Dĺžku dočasnej práceneschopnosti (PN) ovplyvňujú regionálne rozdiely, mzdová úroveň aj výška finančnej náhrady.
Slováci v roku 2023 v priemere maródovali 45 dní. Najdlhšie v okresoch Stará Ľubovňa, Čadca, Kežmarok, Stropkov, Michalovce, Poprad, Kysucké Nové Mesto či Sobrance, a to v rozmedzí od 60 do 69 dní. Vyplýva to z aktuálnej štúdie Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR, ktorá sa venuje problematike práceneschopnosti na Slovensku.
2 min
2 min
Orbán sa s Ficom dohodol na vzniku komisie pre ropovod Družba, chcú poslať inšpektorov na Ukrajinu
1 min
1 min
Pri Záporožskej jadrovej elektrárni bol pre opravy zavedený pokoj zbraní
3 min
3 min
Stávka Chorvátska na luxusné cestovanie vyšla: predvlani mu vygenerovalo 1,4 miliardy eur
2 min
2 min
Poľská vláda chystá zákon, ktorým by sociálne siete zakázala deťom do 15 rokov
3 min
3 min
Netflix ustúpil v bitke o Warner Bros. Discovery, slávne štúdiá tak môže prevziať Paramount
2 min
2 min
OpenAI urobí z Londýna svoje najväčšie výskumné centrum mimo USA
2 min
2 min
Grónsko pre obavy z amerických investorov sprísni zákon, chce chrániť svoje nehnuteľnosti
2 min
2 min
Bič na simulantov? Sprísnené kontroly PN-iek priniesli do štátnej kasy 133 miliónov
1 min
1 min
Poľské úrady prehľadávajú kancelárie Allegra v Poznani a vo Varšave
2 min
2 min
Výsledky Nvidie prekonali odhady, vzrástli miliardové príjmy z dátových centier
2 min
2 min
Stellantis vlani kvôli elektromobilom vykázal rekordnú stratu 22,3 miliardy eur
1 min
1 min
Globálne zadlženie vlani vzrástlo na rekordných 348 biliónov dolárov
2 min
2 min
Tefal prepustí viac ako dvetisíc ľudí, väčšinu v Európe
2 min
2 min
Brusel v liste žiada vysvetlenie, ako Česko bráni konfliktu záujmov premiéra Babiša
3 min
3 min
Chorvátsko dodáva neruskú ropu do Maďarska a Slovenska, uviedla hovorkyňa EK
„Ak porovnáme desať okresov s najvyšším priemerným percentom PN a najdlhším trvaním PN, v oboch vystupujú okresy Čadca, Kysucké Nové Mesto, Sobrance, Poprad, Kežmarok a Spišská Nová Ves. Tieto okresy sú však navzájom dosť odlišné. Preto je naozaj dôležité analyzovať príčiny stavu ešte predtým, než sa prijmú akékoľvek opatrenia, nieto ešte plošne platné pre celú SR,“ uviedla KOZ.
Na dĺžku PN môže mať vplyv aj výška finančnej náhrady, pretože jej nízka suma rýchlejšie motivuje ľudí vrátiť sa do práce. Problémom však podľa odborárov je aj to, že nízka finančná náhrada odrádza pracujúcich ísť sa liečiť, čo môže viesť k zvýšenému výskytu chronických chorôb a zvyšovaniu dĺžky priemernej PN. Rovnako to môže prispieť aj k znižovaniu produktivity firmy, keďže chorí zamestnanci nepodávajú v práci plnohodnotný výkon.
Ďalším faktorom je mzdová úroveň, keďže najmä v regiónoch s nižšími mzdami je pre zamestnancov výhodnejšie viac maródovať, nakoľko strata na zárobku nie je taká vysoká a dokážu ju kompenzovať napríklad aj znížením výdavkov na cestovanie do práce. Vyššia ochota nízkopríjmových Slovákov dať sa vypísať však automaticky neznamená podľa KOZ zneužívanie, rovnako ako nižšia ochota ľudí s vyššími príjmami dať sa vypísať na PN neznamená, že nemajú zdravotné problémy, ktoré by mali riešiť.
Na dĺžku PN a zdravie zamestnancov má tiež vplyv kombinácia vysokej miery práce na zmeny, zlé pracovné podmienky a nočné zamestnanie.
