V rámci rubriky Money Brief ponúkame najdôležitejšie číslo, výrok a graf posledných dní. Aj polemiku o tom, či nezamestnanosť naozaj klesá.
Posledné dni priniesli viaceré zaujímavé dáta. Úročenie štátnych dlhopisov podľa očakávania rastie, podobne ako ceny.
Hoci česká inflácia je nižšia ako slovenská, guvernér tamojšej centrálnej banky poznamenal, že mu nebude robiť problém „drviť“ domácu ekonomiku.
Na Slovensku sa zas podnikatelia sťažujú, že ak by štát počúval ich pripomienky, kauza langoš by sa vôbec nestala.
Premiér sa medzitým sporí s odborníkmi o to, či treba šetriť a ako sa vyvíja trh práce. Čísla Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, na ktoré sa odvoláva, vykazujú iný trend ako výberové zisťovanie pracovných síl.
A najzaujímavejšia správa: v poistnom sektore sa objavila megaškoda, ktorá jasne odpovedá na otázku, prečo je dôležité poistiť sa. A ako funguje manažment škôd.
Číslo týždňa: peniaze sa znehodnotili o 4,1 percenta
Harmonizovaná inflácia dosiahla na Slovensku v apríli medziročne hodnotu 4,1 percenta, medzimesačný rast bol podľa štatistického úradu pol percenta.
Ako člen eurozóny sme v špecifickej situácii a máme obmedzené možnosti bojovať s rastom cien. ECB ako tvorcu monetárnej politiky nezaujíma priamo naša inflácia, ale sumárne čísla za všetky členské štáty. V eurozóne bola inflácia rovné tri percentá, aj preto trhy očakávajú zvyšovanie sadzieb už v júni.
Keby sme mali stále korunu, s infláciou by bojovala NBS. Ako? Zaujímavo to naznačujú slová guvernéra ČNB Aleša Michla v rozhovore pre Insider: „Budeme tvrdí. Pokojne ‚zdrtím‘ ekonomiku, mne to vôbec nebude prekážať. Urobíme všetko pre to, aby inflácia bola nízka.“
Ako dodal, úroky boli v minulosti výrazne nižšie, ako mali byť, a verejné financie sú v permanentnom deficite. Preto budú sadzby vyššie a ekonomický rast pomalší, ako boli Česi zvyknutí. Na porovnanie, tamojšie spotrebiteľské ceny v apríli vzrástli o 2,5 percenta a harmonizovaný index dosiahol hodnotu 2,1 percenta.
Ostré Michlove slová vychádzajú z mandátu národnej banky. V Európe je štandardom, že regulátori zodpovedajú len za infláciu. Na porovnanie, americký Federálny rezervný systém má dvojitý mandát, okrem cenovej stability má na starosti aj „maximálnu zamestnanosť“.
Graf týždňa: jeden požiar zamával trhom
Poisťovne hlásia za minulý rok výrazný nárast nákladov na poistné plnenia až 30 percent. Pod vysoké čísla sa podľa informácií Slovenskej asociácie poisťovní podpísala „jedna veľká poistná udalosť v poistení proti požiaru a iným majetkovým škodám“. „Náklady na túto poistnú udalosť boli prenesené na zaisťovateľa,“ dodal šéf SLASPO Vladimír Bakeš na nedávnom Fóre poisťovníctva.
Zdroj: SLASPO
V samotnom neživotnom poistení spôsobila táto udalosť medziročný nárast nákladov na poistné plnenia o 51,7 percenta.
Zdroj: SLASPO
Podľa výročnej správy je zrejmé, že táto udalosť sa týka poisťovne Kooperativa. Jej náklady na poisťovacie služby medziročne narástli v roku 2025 na 964 miliónov zo 449 miliónov eur. Práve presun nákladov na zaisťovňu spôsobil, že celkový zisk nebol zasiahnutý a medziročne dokonca vzrástol z 38 miliónov na 64 miliónov. Stanovisko poisťovne doplníme po jeho zaslaní.
Podľa údajov z poistného trhu mal byť spomenutou poistnou udalosťou požiar z októbra 2025 v závode rafinérie MOL Groupu v maďarskom Százhalombatte. Samotná rafinéria hovorí vo výročnej správe o najväčšom incidente v histórii spoločnosti. Práve nútené zastavenie výroby bolo jedným z faktorov, ktoré sa prejavili na ziskovosti koncernu.
Časť produkcie obnovili už koncom októbra, no v plnej prevádzke bude závod až v treťom kvartáli tohto roka. Finančný riaditeľ skupiny Ákos Székely počas februárového konferenčného hovoru k výsledkom uviedol, že rokujú s poisťovňami a nepredpokladajú problém s prijatím žiadosti.
„Podľa našich očakávaní bude táto udalosť do konca tohto roka uzatvorená a vyplatená. A platba bude mať tiež pozitívny vplyv na peňažný tok a výkaz ziskov a strát. Platba závisí od reálnej stratenej príležitosti. Preto musíme počkať, kým sa závod vráti do prevádzky. Máme poistenie pre fyzické škody, ako aj pre škody spôsobené stratenou príležitosťou. Hoci neexistuje konečná dohoda, naša hypotéza predpokladá, že poistenie pokryje oba typy škôd,“ vysvetlil.
Samotný odhad nákladov na rekonštrukciu je 50 miliónov dolárov. Ušlý zisk by mohol predstavovať nižšie stovky miliónov dolárov.
Kooperativa je lídrom domáceho trhu s predpisom 795 miliónov eur, nasleduje Allianz so 778 miliónmi a tretia je Generali so 440 miliónmi.
Predpísané poistné podľa predbežných údajov za rok 2025 medziročne narástlo o 7,4 percenta, z toho životné o 3,1 percenta a neživotné až o 10,1 percenta. Novým trendom v posledných rokoch je, že klesá podiel životného poistenia na predpísanom poistnom.
Príbeh s obrovskou škodou v stovkách miliónov dáva jasnú odpoveď na otázku, či sa naozaj oplatí poistiť. A veľké škody sú logicky zaistené, obria škoda nepotopí ani samotnú poisťovňu. Takto funguje rozloženie rizika.
Výrok týždňa: langoš sa nemusel stať
„Štát zmietol zo stola približne polovicu zásadných pripomienok podnikateľského sektora, vrátane tých, ktoré by obmedzili automatické trestanie za formálne a administratívne nedostatky. Kauza ‚langoš‘ by vôbec nevznikla, ak by ministerstvo financií zohľadnilo pripomienky pri tvorbe zákona.“
Tvrdí to prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík v reakcii na kauzu nezmyselnej pokuty pre prevádzku langošov z Kvetoslavova. Na problematické ustanovenie o automatickom ukladaní vysokých pokút upozornili zamestnávatelia aj na tripartite.
Tá podľa neho nie je len zlyhaním kontrolórov, ale najmä zlyhaním zákona a vizitkou ignorácie názorov odbornej verejnosti v legislatívnom procese. Finančná správa sa síce napokon ospravedlnila, no ako Solík dodáva, ak by v tomto prípade kontrolóri neurobili chybu, pokuta by zrejme zostala v platnosti. „To jasne dokazuje, že problém nie je v individuálnom postupe, ale v chybne nastavenej legislatíve,“ vraví.
Udalosť týždňa: banky pritvrdili na investičnom poli
Banky vidia čoraz väčšiu príležitosť v poskytovaní servisu pre investujúcich klientov.
Privatbanka oznámila sériu dôležitých noviniek. Najvýraznejšou je zmena názvu podľa materskej skupiny na Penta Bank, s ktorou chcú rozšíriť biznis aj do ďalších krajín, kde už Penta pôsobí. Peňažný dom sa má stať piatym „medzinárodným šampiónom“ popri lekárňach Dr.Max a spoločnostiach Fortuna, Penta Hospitals či Penta Real Estate.
„Našou víziou je byť bankou vašich budúcich úspechov, kde osobný vzťah, dlhodobá odbornosť, moderné technológie a digitálne inovácie tvoria jedinečnú kombináciu pre rozvíjanie potenciálu našich klientov,“ hovorí generálny riaditeľ a predseda predstavenstva banky Petr Řehák. Podstatné je, že sa ako privátna banka sústredia aj na ľudí, ktorí majú potenciál stať sa bohatými.
Digitálne služby sú totiž pripravené poskytovať ľuďom, ktorí u nich investujú už tri tisíc eur. Prémiový bankár bude k dispozícii od investície 20-tisíc a privátny bankár od tristotisíc. Služba Signature je pre ľudí s investíciami nad milión eur. Perspektívne zvažujú aj hypotéky, aktívnejší budú v tomto smere najmä na českom trhu, keďže na Slovensku je skupina prítomná cez Prima banku.
Inovatívne možnosti investovania v rámci aplikácie George predstavila aj Slovenská sporiteľňa. V závislosti od zvoleného balíka chce umožniť tri až deväť bezplatných obchodov mesačne, pričom pri pravidelnom sporení budú nákupy bez poplatku neobmedzené. Základný balík Explore bude stáť tri eurá pri majetku do päťtisíc eur, potom sa bude poplatok počítať na 0,7 percenta spravovaných zdrojov ročne. Vyšší program Trade bude za deväť eur a pri majetku nad 11-tisíc to bude rovné percento spravovaného majetku ročne.
Zaujímavosťou je frakčné investovanie v ponuke „Sporky“. Mnohé inštrumenty tak budú môcť klienti nakupovať v malých podieloch už od 20 eur.
Ešte v máji predstavila samostatnú investičnú aplikáciu InvestQ Tatra Banka.
Polemika týždňa: sýty premiér hladnému neverí
Slovensko si tento týždeň požičalo na trhoch takmer 590 miliónov eur. Z toho 225 miliónov na 11 rokov s priemerným výnosom 3,99 percenta. Stoštrnásť miliónov poskytli investori na 21 rokov s priemerným výnosom 4,45 percenta. Osemročné dlhopisy majú priemerný úrok 3,44 a päťročné 3,26 percenta. Na porovnanie, v marci stačilo investorom pri päťročných dlhopisoch v priemere 3,05 percenta. Za nárastom úrokov nie je len vyššia inflácia, ale zhoršený stav verejných financií.
Ako poznamenáva Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, vláda sa vzdáva ambície znížiť schodok verejných financií k úrovni tri percentá. Pôvodne sa uvažovalo s dosiahnutím tohto cieľa do roku 2027. Podľa aktualizovaných rozpočtových cieľov by deficit verejných financií v budúcom roku mal dosiahnuť 4,2 percenta HDP a v roku 2028 4,1 percenta.
„Čím dlhšie sa bude konsolidácia odkladať, tým väčšie bude riziko, že neskôr bude musieť byť oveľa bolestivejšia. To by mohlo negatívne ovplyvniť životnú úroveň ľudí a zároveň obmedziť schopnosť vlády reagovať na neočakávané krízy,“ varuje predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.
Tu sa žiada dodať, že Slovensko musí nájsť spôsob, ako vhodne namixovať úspory a zároveň nebrániť ekonomike v raste.
Dva pohľady na nezamestnanosť
Paradoxne, koalícia sa rok a pol pred riadnymi voľbami bojí priznať, že situácia nie je dobrá. Premiér Robert Fico vo štvrtok presviedčal ľudí, že ťažšie hľadanie práce je fatamorgána. „Napriek správam, ako fabriky prepúšťajú, máme oficiálny údaj, že nezamestnanosť nám opäť v apríli klesla pod štyri percentá na 3,96 percenta. Pokles nastal vo všetkých krajoch, čiže nezamestnanosť klesala naprieč celým Slovenskom,“ uviedol. Negatívny obraz považuje za nepravdivý.
Štatistika Ústredia práce však zohľadňuje evidovaných nezamestnaných a môže byť nepresná. Štatistický úrad zverejní údaje o nezamestnaných podľa Výberového zisťovania pracovných síl za prvý kvartál až 2. júna. Posledné dostupné údaje sú za štvrtý kvartál 2025. Na Slovensku bolo vtedy bez práce 154,8 tisíca osôb. „Medziročne počet stúpol o 9,5 tisíca osôb alebo o 6,5 percenta. Nárast počtu ľudí bez práce bol najvyšší od začiatku roku 2021, keď sa začala uplatňovať nová metodika,“ dodáva úrad.
Fico tiež argumentoval, že vzhľadom na nízku nezamestnanosť môže mať Slovensko v budúcnosti nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Je však zásadný rozdiel medzi počtom nezamestnaných a potrebami trhu práce.
Faktom je, že koalícia chce predložiť na najbližšiu schôdzu národnej rady sériu prorastových opatrení, ktoré „nebudú mať výrazný vplyv na štátny rozpočet“. Viacero opatrení smeruje práve k uvoľneniu pravidiel pre vstup cudzincov na pracovný trh. Ide napríklad o ľahšie uznávanie kvalifikácie, zjednodušenie jazykových požiadaviek a úľavy pri udeľovaní víz.
Súčasťou prorastových opatrení je aj odstraňovanie byrokratickej záťaže podnikateľov. Stále však chýba odvaha siahnuť na štedré sociálne balíčky pre tých, ktorí ich nepotrebujú. Príkladom môžu byť 13. dôchodky aj pre bohatých seniorov, bezplatné vlaky a mnohé ďalšie štedré opatrenia.
Verejné financie ani výkon ekonomiky ich už nedokážu utiahnuť.
