V pražských Stodůlkách kvalitná gastronómia príliš neprekvitá. Výnimočné reštaurácie či kaviarne, ktoré by stáli za výlet, spočítate na prstoch jednej ruky. O to viac tam zažiari každá novinka, ktorá sa vymyká priemeru. Nestratila by sa ani na vyhlásenejších adresách.
Kúsok od Dalejského údolia na Velké Ohradě jednu takú otvorila pred rokom Sandra Kotingová. Volá sa Dalejka, je to koloniál a kaviareň v jednom a zákazníci o nej hovoria, že je „na konci sveta“ alebo „na okraji pustatiny“.
A skutočne tak pôsobí. Okrem toho, že je na západnom okraji Prahy, je tiež v poslednom rade domovom, za ktorým už nasleduje Dalejské údolie – lúky, lesy, polia. Sotva by ste tu hľadali miesto, kde si môžete dať vynikajúci brunch, kúpiť chlieb či koláče od kulinárskych majstrov zo Ze Mě Projektu alebo zájsť na vynikajúcu kávu od BirdSong Coffee.
To všetko je možné v príjemnom a útulnom interiéri alebo na komornej záhradke. „O svojej kaviarni som vždy tak trošku snívala. Som veľký pôžitkár. Milujem dobré jedlo a voňavé prítomné okamihy so šálkou lahodnej kávy,“ hovorí Kotingová.
Od beznádeje k biznisu
Dlho to však platilo len z hľadiska konzumentky, nie aktívnej podnikateľky. Kotingová vyštudovala medzinárodné vzťahy so zameraním na región východnej Ázie, niekoľko rokov strávila v Japonsku a potom zhruba desať rokov pracovala pre jednu z japonských firiem v Česku.
Opustila ju pred blížiacim sa pôrodom a vedela, že ani po narodení syna v nej už pracovať nebude. „Bola som na pokraji úplného vyhorenia,“ priznáva. Pracovala na pozícii HR manažérky a deň čo deň riešila kultúrne odlišnosti medzi Českom a Japonskom. „Mnoho rokov to bola radosť, postupne ju však vystriedala beznádej a pocit frustrácie.“
V rozhodovaní o budúcej kariére jej pomohla aj šťastná náhoda. V roku 2021 sa kúsok od domu, kde v Stodůlkách žije, uvoľnil malý komerčný priestor. Prenajala si ho a založila tam koloniál, ktorý jej samotnej chýbal. Začala ponúkať lokálne potraviny vrátane ovocia a zeleniny z najbližších fariem.
„Vždy som sa veľmi zaujímala o pôvod a zloženie potravín, ktoré ja a moja rodina jeme. Už pred otvorením koloniálu som tak mala dobré povedomie o farmách a zaujímavých projektoch z okolia. Vedela som, s kým by sa mi páčilo spolupracovať,“ vysvetľuje.
Lenže to nemalo byť všetko. Koloniál priamo susedil s kaviarňou, ktorá na konci roka 2022 prestala fungovať. Po dlhom zvažovaní sa nakoniec Kotingová rozhodla prevziať aj jej prevádzku. V marci 2023 sa tak otvorila Dalejka tak, ako vyzerá dnes.
Cena vs. kvalita
S prípravou pomáhala Kotingovej aj jej teraz 16-ročná dcéra Lilly, ktorá maľovala obrazy v kaviarni a stála napríklad za podobou skromného, ale slušne vybaveného detského kútika.
V Dalejke si môžete dať brunch, na aký v týchto končinách jednoducho nenarazíte. Omeleta s farmárskou goudou, medvedím cesnakom a hriankou z kváskového chleba, avokádový chlieb s bylinkovým pestom a zastreným vajcom, zapečený chlieb so syrom a kimchi, vynikajúce párky, bylinkový kečup, kváskové vafle…
Každá položka menu znie atraktívne. Zároveň však počítajte s tým, že zaň zaplatíte cez dve stovky korún (asi osem eur), čo je tiež cena, na ktorú v tejto kategórii na Stodůlkách nenarazíte.
„Nebolo pre mňa jednoduché naceniť jedlá cez dve stovky, ale vedela som, že ak nechcem začať šetriť na surovinách, musím to urobiť,“ komentuje Kotingová cenotvorbu. „Pár zákazníkov si to všimlo, okomentovalo, my sme im to vysvetlili a oni chodia ďalej.“
Spojenie s lokálnymi dodávateľmi
Dalejka má otvorené od stredy do nedele. Vo všedné dni ju živí hlavne koloniál, cez víkend zase kaviareň, ale aj keby ste tam išli len na kávu, pravdepodobne si odnesiete ešte niečo so sebou – remeselné pivá, malinovky, syry, jogurty, kimchi alebo aj spomínané trendy pečivo od Ze Mě Projekt.
„Prvýkrát som ich stretla na pop-up akcii na Smíchove, tam som ochutnala ich ramen aj frgály a zamilovala som sa. Odvtedy som ich mala v povedomí, a keď som potom zaregistrovala, že začali dodávať svoje pečivo do niekoľkých pražských podnikov, kontaktovala som ich,“ približuje Kotingová.
Aj po roku fungovania pritom zostáva Dalejka skrytým klenotom. Pomohla jej zmienka od blogera Lukáša Hejlíka. „Povedomie stále budujeme. Do prípravy kaviarne som išla s pár desiatkami tisíc na účte a platená reklama bola a stále je poslednou položkou na zozname,“ hovorí Kotingová.
Aj tak sa jej podarilo Dalejku slušne rozbehnúť a cez víkendy býva v kaviarni plno. „Je pravda, že podnikať na mieste, odkiaľ každé ráno, ale aj každý víkend väčšina obyvateľov odchádza, je celkom výzva. Ja však toto miesto milujem,“ dodáva Kotingová.
A ako tip na jarný výlet za brunchom a príjemnú prechádzku v Dalejskom údolí funguje perfektne.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Ondřej Novotný.