Rozhovor s generálnym sekretárom Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrejom Laszom o konsolidačnom balíčku, odchode talentov a riziku ekonomickej recesie.
Vyššie dane pre vysokozarábajúcich ľudí, zrušenie niektorých sviatkov, zvýšenie zdravotných odvodov zamestnanca o jeden percentuálny bod a zvýšenie sociálnych odvodov napríklad živnostníkom. Aj to je súčasť konsolidácie, ktorú pred týždňom predstavil minister financií Ladislav Kamenický a schválila ju vláda.
Súčasťou konsolidácie je spolu 22 opatrení, vyniesť majú 1,4 miliardy eur. Konsolidácia má podľa vlády prísť aj na strane výdavkov štátu – spolu za 1,3 miliardy eur, tu však bez bližšieho spresnia.
„Šetrenie na výdavkoch štátu je pomerne slabo vyčíslené a nevysvetlené. Suma je skôr odhad, ktorý nie je podložený výpočtami. Nie sú dané žiadne záruky, ako sa má táto suma dosiahnuť,“ hovorí v rozhovore pre Forbes Lasz.
Konsolidáciu chce kabinet schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. O tom už parlament začal rokovať v piatok.
Koalícia v priebehu minulého týždňa predstavila konsolidačný balíček. Ako na vás pôsobí?
Mrzí nás, že k diskusii o novom konsolidačnom balíčku prakticky neprišlo. Vlani sme dostali uistenie, že tretie kolo konsolidácie bude prebiehať v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi počas celého roka. Žiaľ, tento proces sa zatiaľ nenaplnil podľa očakávaní.
Čo sa miesto toho stalo?
Od začiatku roka sme ako tripartita viackrát žiadali informácie o tom, čo sa v rámci konsolidácie pripravuje. Z našej strany sme zároveň posielali rôzne návrhy, kde by štát podľa nás mohol hľadať dodatočné financie – predovšetkým formou úspor vo verejných výdavkoch, aby konsolidácia nedopadla najmä na ekonomicky aktívnu časť obyvateľstva. Na tieto návrhy sme však nedostali odozvu, neprišlo ani k stretnutiam s jednotlivými rezortmi a sociálny dialóg tripartitných partnerov neprebehol.
Opatrenia bez konsenzu
Konsolidáciu minister financií Ladislav Kamenický ohlásil v utorok, vláda ju schválila v stredu.
Minister síce zvolal tripartitu hodinu pred zasadnutím vlády, avšak bez doručených materiálov či podkladov. Navrhli sme preto, aby sa rokovanie tripartity uskutočnilo 16. septembra a hlasovanie o konsolidačnom balíčku bolo posunuté. Tripartita bola nakoniec presunutá, no vláda medzitým konsolidačný balíček prijala.
V piatok o konsolidácii začal rokovať parlament.
Príprava konsolidačného balíčka sa uskutočnila bez širšej odbornej diskusie za účasti ekonómov, zamestnávateľov či zástupcov zamestnancov. Ide teda o opatrenia, ktoré nevznikli na základe širšieho spoločenského konsenzu.
Nediskutovalo sa však ani o predošlých dvoch balíčkoch.
Je to tretie kolo konsolidácie. Keď sme v roku 2023 s konsolidáciou začínali, deficit štátneho rozpočtu predstavoval mínus 5,2 percenta a dlh bol na úrovni 63 miliárd. Teraz máme za sebou dve konsolidačné kolá. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude deficit tento rok mínus 5,2 alebo mínus 5,3 percenta.
Sme na tom istom, napriek tomu, že sa dva roky konsoliduje a vyzbierali sa dodatočné zdroje vo výške troch percent HDP od firiem a občanov. Po dvoch rokoch sme na rovnakom deficite. Medzičasom nám dlh verejnej správy stúpol na 83 miliárd, teda zo 63 na 83 miliárd eur.
Šetrenie bez plánu: suma je len odhad
Ako to vnímate?
To predstavuje vážny problém. Vláda získala dodatočné zdroje prostredníctvom transakčnej dane, dodatočných odvodov a zvýšených daní pre firmy. Veľká časť týchto prostriedkov však smerovala na iné vládne priority – vznik nového ministerstva či rozšírenie sociálnych dávok.
Dnes tak stojíme pred situáciou, že napriek dvom kolám konsolidácie deficit verejných financií pretrváva, štátny dlh sa zvýšil približne o 20 miliárd eur a spúšťa sa tretie kolo konsolidácie, ktoré opäť dopadá predovšetkým na ekonomicky aktívne obyvateľstvo.
Prekvapil vás rozsah alebo štruktúra týchto opatrení?
Minuloročná konsolidácia bola v režime 96 percent dodatočných príjmov vlády v podobe nových daní a odvodov, len 4 percentá vláda ušetrila. Táto je už ambicióznejšia. Tvrdí, že 1,3 miliardy bude šetrenie na výdavkoch štátu a 1,4 miliardy má byť zvýšenie príjmov štátu. Je to približne 50 na 50.
Bude to stačiť?
Šetrenie na výdavkoch štátu je pomerne slabo vyčíslené a nevysvetlené. Suma je skôr odhad, ktorý nie je podložený výpočtami. Nie sú dané žiadne záruky, ako sa má táto suma dosiahnuť. Nie sú predstavené ani konkrétne opatrenia ministerstiev, ktoré by mali smerovať k ušetreniu 1,14 miliardy na strane štátu.
Dá sa to vôbec považovať za šetrenie?
Opatrenia, ktoré sa komunikujú – zníženie nákupov tovaru a služieb, vrátenie vozidiel, obmedzenie prevádzkových nákladov, obmedzenie opráv budov – nie sú šetrením na aktivitách alebo politikách štátu. Sú to vlastne odložené nákupy.
Chápeme, že štát sa môže rozhodnúť neopraviť budovu alebo nekúpiť auto. V roku 2026 tým ušetrí, ale v roku 2027 to bude musieť urobiť tak či tak, pretože veciam sa postupne končí životnosť.
Diskusia o štáte
Čo by ste očakávali?
Chceli by sme širšiu diskusiu o šetrení na výdavkoch štátu, najmä čo sa týka aktivít štátu, ktoré by si zaslúžili racionalizáciu. Možno až s cieľom zrušenia niektorých úradov alebo povinností. Nejaké zjednodušenie chodu štátu, ktorý sa v posledných rokoch pomerne intenzívne rozrástol.
Čakali ste, že vláda pôjde viac cez škrty vo výdavkoch ako zvyšovaním odvodov a daní?
Áno, ale aj to, že škrty výdavkov budú po roku úsilia a komunikácie oveľa viac vyčíslené a konkretizované. Že budú predstavené plány na to, ako štát skutočne tie výdavky zoškrtá. Minister financií sa na tlačovej konferencii venoval v časti šetrenia na strane štátu len veľmi málo. My ako odborná verejnosť nepoznáme konkrétne kroky, ktorými by sa suma mala dosiahnuť. To znamená riziko, že sa nedosiahne.
V časoch, keď sa štátu ekonomicky nedarí a ekonomika spomaľuje a je nižší výber daní, treba viac rozmýšľať nad tým, na čo idú rôzne sociálne transfery a akým spôsobom.
Navrhovali by sme koncepčnejšie opatrenia
Ako by ste konsolidáciu urobili inak?
Navrhovali sme rôznorodé opatrenia, ktoré majú koncepčnejší charakter. Prvé rýchle a dobré opatrenie je zavedenie dane z hazardných transakcií, nie z výhry, ale z podanej stávky. Hazardné transakcie sú negatívna externalita, ktorú má štát potrebu minimalizovať na svojom území.
Je to podobné ako s cigaretami alebo alkoholom. Susední Poliaci majú zavedené 12-percentné dane zo stávky, z jej obratu. To by mohlo do štátneho rozpočtu priniesť 1,5 miliardy eur. My to nemáme, máme daň z výhry, čo je oveľa menšia suma ako obrat.
Pomoc pre 90 percent
Čo by ste robili na strane výdavkov?
V časoch, keď sa štátu ekonomicky nedarí, ekonomika spomaľuje a je nižší výber daní, treba viac rozmýšľať nad tým, na čo idú rôzne sociálne transfery a akým spôsobom. Veľkú nádej sme vkladali do prideľovania energetickej pomoci podľa výšky príjmov domácnosti. Nakoniec, napriek tomu, že štát vyzbiera údaje o príjmoch domácností, sa ukázalo, že energetická pomoc sa bude poskytovať 90 percentám domácností.
Je to problém?
Áno, toto je veľký problém, pretože domácnosti ostávajú chránené proti postupnému nárastu cien na trhoch. V čase, keď sa cena rozmrazí – a niekedy sa bude musieť rozmraziť a prídu ešte emisné povolenky číslo 2 – nárast pre každú domácnosť bude zásadný. Systém je dlhodobo neudržateľný. Štátny rozpočet to stojí viac ako 400 miliónov eur.
Koľko by to domácnosti vyšlo?
Podľa našich prepočtov, ak by sme zvýšili cenu elektrickej energie z 61 na 71 eur, teda o 10 eur, priemerný dosah na jednu domácnosť predstavuje 30 eur ročne. To nie je suma, ktorá by domácnosť mala položiť. S tým súvisia aj sociálne dávky, rôzne vlaky zadarmo, obedy zadarmo a podobné príspevky, ktoré skôr pôsobia ako snaha kúpiť si určitú vrstvu voličov.
Štát, ktorý je dnes v zlej ekonomickej situácii a nemá taký výber daní, ako by potreboval, si to jednoducho nemôže dovoliť. Tieto výdavky sa vynakladajú na úkor ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
Deficit 3 miliardy
Vláda stále drží 13. dôchodok, aj keď ho na tri roky zmrazuje.
Navrhovali sme aj úplné zrušenie 13. dôchodku, ktorý si v súčasnej situácii pravdepodobne nevieme dovoliť. Máme 12 platov, odvádzame 12 odvodov, vyplácame 13 dôchodkov. Ide to na úkor ekonomicky aktívnej časti obyvateľstva.
Sociálna poisťovňa je dnes v čistom deficite 3 miliardy eur. Súčasní pracujúci prispievajú na vysoké sociálne dávky dnešným dôchodcom, zároveň sa dostávame do deficitu. Treba si uvedomiť jednu vec. V čase, keď budú mať dnešní 45 až 50-roční dôchodkový vek, pravdepodobne v štáte nebudú zdroje na to, aby sme takéto dôchodky, ako sú dnes, vôbec vedeli zabezpečiť.
Ktoré z navrhnutých opatrení budú mať najväčší dosah na podniky?
Najmenej nás teší, že pokračuje snaha štátu zdaniť vysokopríjmových ľudí na Slovensku. Z pohľadu priemyslu sa často komunikuje, že Slovenská republika je montovňa a komunikuje sa snaha, aby sme z tej montovne spravili mozgovňu. Aby sme sem priniesli priemysel s vyššou pridanou hodnotou, napríklad výskumno-vývojové centrá.
FOTO: SITA/AP
Ekonomický model sa vyčerpal
O akej skupine ľudí sa rozprávame?
Toto všetko sú zamestnanci, ktorí poberajú vyššie mzdy, než je štandardné. Sú hodnotní pre firmu, preto im firmy vyplácajú viac. Nevieme otvárať kvalifikované výroby v segmente automotive alebo polovodičov. Ak si porovnáme slovenské a české odvody, človek s nadštandardnou mzdou, povedzme 8 až 10-tisíc eur, zarobí v Čechách mesačne o 800 eur viac a zároveň takýto človek stojí firmu o 2000 eur menej ako na Slovensku.
Znižuje sa motivácia investovať na Slovensku?
Motivácia zahraničných investorov aj slovenských podnikateľov umiestňovať na Slovensku výroby s vyššou pridanou hodnotou je nulová. Brno nie je tak ďaleko, aby sa zahraničný investor rozhodol umiestniť výrobu tam, kde je pre neho lacnejšia a zároveň jeho ľudia zarobia významne viac.
Neriskujeme, že sa ekonomický model vyčerpá?
Už sa vyčerpal alebo sa vyčerpáva. Veľmi to prispieva k tomu, čo dnes vidíme – že 40 percent mladých ľudí zvažuje štúdium vysokej školy v zahraničí. Sú to v zásade najlepší absolventi maturity z matematiky, tých najlepších 10 percent. Vidíme jednoducho exodus mozgov.
Dá sa kvantifikovať to, kde sa dnes Slovensko v rôznych rebríčkoch nachádza?
Pred niekoľkými dňami v rádiách chodila štatistika – sme 58. zo 69 krajín, čo sa týka prilákania talentov na Slovensko, a zároveň sme prví, čo sa týka odchodu talentov z republiky. Kvalifikovaní a inteligentní ľudia zo Slovenska pochopiteľne odchádzajú. Žiadna krajina však nezbohatla tým, že stratila svojich najlepších ľudí. Bohatstvo sa tvorí vtedy, keď dokážete talenty udržať a rozvíjať.
Nie sme konkurencieschopní
Vidíte v konsolidácii aj iné problémy?
Rovnaký problém je zvýšenie zdravotných odvodov zamestnancov o 1 percentuálny bod, čo vytvorí tlak na dodatočné zvyšovanie miezd. To všetko spoločne s prijatým konsolidačným balíkom z minulého roku, keď sa zvyšovali dane právnických osôb a zavádzala transakčná daň, spôsobí, že naše firmy sú nekonkurencieschopné v porovnaní so svojimi európskymi partnermi.
Majú tieto kroky vlády už svoje dosahy?
V tomto roku sme videli, že bratislavský závod Volkswagen nedostal model, o ktorý súťažil. Nitrianska spoločnosť Foxconn je v problémoch, pretože nevie získať výrobu televízorov, ktoré sa tam doteraz vyrábali. Je to spôsobené tým, že významne predražujeme výrobu cez cenu práce, cez odvody vysoko kvalifikovaných, cez bežné odvody, cez rôzne politické výstrelky ako rekreačné poukazy, a cez vysoké ceny energií, ktoré z 50 percent tvoria poplatky stanovené vládou alebo Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Podmienky na získanie nového modelu pre slovenský priemysel sú náročné a začíname vidieť, že zahraniční investori neinvestujú na Slovensku. Odzrkadľuje sa to v číslach. Je tu veľké riziko, že do budúcich rokov sa ekonomika bude ešte viac spomaľovať, čo povedie do špirály problémov vo verejných financiách.
V porovnaní s krajinami na Pyrenejskom polostrove, Španielskom a Portugalskom, sme už začali významne prehrávať vnútroeurópske súťaže o výrobu nových modelov.
Hrozí nám recesia
Hrozí nám recesia?
Podľa môjho názoru hrozí, aj keď nepôjdeme nejakou prudkou cestou. Sme veľmi exportne orientovaná krajina. Ak prestaneme získavať do nášho priemyslu nové modely, bude nám klesať HDP. Zatiaľ nevidíme významnejšie šetrenie na úrovni výdavkov verejnej správy. S klesajúcim HDP a pri zachovaných výdavkoch verejnej správy nám bude, samozrejme, rásť deficit. Dostaneme sa do nepríjemnej dlhovej špirály. Môže to veľmi rýchlo vyústiť do zhoršenia ratingu a zvýšenia úrokov.
Zasiahne konsolidácia podniky naprieč sektormi?
Áno.
Bude to mať vplyv skôr na zamestnanosť, alebo investičné rozhodnutia firiem?
Všetky podniky u nás – väčšina zahraničných investícií, ktoré tu máme – vždy súťažia o modely, ktoré budú vyrábať v nasledujúcich rokoch. Či sú to automobilky, alebo veľké firmy v elektrotechnickom sektore, súťažia o tie modely na nasledujúce roky prioritne s inými krajinami Európskej únie.
V porovnaní s krajinami na Pyrenejskom polostrove – Španielskom a Portugalskom – sme už začali významne prehrávať tieto vnútroeurópske súťaže o rôzne modely.
Vidíte aj ďalšie faktory, prečo je to tak?
Neprispieva tomu ani celková klíma, ktorú v spoločnosti živíme. Tvárime sa, že robíme politiku na štyri svetové strany, ale sme voči západnému svetu dosť kritickí, voči východnému svetu pomerne otvorení. Keď sa pozrieme na čísla, 99 percent investícií prichádza z krajín Európy a USA dokopy. Z Ruska alebo Číny tu máme menej ako 1 percent investícií. Samozrejme, to odrádza veľa zahraničných investorov od investícií u nás.
O dva-tri roky hrozí prepad
Áno, vidíme to na celkových číslach priemyslu – na zamestnanosti, obratoch aj ziskovosti. Máme údaje z účtovných závierok.
Budúci rok bude pre slovenský priemysel ťažký?
V automobilovom sektore to vyzerá tak, že na dva najbližšie roky majú modely ako-tak podchytené, ale dnes nemáme na Slovensku nastavené podmienky tak, aby sa vedeli uchádzať o ďalšie modely. Reálny prepad môže prísť v horizonte dvoch až troch rokov.
Ako budeme na tom v porovnaní so susedmi v regióne V4 po schválení konsolidácie?
Máme najdrahšie ceny elektrickej energie, čo nás úplne znevýhodňuje. V Čechách majú trojnásobný rast HDP oproti nášmu. Máme oveľa väčšie daňové zaťaženie, máme veľmi netradičnú transakčnú daň – sme jediný štát v eurozóne, ktorý takúto daň má.
Maďari majú transakčnú daň, ale majú deväťpercentnú daň z príjmu právnických osôb. Transakčnú daň majú vykompenzovanú na úrovni priamej dane z príjmu právnických osôb, čo sa u nás nestalo.
Čo by sa malo stať, aby sme sa stali opäť konkurencieschopnými?
Potrebujeme spoločenský dialóg o tom, ako naštartovať ekonomiku. Ako nastaviť podmienky tak, aby sme ako priemyselníci vedeli tie modely získavať o 2-3 roky, vedeli vôbec ísť do tých súťaží. Ak by sme si povedali, že situácia vo verejných financiách je zlá a je potrebné konsolidovať, potrebovali by sme stanoviť rámec alebo víziu, akým spôsobom budeme postupne daňovo-odvodové zaťaženie znižovať.
Urobiť z neho dočasné opatrenie. Povedať, že dva roky bude daňová a odvodová povinnosť takáto, ale postupne to začneme znižovať, aby sme sa dostali v horizonte piatich rokov niekam inam. Toto sa zatiaľ vôbec nedeje.
Navrhujeme zrušiť transakčnú daň
Aký je váš návrh?
Náš návrh je úplne zrušiť transakčnú daň. Nepovažujeme to za dobré daňové opatrenie. Je neprehľadná, veľmi ťažko sa vysvetľuje investorom, o čo ide. Pri nových investíciách sa veľmi ťažko vypočítava, aký bude náklad na transakcie v budúcnosti, pokiaľ tu firma ešte nie je. Ruka v ruke by to malo ísť so zásadným šetrením na strane výdavkov štátneho rozpočtu a verejnej správy.
Nie vo forme odloženej spotreby, ale skôr vo forme revízie aktivít a jednotlivých úradov. Pozrieť sa procesne na jednotlivé úrady, zistiť, či potrebujeme taký veľký počet úradov a štátnych úradníkov. Pustiť sa do racionalizácie štátnej správy. To by vyslalo dobrý signál smerom k zahraničným investorom.
Ktoré z opatrení posledných dvoch konsolidácií považujete za najhoršie?
Najhoršia je progresívna daň pre vysoko zarábajúcich ľudí, pretože vysiela signál aj pre kvalifikovaných ľudí na Slovensku, že slovenský štát pomerne zásadne z daní a odvodov berie, čistá mzda zostáva nízka. Tie stropy odvodov stále otvárame a sme schopní od kvalifikovaného človeka zobrať stále väčší podiel jeho mzdy, ale úmerne nenastavujeme sociálne dávky.
Solidarita alebo vyháňanie kvalifikovaných
Protiargument môže byť, že aj v iných krajinách je to tak.
Áno, aj v Nemecku majú vysoké dane a odvody, ale keď človek ide na dôchodok, dostáva ako dôchodok 70 percent svojho príjmu. U nás dostáva možno 20-30 percent príjmu. Solidarita bohatých s chudobnými je do určitej miery v demokracii nutná.
Ak sa však preženie, vyženie to kvalifikovaných ľudí z republiky. Úrad vlády sám vypočítal pred piatimi-šiestimi rokmi, že jeden človek s vysokoškolským vzdelaním, ktorý po vysokej škole opustí republiku, je strata pre štátny rozpočet za celý jeho produktívny život okolo 24 miliónov eur. Keď sa zarátajú všetky dane, odvody, DPH, spotrebné dane.
Ako vplýva na podnikateľský sektor zahranično-politická orientácia vlády?
Už som to naznačil. Až 99 percent zahraničných investícií prichádza z krajín Európskej únie alebo z USA, minoritná časť z Ruska a Číny. Títo zahraniční investori očakávajú, že ak sme súčasťou Európskej únie, aspoň čiastočne sa budeme správať ako partneri Európskej únie aj v iných veciach, napríklad v zahraničnej politike.
Ak nie, skepsa európskych štátov aj európskych investorov voči Slovensku sa predlžuje. Vidíme to na významnom poklese zahraničných investícií, ktoré prichádzajú na Slovensko. Je to dokonca polovica investícií v ostatných krajinách V4. Rozsah zahraničných investícií je 1,4 percenta HDP ročne, čo je suma, ktorá predstavuje v zásade údržbu súčasne rozbehnutých modelov.
