Dnes mnoho ľudí rozmýšľa o tom, že zainvestuje aspoň nejaké peniaze do krypta, avšak málokedy je to z presvedčenia, či skutočného pochopenia, čo krypto vlastne je. Čo to teda je a ako je možné, že má bitcoin vôbec nejakú hodnotu?
Začiatkom februára si niekto zabudol 600 miliónov dolárov v kryptomene ether v smart kontrakte, ktorý mu začal automaticky likvidovať celú pozíciu formou núteného predaja (nižšie je o tom tweet). Nakoniec majiteľ stihol zastaviť predaj a stratil len 65 miliónov dolárov. Nič sa nedeje, veď 65 miliónov vo svete krypta nie je až tak veľa.
Nezdá sa vám trochu otravné, že žijeme v dobe, keď zopár „geekov“ kontroluje miliardy dolárov v krypte, pretože zainvestovali o pár rokov skôr ako vy alebo ja? Veď bitcoin vznikol len pred 13 rokmi a ethereum pred siedmimi.
Otázkou je, čo pochopili títo krypto multimiliardári skôr ako my? Dnes už takmer každý rozmýšľa o investícii do krypta, avšak málokedy je to z presvedčenia, či skutočného pochopenia, čo krypto vlastne je. Skôr ľudia krátkodobo špekulujú?
Ako porozumieť kryptomenám
Jednou z typických fráz o investovaní je, že by ste mali naozaj do hĺbky rozumieť tomu, čo kupujete. Ak investujete do akcií spoločnosti, prečítajte si každú výročnú správu, vyhlásenia riaditeľa, recenzie zákazníkov a podobne. Ak chcete kupovať krypto… fuu.
Čo je vlastne krypto a nie je divné, že má bitcoin vôbec nejakú hodnotu? Od tohto riadku začnem trochu zjednodušovať.
Predstavte si, že na svete žijú len traja ľudia: Bob, Alica a Alex. Každý z nich robí niečo, čo potrebuje ten druhý. Bob má pizzeriu, Alica predáva žuvačky a Alex destiluje alkohol.
Keďže Bob, Alica a Alex si medzi sebou vymieňajú produkty, nemusia si za ne platiť. Stačí keď si budú viesť spoločnú excelovskú tabuľku, v ktorej vždy pridajú, kto práve dlží tomu druhému, pričom dlh sa vyrovná doručením ďalšej pizze, žuvačiek či vodky. (Príklad: Alica si objedná pizzu, v tabuľke bude preto uvedené, že dlží Bobovi, ale len do tej chvíle, kým mu doručí novú sadu žuvačiek. Vpíše sa ďalší riadok a dlh je vyrovnaný.)
Bitcoin je niečo ako táto veľká globálna excelovská tabuľka s miliónmi riadkov predstavujúcich transakcie. O tom, či niekto môže do tabuľky vpísať ďalší riadok (poslať bitcoin), rozhoduje bitcoinový algoritmus na základe toho, či už mu niekto niekedy v minulosti bitcoin poslal, resp. či už existuje iná transakcia v tomto obrovskom exceli, v ktorom na jeho adresu niekto bitcoin poslal.
Žiaden človek, vláda ani inštitúcia nemá kontrolu nad týmto algoritmom, pretože je poháňaný súčasne miliónmi počítačov na celom svete.
Predtým, než začnete kričat „ponzi!“:
1. Je len jeden bitcoin.
Ktokoľvek môže kód bitcoinu skopírovať (tu je) a vytvoriť si svoju vlastnú verziu, avšak tá by nemala žiadnu hodnotu. Podobne, ako keby niekto skopíroval celú Wikipediu – ľudia by aj naďalej písali články pre originál, nie pre jej kópiu.
Excelovskú tabuľku síce skopírovať viete, ale nikdy to už nebude tá originálna, ktorú ľudia na celom svete používajú a ktorá obsahuje všetky transakcie od vzniku v roku 2009, keď bitcoin Satoshi Nakamoto vytvoril.
2. Veď je nahý!
Bitcoin je ten chlapec v rozprávke Cisárove nové šaty, ktorý kričí „veď je nahý!“. Nie však na cisára, ale na globálny finančný systém.
Význam toho momentu nebol úplne zrejmý hneď od vzniku bitcoinu, no každým rokom narastá s tým, ako západné štáty prehlbujú fiktívne dlhy a monetizujú ich tlačením stále väčšieho množstva peňazí, ktoré nafukujú hodnotu všetkých aktív ( nehnuteľností, akcií, kryptomien…), čo núti ľudí zadlžovať sa viac a viac a nekonečná bublina pokračuje.
Bitcoin to posilňuje, keďže vďaka jeho fixnému množstvu je považovaný za úložisko kapitálu ochránené pred devalváciou (nie však výkyvmi trhu, ktoré sú masívne).
Bitcoin naberá na atraktivite aj pre najväčších investorov. V tomto ohľade je dôležité chápať, ako mechanizmus globálnych finančných trhov funguje. Keďže americký dolár je rezervnou menou sveta, všetky veľké medzinárodné transakcie (objednávka tankeru, obchody s ropou, inými komoditami…) sa vykonávajú v dolároch. Veľkí svetoví obchodníci a producenti si preto ukladajú svoj kapitál v dolároch a spôsob, akým to robia, je nákup amerických dlhopisov.
Všetkým však začína byť jasné, že skutočná hodnota amerických dlhopisov padá, keďže úrokové miery sú a budú pod úrovňou inflácie (je to dôsledok politiky kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré už je dnes nezvratné).
V porovnaní s tým, začína bitcoin vyzerať atraktívne z dlhodobého hľadiska, keďže je jeho množstvo striktne obmedzené a žiadna autorita na neho nemôže siahnuť, resp. devalvovať jeho hodnotu tým, že „vytlačí“ viac bitcoinov.
Atraktivita bitcoinu ako rezervy masívne narástla aj s tým, ako sa v posledných dňoch vyvíja situácia na Ukrajine. Zo dňa na deň veľmoci sveta zablokovali Ruskej centrálnej banke rezervy držané na účtoch ich bánk. Jediné, čo im zobrať nemohli, sú rezervy fyzického zlata držaného v Rusku (ktoré však teraz len ťažko predajú, keď s nimi nikto obchodovať nemôže). Bitcoin by plnil úlohu rezervy imúnnej voči akýmkoľvek sankciám a autoritám veľmi podobne.
3. Celosvetové platidlo.
Nedá sa vylúčiť, že sa bitcoin raz stane celosvetovým platidlom. Fakt, že funguje automaticky a nedá sa zastaviť, aj to, že nikto nemôže ovplyvniť, kto komu pošle bitcoin, znamená, že ho ľudia začínajú vnímať ako hodnovernejšiu alternatívu oproti tradičným menám. Tie sú totiž kontrolované centrálnymi autoritami, ktoré ich spravidla devalvujú.
Bitcoin je síce príliš pomalý na to, aby s ním mohli platiť všetci ľudia na svete za všetko. Avšak aj to je riešiteľné. Napríklad Lightning Network spracúva transakcie na „povrchu“ bitcoinu a až po dosiahnutí určitého objemu transakcií, ktoré už majú vysokú hodnotu, sa vyrovnajú na bitcoine – teda na blockchaine bitcoinu sa urobí len jeden finálny zápis.
Prinajmenšom z koncepčného hľadiska podobne fungujú napr. platobné karty Visa či Mastercard. Keď ľudia platia kartami, vymieňajú si len imaginárne čísla na „povrchu“. Skutočný peňažný prevod medzi bankami sa vykonáva len v agregovanej podobe a reprezentuje veľké množstvo transakcií.
Asi nie je prehnané povedať, že bitcoin je predovšetkým vynález, ktorý postupne naberá na hodnote, keďže ostro kontrastuje s devalvujúcim nafúknutým globálnym finančným systémom.
Ethereum, Cardano, Solana a ďalšie „zložitejšie tabuľky“
Idea, ktorá stojí za bitcoinom je, že by bolo super, keby si ľudia mohli posielať medzi sebou hodnotu bez kontroly autorít a štátu. Mnoho matematikov a programátorov sa snažilo vymyslieť niečo ako bitcoin už od 80. rokov.
Od momentu, keď sa to podarilo, sa však začali zamýšľať nad tým, ako by sa na blockchain dalo presunúť viac zo socioekonomických procesov, ktoré riadia náš svet.
Pre krypto sektor je napríklad skutočnosť, že proces získania hypotéky vyžaduje vypĺňanie formulárov, návštevy banky, odpovedanie na otázky a mnohé konzultácie s hypotekárnym maklérom, len odstrániteľným problémom. Ak predpokladáme, že každý by mal dostať financovanie adekvátne k tomu, čo si môže dovoliť, celý proces by sa predsa mal dať prepísať do kódu. O tom, kto dostane hypotéku a kto nie, by mala rozhodnúť matematická rovnica na blockchaine mimo kontroly ľudí, nie úradníci podávajúci si papiere.
Podobne aj prevod nehnuteľností, umeleckých diel alebo akéhokoľvek iného majetku či platenie daní a podobne – toto všetko by sa malo dať zautomatizovať a prepísať do pravidiel na blockchaine. V zásade všetko, pri čom si ľudia neveria a núti ich to medzi seba vkladať inštitúciu, by malo ísť na blockchain.
Ak to masívne zjednodušíme, celý svet by mal mať veľkú excelovskú tabuľku, ktorá pripisuje a rozdeľuje majetok a informácie o nás na základe určitých vopred dohodnutých pravidiel (ktoré sú napísané vo forme programov na blockchaine). V rôznych obmenách sa o to snažia všetky smart contract blockchainy ako ethereum či cardano.
NFT
Preniesť fyzický svet na blockchain je však ťažké. Problémom nie je technológia, ale nevôľa autorít, inštitúcií a byrokratických štruktúr v nich, čo sa asi tak trochu dá chápať, keďže blockchain sa ich snaží nahradiť. A tak zatiaľ vznikajú len rôzne abstraktné výhradne digitálne podoby toho, čo sa smart contract blockchainy snažia dosiahnuť.
Napríklad NFT: Tie ľudí fascinujú, keďže ich ceny dosiahli astronomické úrovne, no tiež nie každý úplne chápe, čo vlastne NFT sú.
NFT reprezentujú jedinečný záznam na blockchaine o tom, že vlastníte napríklad nejaký digitálny obrázok. V skutočnosti nie sú nič iné ako ďalší riadok v tabuľke na niektorom z blockchainov, ktorý obsahuje odkaz na obrázok uložený niekde na cloude. Ak si kúpite NFT nedáva vám to žiadne vlastnícke právo. Zákon ich nerozoznáva.
Smart contract blockchainy nemajú zatiaľ žiadne prepojenie s reálnym svetom. Sú to obrovské operačné systémy poháňané tokenmi s jedinou úlohou – sprostredkovať výmenu tokenov.
To sa však môže postupne a veľmi pomaly zmeniť. Z histórie internetu vieme, že ak je technológia dostatočne prevratná, zmení spoločnosť.
George Salapa pôsobí ako investičný poradca, je spoluzakladateľom bitcoinového sporenia Finstora., v minulosti pracoval v konzultingu v Spojenom kráľovstve a vo Viedni. Jeho články sa v minulosti objavili v americkom Forbese, Venturebeat, World Economic Forum a Worth a jeho blog môžete čítať tu.
