V Česku je jeho e-shop zďaleka najväčším predajcom použitého lega, ktoré z Brna odosiela do celého sveta. Jeho firma Saviory Bricks existuje od polovice roku 2020 a každým rokom vyrastie minimálne o päťdesiat percent. Vlani jej šéf odhadoval obrat na takmer 475-tisíc eur bez DPH.
Kociek lega je už na svete viac ako jeden bilión a dánska spoločnosť ročne vychrlí ďalšie desiatky miliárd nových. Popularita značky je na vrchole a obria produkcia so sebou ťahá aj masívny sekundárny trh. O investíciách do lega ste už určite počuli, ale dá sa na ňom vystavať aj solídny biznis? Michal Saviory hovorí, že áno, ale je to pekelná drina.
Jeho dvere zvonku takmer nenájdete. Že je človek v tejto brnianskej ulici na správnom mieste, zistí až podľa zvončeka s firemným logom. Za dverami je sústava chodieb s pivnicou, ktoré sú na prasknutie naplnené kockami lega najrôznejších druhov a farieb.
Svoju malú firmu si tu buduje dvadsaťšesťročný podnikateľ, ktorý sa chcel kedysi stať záchrancom sveta z generácie Y – teda Savior Y.
Pred pár rokmi sa z Michala Knoblocha stal Michal Saviory, ktorý začal na každú hromadu lega pozerať očami podnikateľa.
Rozbehol biznis s „popredajom“ a na tomto niche trhu sa za tú dobu vypracoval medzi top dvadsať globálnych hráčov. V Česku je jeho e-shop zďaleka najväčším predajcom použitého lega, ktoré z Brna odosiela do celého sveta.
Foto Tomáš Škoda
„Kedysi som počul, že generácia Y je posledná, ktorá dokáže zachrániť svet. Tiež som si vždy hovoril, že nech už budem zarábať peniaze na čomkoľvek, chcem tým projektom pomáhať. Koncepcia nášho biznisu, v ktorom dávame legu druhú šancu, mi do toho zapadá,“ hovorí Saviory.
Jeho firma Saviory Bricks existuje od polovice roku 2020 a každým rokom vyrastie minimálne o päťdesiat percent. Minulý rok jej šéf odhadoval obrat na takmer 475-tisíc eur bez DPH. „Nie je to veľa, ale vzhľadom na to, čo robíme, som spokojný.“
Na sekundárnom trhu s legom sa totiž veľkosť jednotlivých hráčov nemeria obratom, ale dvoma kľúčovými parametrami: koľko rôznych typov dielikov majú na sklade a koľko ich je všetkých dohromady.
Foto Tomáš Škoda
Saviory má v ponuke vyše 43-tisíc unikátnych položiek, ktorých má dohromady v sklade päť a pol milióna. Na BrickLinku, hlavnom globálnom trhovisku s použitým legom so zhruba devätnástimi tisícmi predajcami, má brniansky podnikateľ v tejto chvíli devätnástu najširšiu a šestnástu najväčšiu ponuku.
„Čím väčšiu šírku ponúkneme, tým častejšie ľuďom na trhoviskách vyskočíme ako najväčšia zhoda s ich zoznamom prianí. Zákazník tak nakúpi skôr u nás,“ opisuje Saviory.
Vďaka šírke svojej ponuky si navyše môže dovoliť účtovať vyššie ceny ako menší konkurenti. Dopyt po kockách z druhej ruky totiž do značnej miery ťahajú dospelí fanúšikovia lega, ktorí často zháňajú materiál na vlastné výtvory. Pochopiteľne majú viac peňazí ako deti, takže sa pri stavbách nemusia tak obmedzovať.
„Zákazník má na výber, buď pôjde po najlacnejších ponukách, ale musí to vziať od troch alebo štyroch predajcov, alebo to kúpi u nás. Trošku drahšie, ale dostane to za jedno poštovné. Snažíme sa docieliť to, aby sme mali stabilne čo možno najväčšiu ponuku dielikov,“ opisuje podnikateľ.
V roku 2023 mala jeho firma pri viac ako 300-tisícovom obrate zisk približne 40-tisíc eur.
Foto Tomáš Škoda
Biznis model je v princípe veľmi jednoduchý. Vo veľa domácnostiach sa váľa hromada lega po deťoch. Firma tieto hromady od záujemcov vykupuje, triedi, čistí a potom z nich predáva jednotlivé dieliky. Pokiaľ Saviorymu príde, že dokáže dieliky z aktuálne ponúkanej stavebnice predať v súčte výrazne drahšie, nakupuje pokojne aj nové lego.
Plus občas kúpi nejakého konkurenčného predajcu, ktorý už na to nemá nervy, pretože na prvý pohľad jednoduchý model je v skutočnosti extrémne časovo náročný.
V praxi to vyzerá zhruba takto: Michal Saviory sa pozrie na detailnú fotografiu hromady lega rozprestretého na zemi a pošle majiteľovi cenovú ponuku. Potom nakúpi napríklad dvadsať kíl lega (sú to tri plné ikea tašky), jeho brigádnici z mixu vyhodia všetko, čo nie je lego, a zvyšok roztriedi na jednotlivé dieliky do krabičiek, ktorých je… osemdesiattisíc.
Foto Tomáš Škoda
Toto je, samozrejme, hyperbola, ale práve toľko rôznych tvarov dielikov lega a ich farebných kombinácií je v tejto chvíli zalistovaných na najväčšom globálnom trhovisku. Saviory Bricks má v sklade „iba“ 43-tisíc takýchto pomyselných krabičiek.
Potom však prichádza samotný predaj. Sklad štandardného e-shopu funguje tak, že si objednáte vec a v sklade ju niekto, prípadne niečo, vezme a hodí do krabice. E-shop Saviory Bricks funguje tak, že zákazník si vyžiada desaťkrát položku A, päťkrát položku B, raz položku C a takto postupne prejde pokojne celú abecedu. Niekoľkokrát.
„Je to, ako keby ste si na Alze urobili jednu objednávku, kde sú stovky rôznych vecí,“ približuje Saviory každodenný proces svojho skladu. Hoci už prešiel nespočetným množstvom organizačných úprav a jedným veľkým sťahovaním, víta nás v ňom slovami „je to skôr taký organizovaný chaos“. Tento dojem umocňuje to, že veľa procesov má Saviory proste a jednoducho „v oku“.
Čo všetko má Michal Saviory „v oku“?
• Nacenenie výkupov
„Snažím sa byť fér. Keby som išiel tvrdý biznis, tak neponúkam viac ako 8 až 9 eur za kilogram, ale keď tam vidím cenné kúsky, tak som schopný ísť aj na 25 až 30 korún.“
• Hľadanie vhodných nových setov na nákup
„Mám to v oku, z každých desiatich setov, čo odhadom vyberiem, sa minimálne jeden oplatí aj po detailnejšom rozbore.“
• Celú firmu
„Chcelo sem vstúpiť niekoľko investorov, kúpiť to zatiaľ nechcel nikto. Oni chápu, že na mne to tu stojí a padá, pretože ja to mám v oku. Kým to nejako nezačnem automatizovať a delegovať procesy, ktoré robím iba ja, tak nikto nie je otvorený tomu ma kúpiť. Ani ja tomu vlastne nie som otvorený.“
Inak to však zatiaľ robiť nejde. Jedna jediná objednávka sa pokojne môže skladať zo stoviek dielikov s nie eurovými, ale centovými hodnotami, preto je nutné postupne obísť celý sklad a vyskladať ich tam ručne. Saviory Bricks ich mesačne vybaví zhruba 1 300, viac ako polovica z nich potom zamieri do zahraničia.
„99 percent objednávok vyexpedujeme do 48 hodín,“ tvrdí Saviory. To všetko aj vďaka internému IT systému, ktorý si vo firme vyvinuli. Zostáva tu však obrovský podiel fyzickej práce a opakovaných činností.
„Ja som rád, že na toto už mám brigádnikov, je to extrémne časovo náročná činnosť, prakticky nezautomatizovateľná. Snažíme sa aspoň ľudí v rámci zmien striedať na rôznych činnostiach, aby nerobili osem hodín to isté,“ približuje Saviory.
Stavebnice pre veľkých hráčov
Nie je to však iba nezáživná skladová drina. Významným zdrojom príjmu Saviory Bricks sú dnes aj špeciálne firemné zákazky.
„Všetci predajcovia ako ja majú na skladoch hromady „ležiakov“, dielikov, pri ktorých nevieme, čo s nimi robiť. My z nich vytvárame stavebnice na mieru rôznym firmám po celom svete – napríklad nemecký Heidelberger Druckmaschinen, výrobca obrích tlačiarní, ktorý k objednávkam zákazníkom dáva ich modely z lega. Vytvorili sme aj stavebnice pre Škodu Transportation, DHL alebo E.ON,“ opisuje.
Z týchto zákaziek dnes tečie už takmer pätina príjmov firmy. Drobnú časť príjmu tvoria aj výnosy zo Savioryho špekulácií s lego setmi nakúpenými na investíciu. Vo finále však celý biznis stojí a padá na efektívnom fungovaní skladu, v ktorom sa každá jedna kocka musí na ceste k zákazníkovi vziať do ruky hneď niekoľkokrát.
Foto Tomáš Škoda
Riadiť sklad sa Michal Saviory naučil po strednej škole. Vystriedal skladnícke pozície v niekoľkých logistických firmách, kde trávil zmeny počúvaním podcastov o podnikaní a osobnom rozvoji, ale aj snahou si prácu čo najviac zjednodušiť. Na pozadí sa pritom neustále vznášala ambícia podnikať.
„Pracoval som v dvoch dopravných firmách a spal som tak nejako medzi tým, väčšinou v MHD. V tom čase som si priniesol domov veľa peňazí, ale pracoval som dvadsať hodín denne,“ spomína.
To, že sa rozhodol podnikať práve s legom, bola do značnej miery náhoda. Lego mal rád ako dieťa, ale svoju detskú zbierku ešte pred osemnástkou predal, keď potreboval peniaze na notebook.
O pár rokov neskôr si však od českého horolezca Radka Jaroša kúpil zhruba pätnásť kíl lega po jeho deťoch a v mixe našiel pár veľmi cenných dielikov, ktoré sa mu podarilo predať za cenu celej hromady. A tak začal popri práci v sklade obchodovať s legom.
Podobný nápad mal už celý rad „srdciarov“, čo sa radi hrajú s kockami aj v dospelosti, väčšina z nich však skončila s drobným privyrobením pomocou predaja dielikov, ktoré sa im práve nehodia.
Saviory sa tomuto modelu rozhodol dať poriadny podnikateľský spin – optimalizovať skladové procesy, vyškálovať ho, ísť na objem a súbežne pri tom budovať značku na sociálnych sieťach, kde sa v mnohom inšpiroval u experta na digitálne médiá Garyho Vaynerchuka.
Sociálne siete medzitým spôsobili, že ho vyhodili z práce. „Vo firme, kde som robil, sa menilo logo a ja som dostal od vedúceho debnu s izolepou a tým starým logom. Používal som ju na balenie lega a natáčal to na siete. Keďže to bolo celkom populárne, niekto z firmy si staré logo všimol a ja som dostal výpoveď,“ spomína.
V tomto momente sa rozhodol do svojej bokovky s legom pustiť na plný úväzok. „Takže vo finále to bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať,“ usmieva sa.
Saviory postupne nabral ďalších ľudí. Popri tom ďalej intenzívne prispieval na sociálne siete, dodnes je tam vidieť napríklad jeho trojročný podnikateľský pokrok zmapovaný formou krátkych videí, ktoré so železnou pravidelnosťou natáčal každý deň. „V jednej chvíli bolo v lego bubline obsahu so mnou toľko, že to ľuďom začalo vadiť, preto som ubral,“ hovorí.
Foto Tomáš Škoda
Dnes už má ľudí aj na videá, podobne ako na triedenie. Jeho rola sa postupne stáva čisto strategickou. V posledných rokoch sa takto pustil do skupovania svojich menších konkurentov. Takých, ktorí už majú triedenia kociek plné zuby a svojich roky budovaných zbierok by sa radi zbavili za dobrú cenu.
„Tento rok ich bolo deväť. Vždy tam mám dohodnutú bezúročnú splatnosť aj niekoľko rokov. Tí ľudia vedia, že ja ich lego nepredám zo dňa na deň. Ja mám v pohode cashflow, oni dostanú peniaze postupne. Nestretol som sa ešte s konkurentom, ktorý by na to nepristúpil, pretože v Európe nie je veľa ľudí, ktorým by to mohli predať,“ vysvetľuje Saviory.
Jeho samotného zatiaľ nikto kúpiť nechcel, investori mu zatiaľ ponúkali iba kapitál výmenou za menší vlastnícky podiel.
„Bolo tu pár takých jednotlivcov, ale ja budujem firmu na mlieko, nie na mäso, takže o exit stratégii sa nemá zmysel baviť. Aj keby sme teraz prestali naskladňovať nový tovar, tak nás firma bude živiť ešte minimálne dva roky zo zásob,“ tvrdí.
V Česku podľa neho už Saviory Bricks dosiahol maximum a teraz sa bude snažiť budovať značku hlavne v zahraničí. „Biznis tohto typu môže pokojne generovať obrovský obrat, pokiaľ sú naň naviazané ďalšie projekty, ako u nás. Nechceme však vyrásť skokovo, základom je stabilný a udržateľný biznis model,“ myslí si.
V dohľadnej dobe preto bude robiť to, čo vždy. Držať vysokú úroveň zákazníckeho servisu, postupne zväčšovať ponuku a donekonečna optimalizovať sklad. A taktiež zlepšovať IT zázemie.
Svojmu „dvornému ajťákovi“ Michaelovi Kutému zveril desaťpercentný podiel vo firme a teraz sa chystá najať dvoch ďalších. „Mám pre nich zoznam úloh na meter a pol dlhom papieri,“ smeje sa Michal Saviory.
Článok vyšiel na forbes.cz, jeho autorom je Marek Tomanka.
