Podnikateľ Josef Šťáva môže byť nový český miliardár. Čiastku s deviatimi nulami na konci tvorí odškodné, ktoré má dostať od Českej republiky za prekazenie obchodu s krvnou plazmou v deväťdesiatych rokoch. Nárok naň teraz potvrdil aj odvolací súd v Londýne.
Takzvaná kauza Diag Human, ktorá je najdlhším obchodným sporom v krajine, sa tak zrejme chýli ku koncu. Sedemdesiatpäťročný česko-švajčiarsky podnikateľ a majiteľ zámku Bechyně môže získať až sedemnásť miliárd korún (takmer 700 miliónov eur).
Sumu tvorí jednak škoda, ktorú Šťávovi spôsobil český štát, a jednak úroky, ktoré počas rokov nabehli. Aká však bude skutočná čiastka, o ktorú štátna pokladnica schudobnie, je zatiaľ nejasné.
Ministerstvo financií nechce rozsudok bližšie hodnotiť. Jeho hovorca Ondřej Macura na zaslanú otázku, aké kroky štát chystá ďalej, v utorok len potvrdil, že verdikt londýnskeho odvolacieho súdu včera dostali. „Ministerstvo ho teraz vyhodnocuje a potom zváži ďalší postup. Žiadne ďalšie detaily preto v tejto chvíli uvádzať nebudeme,“ odkazuje hovorca.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v Londýne síce možno podať mimoriadny opravný prostriedok, ale iba vo výnimočných prípadoch, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu je zvyčajne konečné. Tieto prostriedky sú však podľa právnikov veľmi špecifické a zvyčajne sa týkajú procesných chýb alebo iných závažných pochybení.
Aby sme pochopili, o čo v celej kauze vlastne ide, je nutné vrátiť sa na jej začiatok. Presnejšie do roku 1990. Vtedy vypísalo ministerstvo zdravotníctva, na ktorého čele stál neurológ Martin Bojar, súťaž na spracovanie krvnej plazmy.
Prvé výberové konanie vyhrala spoločnosť Conneco, neskôr Diag Human, ktorej majiteľom bol Josef Šťáva v spolupráci s dánskou firmou Novo Nordisk.
Lenže minister výsledok neuznal a dánskej spoločnosti oznámil, že výberové konanie nevyhrala, pričom spochybnil aj dôveryhodnosť Conneca. Dáni tak neskôr odmietli s Diag Human spolupracovať.
Podozrivý podnikateľ
Treba povedať, že Martin Bojar mal na svoje pochybnosti dôvod. Josefa Šťávu, ktorý v sedemdesiatych rokoch minulého storočia emigroval do Švajčiarska, nesprevádzala práve povesť úspešného a bezúhonného biznismena. Skôr naopak. Ako pred ôsmimi rokmi upozornili Hospodárske noviny, v médiách ho vtedy prirovnávali ku gangsterovi, ktorý má na konte mnoho škandálov.
V súvislosti s jeho menom sa napríklad špekulovalo o tom, že v minulosti predával infikovanú krv, násilne odoberanú väzňom z bývalej Nemeckej demokratickej republiky. Na základe obvinení naňho v Nemecku vydali aj zatykač.
Podozrivý bol tiež z korupcie za to, že údajne podplácal šéfov bavorského Červeného kríža, keď im predával krv. Interpol ho vyšetroval tiež pre pokus vyviezť do malého afrického štátu Lesotho viac ako sto kilogramov metachalónu, hypnotika, ktoré sa používa na výrobu drog.
Zaplietol sa vraj aj do podivných obchodov so zbraňami. Podľa dokumentov ŠtB v osemdesiatych rokoch viedol rokovanie s komunistickým Československom o vývoze zbraní do Argentíny, munície a tankov do Iraku, alebo o výstavbe továrne na granáty v komunistickom Albánsku. Žiadne previnenie v podozrivých prípadoch sa mu však nikdy nepodarilo dokázať.
Každopádne, keď prišiel po Nežnej revolúcii do Československa, chcel využiť to, že v krajine chýbali moderné technológie. Sľuboval vybaviť transfúzne stanice výmenou práve za zmluvy na dodávky krvnej plazmy. Jeho zámer však ako tepnu preťal už spomínaný list ministra Martina Bojara.
Profimedia
Lenže odvtedy krváca z rán skôr len český štát. Josef Šťáva sa odvolal pre poškodenie dobrého mena a lavína súdnych konaní, ktorá sa strhla v roku 1996, pokračuje až dodnes. Súd Českej republiky s firmou Diag Human trvá už takmer tridsať rokov.
Firma Diag Human požaduje od Česka náhradu strát, ktoré jej na základe ministrových pochybností údajne vznikli a ktoré mali za následok, že prišla o zákazky. Už v roku 1996 podala žalobu na krajskom súde, v ktorej požadovala náhradu škody za ujmu vo výške dvesto miliónov korún. Predtým sa vraj podnikateľ snažil o mimosúdne vyrovnanie sumou päťsto miliónov korún.
Vtedajší minister zdravotníctva Jan Stráský to však odmietol a rozhodol, že spor sa bude riešiť cez arbitráž, a nie cez české súdy. Rozhodcov potom so súhlasom právnych zástupcov Diag Human vymenoval štát.
Škoda v miliardovej výške
V roku 2000 vyčíslilo ministerstvo zdravotníctva náhradu škody pre firmu na viac ako 3,68 miliardy korún. Lenže vláda pod vedením premiéra Miloša Zemana čiastku platiť nechcela a spor sa ťahal ďalej.
O dva roky neskôr arbitri rozhodli, že štát musí Diag Human zaplatiť 327 miliónov korún. V tom čase tiež rozhodcovský senát vyzval obe strany sporu na rokovanie o zmieri. Lenže Šťáva už požadoval ako vyrovnanie štyri miliardy korún.
Zlom nastal v roku 2008. Podľa rozhodnutia štvrtého rozhodcovského senátu malo Česko zaplatiť za zmarený obchod s krvnou plazmou 8,33 miliardy korún, pričom zhruba polovicu sumy tvorila samotná škoda a zvyšok úroky z omeškania a poplatky.
Nasledovalo odvolanie. Diag Human ho podala preto, že chcela sumu ešte o tri miliardy vyššiu, český štát chcel zase platbu odvrátiť. Plán ministra zdravotníctva Tomáša Julínka, ktorý vláda schválila, navrhol firme nezaplatiť a využiť opravné prostriedky.
A spor sa ťahal ďalej. V máji roku 2011 Okresný súd vo Viedni zhabal na návrh firmy Diag Human exekučne tri umelecké diela zapožičané rakúskej metropole na výstavu. Bol to obraz Emila Fillu Dve ženy, ktorý vlastní Moravská galéria v Brne, obraz Vincenca Beneša Tanečnice a plastika Otta Gutfreunda Objatie, spravované Národnou galériou.
Podkladom na rozhodnutie bol rozsudok rozhodcovského súdu z roku 2008, ktorý firma Diag Human považovala za právoplatný. O diela nakoniec český štát neprišiel. Exekúciu o dva mesiace neskôr neprávoplatne zastavil vzhľadom na imunitu výsostne kultúrneho majetku viedenský súd.
Právny zástupca Diag Human Jan Kalvoda však na základe toho vyhlásil, že hľadajú ďalší majetok Českej republiky v zahraničí, ktorým by sa mohla pohľadávka uspokojiť. Napríklad budovy českých centier od New Yorku po Moskvu.
Od polovice roka 2013 však začal český štát tvrdiť, že arbitráž o miliardy korún definitívne vyhral. Trojica rozhodcov vydala uznesenie, ktorým konanie zastavila.
Uznesenie odôvodnila tým, že vec už bola rozhodnutá v roku 2002, keď štát firme vyplatil 326 miliónov korún za poškodenie dobrého mena, takže všetky nasledujúce rozhodnutia vo veci nemajú právne účinky. Lenže Diag Human sa aj naďalej v niekoľkých krajinách súdila s Českom o náhradu za zmarený zisk.
Pred tromi rokmi tak padol v Londýne v medzinárodnej investičnej arbitráži začatej už v roku 2017 verdikt, že Česká republika má Diag Human zaplatiť sumu pätnásť a pol miliardy korún.
Firma pôvodne žiadala päťdesiatdva miliárd. Tribunál zložil čiastku z 8,3 miliardy korún, ktorú firme priznala predchádzajúca obchodná arbitráž z roku 2008, a úrokov vo výške 7,2 miliardy korún.
Proti nálezu arbitrov sa však Česká republika odvolala. Už v máji tohto roku londýnsky súd rozhodol, že z pôvodných dvoch žalobcov, teda Josefa Šťávu a spoločnosti Diag Human, má nárok na náhradu škody iba podnikateľ. A firmu zo sporu vyradil. V pondelok potom vydal odvolací súd zatiaľ konečný verdikt.
Česká strana sa síce ešte predtým snažila rozsudok zvrátiť tým, že s vyradením Diagu nemá nárok na odškodné ani Šťáva, ale márne.
Ak teda platí priznaná čiastka z roku 2022, mohol by podnikateľ získať až sedemnásť miliárd korún a dostať sa tak na zoznam najbohatších ľudí Česka. Suma totiž rastie o ďalší úrok – od roku 2007 o 1,3 milióna korún denne.
Či už bude kauze koniec, je však stále neisté. V najaktuálnejšom rozsudku, na ktorý odkazuje server Odkryto.cz, je totiž uvedené, že na začiatku júla rezignovali všetci traja rozhodcovia, s ktorými sa spája verdikt z roku 2022.
Česká strana totiž spochybnila ich nestrannosť, čo považujú za úplne bezdôvodné. Napriek tomu argumenty, ktoré proti nim Česko vznieslo, poškodili podľa nich povahu akéhokoľvek možného budúceho konania. V Londýne pritom stále beží ešte jedna časť súdneho sporu, v ktorej sa snaží český štát znížiť celkovú sumu o tridsať percent.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Jana Pšeničková.
