Pandémia nového koronavírusu sa už prejavila aj v štatistikách vývoja slovenskej ekonomiky v prvom štvrťroku tohto roka, keď zaznamenala medziročný pokles o 3,9 %. Ide o výraznejší prepad, ako očakávali bankoví analytici, ktorí počítali s poklesom o 2,6 %.
Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa hrubý domáci produkt (HDP) znížil medziročne o 4,1 % a oproti 4. štvrťroku minulého roka o 5,4 %. Vyplýva to z rýchleho odhadu HDP, ktorý zverejnil v piatok 15. mája Štatistický úrad SR.
Pokles ekonomiky
Pokles HDP spôsobil slabý zahraničný, ale aj domáci dopyt. „Hrubá produkcia tovarov a služieb sa v medziročnom porovnaní znížila prvýkrát od veľkej recesie v roku 2009,“ uviedol makroekonóm VÚB banky Michal Lehuta.
Každá kríza má svojich víťazov.
Ktoré trendy v podnikaní s nami zostanú dlhšie ako koronavírus?
Predbežná bilancia zahraničného obchodu s tovarmi za prvý štvrťrok skončila v mínuse 223 miliónov eur, pričom v rovnakom období vlaňajška zaznamenala prebytok 686 miliónov eur.
„Len tento fakt mohol zo štvrťročného HDP prostredníctvom takzvaných čistých vývozov ukrojiť až štyri percentuálne body. Pokles exportu tovarov v prvom kvartáli o 7,3 %,“ vyčíslil Lehuta. Maloobchodné tržby napriek vyššiemu zásobovaniu sa potravinami domácnosťami tiež pokračovali v miernom poklese z minulého roka, a to o 0,2 % .
Šéf Tatra banky: Nič zásadné nám táto situácia neberie,
skôr má potenciál nás niečomu naučiť
Analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská tiež upozornila, že už nedávno zverejnené údaje za marec poukazujú aj na prepad tržieb reštaurácií, ubytovania, ale i prepad priemyselnej či stavebnej produkcie. „Tie boli predzvesťou poklesu ekonomiky počas prvého kvartálu. V prípade priemyselnej produkcie sa pod prepad podpísala predovšetkým výroba dopravných prostriedkov,“ spresnila Sadovská.
V závere prvého štvrťroka však Slovensko zaznamenalo prvé prípady nákazy novým koronavírusom a prijalo opatrenia, ktoré zabránili jeho šíreniu, čím však zabrzdili slovenskú ekonomiku. „Zatvorené zostali mnohé obchody, školy, reštaurácie, iné služby, ale aj výrobné podniky. To výkon hospodárstva zrazilo nadol,“ doplnil Lehuta.
Štatistický úrad však upozornil, že po spresnení údajov môžu byť čísla o poklese ekonomiky výraznejšie, pretože zber údajov je v súčasnej situácii komplikovanejší. Spresnené údaje zverejní 5. júna tohto roka. „Slovenská ekonomika je malá, otvorená a proexportne orientovaná. To znamená, že ekonomický vývoj na Slovensku závisí nielen od diania na domácej pôde, ale najmä u obchodných partnerov v zahraničí,“ dodala Sadovská.
Problém východnej Európy
Pandémia nového koronavírusu v 1. štvrťroku tvrdo zasiahla viacerých rýchlo rastúcich východoeurópskych členov Európskej únie (EÚ), ktorí čelia najhoršej recesii od pádu železnej opony.
Postkomunistickým štátom EÚ od Baltského až po Čierne more síce nehrozí taký rekordný pokles ako veľkým západoeurópskym ekonomikám, ale zatvorenie tovární, obchodov a služieb podkopalo zisky firiem a zvýšilo nezamestnanosť.
Podľa prieskumov agentúry Bloomberg piatkové štatistické údaje ukážu, že v Poľsku, Maďarsku a Rumunsku sa hospodársky rast od konca roku 2019 znížil na polovicu, zatiaľ čo česká a slovenská ekonomika klesli.
Eurozóna, ktorá je kľúčová z hľadiska vývozu z tohto regiónu, vykáže v 1. štvrťroku rekordný pokles. To len podčiarkuje, akým výzvam čelia výrobcovia vo východnej Európe.
Ekonomika sa môže otvárať po regiónoch.
Podľa odborníkov to je spôsob, ako mať vírus pod kontrolou
Podľa Klausa-Dietera Schurmanna, člena predstavenstva spoločnosti Škoda Auto, najväčšej českej firmy a kľúčového ukazovateľa stavu výroby v krajine, počas mesačnej odstávky klesla produkcia automobilky o viac ako 100-tisíc vozidiel. A v prvých troch mesiacoch 2020 sa celkové dodávky automobilov Škoda znížili približne o štvrtinu oproti predchádzajúcemu roku.
„Cítime veľmi silný ekonomický vplyv pandémie nového koronavírusu a zavedenia nevyhnutných opatrení na jej potlačenie,“ uviedol Schurmann.
Predpovede blížiacej sa recesie bývalých komunistických štátov vyvolávajú spomienky na bolestnú transformáciu regiónu pred viac ako tromi desaťročiami. V najhoršej fáze sa kumulatívne poklesy hrubého domáceho produktu (HDP) pohybovali od približne 13 % v Poľsku a vtedajšom Československu po 25 % v Bulharsku a Rumunsku a až 40 % v pobaltských štátoch.
Očakáva sa, že dokonca aj Poľsko, ktoré Európska komisia považuje za najodolnejšie voči dôsledkom nového koronavírusu spomedzi 27 ekonomík bloku, zaznamená tento rok pokles HDP o 4,3 %.
Miernejšie scenáre
Vzhľadom na to, že sa blokády v Európe začínajú zmierňovať, predstavitelia EÚ čoraz častejšie zverejňujú predpovede o ich oživení po roku 2020.
Christophe Dridi, generálny riaditeľ rumunskej automobilky Dacia, dcéry francúzskeho Renaultu, tvrdí, že už eviduje oživenie objednávok v Nemecku, vo Francúzsku a Spojenom kráľovstve.
„Očakávam v Maďarsku oživenie ekonomiky v tvare U,“ povedal Sándor Csányi, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ OTP Bank, najväčšej banky v Maďarsku. „Ak sa eurozóna zotaví relatívne rýchlo, Maďarsko sa tiež (rýchlo zotaví).“
Každá kríza má svojich víťazov.
Ktoré trendy v podnikaní s nami zostanú dlhšie ako koronavírus?
Východoeurópske ekonomiky EÚ budú pravdepodobne naďalej podávať lepší výkon ako ekonomiky západnej Európy aj po ústupe pandémie, pretože sú stále vo fáze dobiehania, skonštatovala Poľka Beata Javorciková, hlavná ekonómka Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR).
Pripomenula, že reagovali rýchlejšie na pandémiu ako západné štáty vrátane Francúzska, Španielska a Spojeného kráľovstva, čo viedlo k podstatne menšiemu počtu úmrtí na vírus na východe kontinentu.
„Ochorenie Covid-19 ich zasiahlo neskôr, takže mali výhodu v tom, že videli, čo sa deje v Taliansku,“ povedala Javorciková. „Keď Covid-19 prekročil ich hranice, podnikli včasné a veľmi rozhodné kroky,“ dodala.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk