„Kreatívni ľudia môžu žiť naplnený život. Majú odvahu prejaviť sa a silu meniť veci okolo seba,“ hovorí pre Forbes lektorka kreatívneho myslenia Alexandra Kello.
O kreativitu sa začala zaujímať na vysokej škole, kde študovala andragogiku. Stala sa jej osudnou. „V prvom ročníku sme na pedagogike dostali za úlohu spracovať nejakú príbuznú tému. A teraz musím byť úprimná,“ opisuje Alexandra, ako sa začala zaujímať o kreativitu.
„Prišla som do knižnice mojej mamy, ktorá bola odborníčkou na nadané a tvorivé deti. Chcela som zistiť, o ktorej téme má najviac kníh, aby som sa nemusela namáhať s hľadaním zdrojov. Najviac mala práve z tvorivosti.“
Ako mentorka a lektorka dnes šíri kreativitu do pracovného prostredia, škôl aj osobného života. Tvorivosťou podľa nej budujeme seba, svoj život aj vzťahy. Séria jej workshopov pre matky po rodičovskej dovolenke získala v roku 2017 Národnú cenu kariérneho poradenstva.
V každej oblasti života
Mnohí ľudia o sebe vyhlasujú, že nie sú kreatívni. Môže človeku naozaj táto schopnosť úplne chýbať?
Myslím si, že kreativitu majú v sebe všetci ľudia na svete, aj keď niektorí s ňou možno pracujú lepšie. Ľudia, ktorí o sebe vyhlasujú, že nie sú kreatívni, môžu mať bloky. Alebo sa na tvorivosť pozerajú príliš úzko.
Kreativita je totiž aj o tom, ako sa človek oblieka, ako varí, akou cestou ide do práce. Ako celkovo pristupuje k problémom. Či dokáže vyriešiť, keď zmešká autobus alebo sa zasekne v kolóne. V takýchto situáciách si človek málokedy uvedomuje, že je vlastne kreatívny.
Spomenuli ste bloky. Ako vznikajú?
Na základe našich skúseností z minulosti. Podľa toho, ako niekto reagoval na naše nápady a prijímal naše návrhy riešení. Vplyv má napríklad aj to, ako sme boli vychovaní, koľko priestoru prejaviť sa sme mali v škole či doma.
Problémom môže byť aj nedostatok povedomia o kreativite. Ľudia si často myslia, že kreativita sa prejavuje len v umení či marketingu.
Strach zo zmeny aj zlyhania
Prečo je to tak?
Nesieme si to z detstva. Keď nás rodičia alebo učitelia zavolali robiť niečo tvorivé, väčšinou sme si kreslili, vystrihovali… A to definovalo našu predstavu o kreativite. Myslíme si, že keď nekreslíme, nehráme na hudobný nástroj, tak nie sme tvoriví.
Alexandra Kello objavila silu kreativity ešte na vysokej škole. Zdroj foto: archív Alexandry Kello
A ako sa takéhoto bloku môžeme zbaviť?
V prvom rade si ho musíme uvedomiť a zistiť, v akých situáciách sme kreatívni – či je to v práci, pri varení, plánovaní voľného času, alebo najlepšie nápady dostávame v sprche, v autobuse… Keď nad tým človek začne uvažovať, môže zistiť, že je vlastne veľmi kreatívny.
Zároveň je dobré uvedomiť si, čo nás v tvorivosti blokuje. Je to tým, že okolie naše nápady neprijíma, bojíme sa, že zlyháme a že nápady nie sú dosť dobré? Máme strach zo zmien a inovácií? Bloky môžu pochádzať z osobného aj pracovného života.
- Nebojte sa chýb. Väčšina geniálnych nápadov nevznikla na prvý raz. Chyby ku kreatívnemu procesu patria. Ak sa z nich dokážete poučiť, môžu vám pomôcť.
- Kúpte si zošiť na nápady a všetko si zapisujte. Náš mozog si nepamätá všetko, čo vymyslí.
- Sledujte, kde a kedy najčastejšie dostávate dobré nápady. Je to v aute, na prechádzke, pred spaním, alebo napr. v sprche? Keď to na sebe odpozorujete, zistíte, čo robiť, keď budete potrebovať nové nápady.
- Zmeňte prostredie. Keď dlho neviete nájsť riešenie, pomáha z celej situácie odísť. Napríklad na prechádzku, ísť si zacvičiť, zabehať, alebo ísť do divadla či kaviarne.
- Hrajte sa hry. Čo majú spoločné veľryba a spinka? Ako inak by sme dokázali využiť tehlu? Hrajte sa aj s vlastnou fantáziou. Môžete sa napríklad zapozerať na oblaky a zamyslieť sa, aké obrazce by sa z nich dali vytvoriť. Pomáhajú aj niektoré spoločenské hry.
- Oddychujte a doprajte si čas. Keď sme v strese, hladní a unavení, náš organizmus nefunguje optimálne a schopnosť byť kreatívny sa znižuje.
- Inšpirujte sa. Pozorujte svet okolo seba, ale aj v sebe. Inšpirácia je všade, stačí sa poobzerať.
Čo okrem prinášania nápadov je ešte súčasťou kreatívneho myslenia?
Najdôležitejšia časť kreatívneho procesu je naše osobné nastavenie – ako sa vnímame a či veríme, že dokážeme byť kreatívni, aké máme strachy a čo nás blokuje.
Druhá časť spočíva v schopnosti rozvíjať zručnosti, ktoré sú pre kreativitu dôležité.
Vnímanie kreativity len cez prinášanie nápadov podľa lektorky nie je správne. Zdroj foto: archív Alexandry Kello
Ktoré to sú?
Napríklad schopnosť prepájať, hľadať súvislosti, vedieť pružne reagovať, ale aj pozerať sa na veci s odstupom. Okrem toho pomáhajú aj kreatívne techniky, napríklad brainstorming, myšlienkové mapy, klobúky myslenia…
Bezpečné prostredie
A ďalšie časti?
Tretia časť je samotný kreatívny proces, ktorý má viacero fáz. Na začiatku treba rozanalyzovať problém, ktorý potrebujeme kreatívne vyriešiť. Zistiť, prečo vôbec vznikol a v čom spočíva.
Potom nasleduje fáza tvorby ideí – hľadáme nápady a riešenia. Vtedy neexistuje nesprávna odpoveď. Najlepšie riešenie by sme mali vyberať až v ďalšej fáze.
Tu je však veľmi dôležité práve prostredie. Lebo ak aj prídem s nápadom, ktorý je podľa mňa skvelý a okolie ho neprijme, môžeme sa dostať do začarovaného kruhu. Keď sme v prostredí, ktoré neprijíma naše nápady, môže sa stať, že stratíme chuť tvoriť.
Vtedy sa mení náš vzťah ku kreatívnemu mysleniu a naša schopnosť byť kreatívny sa môže znížiť.
Kreativita je podľa Alexandry Kello životný štýl. Zdroj foto: archív Alexandry Kello
Kreativita vo svete lídrov a manažérov
A čo ak sme v prostredí, ktoré nás podporuje a prijíma naše nápady?
To človeku veľmi pomáha. Jeho postoj sa postupne mení a vnútorná motivácia rastie. Zvyšuje sa sebadôvera.
Veríme, že sme kreatívni a to nám pomáha prinášať aj ďalšie nápady. Kreativita sa nám spojí s dobrým pocitom zo seba a chceme ju využívať ešte viac.
V praxi často školíte aj lídrov a manažérov. Prečo je na líderskej pozícii také dôležité vedieť, ako kreatívne myslenie funguje?
Od ľudí na vedúcich pozíciách sa očakáva, že budú prinášať riešenia pre svoju organizáciu a zlepšovať systém, v ktorom pracujú. Okrem toho je kreatívne myslenie úzko späté aj s humorom a radosťou.
Keď človek tvorí a má možnosť prichádzať s niečím vlastným, cíti sa naplnený. Tvorivá atmosféra na pracovisku pomáha napríklad aj tímovej spolupráci, efektívnemu riešeniu problémov a dobrým vzťahom.
Kreativita a kritické myslenie
Okrem toho sa snažíte prepájať kreatívne a kritické myslenie. V čom sú podobné?
Keď sa pozrieme na celý kreatívny proces, zistíme, že to nie je len o prinášaní nápadov. Práve tá analýza problémov a situácií, ktoré chceme kreatívne riešiť, sa veľmi spája aj s kritickým myslením.
Vďaka kreativite môžeme podľa lektorky žiť šťastnejší a naplnenejší život. Zdroj foto: archív Alexandry Kello
Kritické myslenie by sme mali využiť aj vtedy, keď ideme z množstva nápadov, ktoré sme vymysleli, vyberať ten najlepší, ktorý napokon zrealizujeme. Človek by si finálne vybraným nápadom mal byť taký istý, že si ho bude vedieť argumentačne obhájiť aj pred ostatnými.
Ako sa môže život človeka zmeniť, keď bude viac využívať kreativitu?
Pre mňa je kreativita životný štýl. Keď som prvý raz čítala knihu od psychológa Mirona Zelinu, dočítala som sa, že tvorivosť je najvyššia hodnota. Mala som vtedy 18 rokov a prišlo mi to trochu prehnané.
Ale postupom času, ako si prechádzam životom, si začínam uvedomovať, že to možno aj bude pravda. Pretože my tvoríme svoj život, vzťahy aj samých seba. Kreativita je dôležitá nielen v pracovnom, ale aj v osobnom živote.
Kreatívni ľudia môžu žiť naplnený život. Majú odvahu prejaviť sa a silu meniť veci okolo seba. Z toho majú radosť.
