Orieškové maslá slávia už dlhšie obdobie úspech. Na slovenskom trhu za výrobkami najväčších hráčov v tomto segmente stojí Michal Repík, ktorý na začiatku nemal odvahu ísť s kožou na trh. A tak pracoval na receptúrach a vyrábal pre iných. Problémy v podnikaní ho však nakoniec prinútili zariskovať a vytvoriť vlastnú značku Slowlandia. Jeho firme to nakoniec prinieslo rekordný rok.
Slowlandia pôsobí v Nitre, a po nedávnom zdvojnásobení počtu zamestnancov ich má v súčasnosti desať. Denne vyrobia 500 – 600 pohárov orieškových krémov a Michal Repík tvrdí, že už nestíhajú uspokojovať dopyt. Používajú totiž minimum automatizácie a väčšinu vecí robia ručne.
Michal Repík s manželkou Zuzanou. Foto: archív Slowlandia
A možno aj to im vynieslo najuznávanejšie potravinárske ocenenie Great Taste. Získať tri zlaté hviezdy sa doteraz nepodarilo žiadnemu inému slovenskému výrobcovi.
Gastrobiznis rozbehli popri škole.
A uspeli aj s hitom z newyorských ulíc
Michal Repík to však v potravinárskom segmente skúšal v minulosti aj s inými výrobkami. Hneď po vysokej škole sa s bývalým spolužiakom rozhodol podnikať s prémiovými sladidlami z rastliny stévia a založili spoločnosť Organica. „Bol to prvý biznis plán a mysleli sme si, že na tom zbohatneme. Sladidlá totiž Európska únia akurát povolila na potravinárske účely a my sme boli jedni z prvých, ktorí ich tu začali distribuovať,“ spomína.
Výrobky Slowlandia si na Great Taste odniesli až 12 hviezd z celkového počtu 36, ktoré tento rok získali slovenskí potravinári. Foto: archív Slowlandia
Pestovateľov si našli priamo v Indii a snažili sa presadiť na slovenskom trhu. „Nedarilo sa tomu, zničili nás lacné alternatívy z Číny a zo susedného Česka, ktoré sa vedelo rýchlejšie prispôsobiť novým trendom,“ vysvetľuje. Vtedy sa však spolu s vtedajšou priateľkou Zuzanou (teraz manželkou) rozhodli pridať do portfólia čokolády bez cukru, sladené práve sladidlom zo stévie.
Popritom si však obaja budovali kariéry v nadnárodných firmách v oblasti IT, manželka aj ako marketingová manažérka reštaurácie Fou Zoo. „Všetko sme však robili polovičato a museli sme sa rozhodnúť, či sa budeme naplno venovať “korporátu”, alebo novému biznisu,“ hovorí a dodáva, že to bolo ťažké rozhodnutie.
Čokoláda z Komárna ocenená „gastronomickým Oscarom“
Mali totiž dobré zamestnania a v hlavnom meste viedli celkom pohodlný život, ktorý by len málokto vymenil za neistotu. Oni to však riskli. „Po siedmich rokoch v Bratislave sme sa museli vrátiť do rodnej Nitry, presťahovali sme sa do domu k rodičom a doslova v garáži sme začali podnikať so sladidlami a čokoládami.“
Zásobovali desiatky obchodov po celom Slovensku a stali sa významným distribútorom aj pre známu značku čokolád Lyra. Do nej priniesol Michal Repík nápad začať podnikať s bio čokoládami, kokosovým cukrom či spracovaním kakaových bôbov systémom Bean-To-Bar (od spracovania kakaových bôbov až po vylievanie tabuliek pod jednou strechou, pozn. red.) . V tom čase sa totiž v Nitre čokoláda nevyrábala, len sa vylievala do foriem čokoláda iných výrobcov. Michal sa však rozhodol zamerať sa na segment spracovania prémiových orechov.
Väčšinu vecí vo výrobe robia ručne. Foto: archív Slowlandia
Začiatkom roka 2017 firma manželov Repíkovcov postupne svojpomocne zrekonštruovala a spustila vlastnú výrobu orieškových produktov. Michal vtedy vyvinul receptúru na mandľové maslo a Slowtellu (lieskovcovo-kakaový krém), inšpirovaných jeho skúsenosťami s čokoládou a najmä zahraničnými cestami do Talianska a Nemecka.
Na trhu je už dekádu.
Lyra chocolate najviac exportuje do Južnej Kórey
Tieto produkty však v tom čase vyrábal len pre značku Powerlogy. Dnes známa Slowtella sa teda predávala pod názvom Power nougat. „Nevedeli sme, ako sa to uchytí a báli sme sa riskovať, vsádzali sme tak na spoluprácu s už existujúcimi značkami,“ vysvetľuje a dodáva, že sa to neskôr ukázalo ako veľká chyba.
Neúmyselne si tak vytvoril konkurenciu, ktorá bola na trhu ešte skôr ako jeho vlastná značka Slowlandia. Keď sa na jeseň minulého roka zo dňa na deň od nich odlúčil ich najväčší klient Powerlogy, výrobná firma Organica sa dostala do vážnych problémov a takmer neprežila.
„Výroba pre iné značky vtedy tvorila asi 70 % nášho obratu a vypadalo to tak, že budeme musieť prepúšťať a zatvoriť prevádzku,” hovorí Michal. Rozhodli sa však skúsiť to ešte raz. Bol to teda hop alebo trop,“ dodáva Michal.
Od toho momentu sa Repíkovci rozhodli všetku energiu smerovať už len do vlastnej značky a vlastných produktov. A nestáva sa im, že ich označujú za kopírovačov? „Áno, paradoxne, často nás porovnávajú s inými slovenskými značkami a veľmi nás to mrzí. Je to však daň za to, že sme tomu na začiatku neverili a nešli hneď s kožou na trh. Značku treba budovať od úplného začiatku.“ hovorí.
Hlavná foto: archív Slowlandia
