Kryptomeny zažívajú čoraz častejšie svoje „prvýkrát“. Nedávno prepukla prvá pandémia, po ktorej prišla prevaha dopytu nad ponukou, akú západný svet v moderných dejinách nezažil, a inflácia odtrhnutá z reťaze. A skôr, než sa prvá kríza stihla naplno prejaviť, máme tu vojnový konflikt s celosvetovým vplyvom.
Čo pre kryptomeny rozhodne nie je novinkou, je ich úloha pri obchádzaní medzinárodných sankcií. Niet divu, necenzurovateľná transakčná sieť patrí od začiatku medzi základné vlastnosti a často vyzdvihované liberálne cnosti verejného blockchainu.
Všetko zrejme odštartovali Assangeho WikiLeaks v roku 2011, keď využili bitcoin na ďalšie financovanie webstránok po tom, ako ich americké platobné inštitúcie a banky odstrihli od tradičného finančného systému.
Julian Assange využil bitcoin na udržanie WikiLeaks po odstrihnutí od finančného systému. Foto: New Media Days / Peter Erichsen
Assange chcel dokonca platby v bitcoine zaviesť už o rok skôr, ale neurobil tak na priamu prosbu Satoshiho (zakladateľ bitcoinu, ktorého totožnosť stále nie je známa, pozn. red.), ktorý sa obával, že by tento krok mohol príliš skoro prilákať nežiaducu pozornosť a poškodiť rodiaci sa projekt.
A zrejme mal pravdu. Assange tým otvoril Pandorinu skrinku a zákaz (alebo aspoň silná regulácia kryptomien) odvtedy neprestáva byť nesplneným snom mnohých politikov ‒ bez ohľadu na to, ako veľmi sú demokratické režimy, ktoré reprezentujú.
Mimo dosahu úradov
Mať necenzurovateľnú platobnú sieť je totiž dvojsečná zbraň. Pekne to ukazuje práve rusko-ukrajinský konflikt. Na jednej strane stojí bitcoin, ktorý pomáha bežným ľuďom nejako prežiť a neprísť o všetky úspory. Rýchlo tiež pribúdajú dobročinné zbierky v kryptomenách na pomoc obetiam konfliktu.
Na druhej strane je potom veľmi pravdepodobná možnosť, že Rusko použije kryptomeny ako efektívny nástroj boja s medzinárodnými sankciami a na odpojenie z globálneho finančného systému.
Už roky využíva kryptomeny rovnakým spôsobom a pomerne úspešne Irán, v posledných rokoch dokonca aj Severná Kórea. Nie snáď, že by pred kryptomenami k efektívnemu obchádzaniu sankcií nedochádzalo, ale ešte nikdy predtým to nebolo možné tak bezprostredne a globálne.
Kryptoaktíva navyše umožňujú prakticky komukoľvek na svete aktívne zasahovať do politických a vojenských konfliktov na druhej strane sveta. Stačí, aby bola protistrana otvorená používaniu kryptomien.
Od Iránu po Rusko
Na Irán je zo strany Spojených štátov uvalených toľko sankcií, ako na máloktorú inú krajinu sveta. (Aktuálne ho predbehlo Rusko.) Nielen firmy, ale aj radoví Američania majú prísny zákaz akýchkoľvek transakcií s iránskymi firmami.
Aj preto v októbri 2020 iránska vláda zmenila legislatívu tak, aby bitcoin mohol v krajine fungovať ako legálny prostriedok výmeny. Tamojší mineri získali možnosť legálne ťažiť bitcoin za predpokladu, že ho následne vymenia v iránskej centrálnej banke Central Bank of Iran (CBI), ktorá ho potom môže používať na platby v medzinárodnom obchode.
Bitcoiny, ktoré ťažiari CBI nepredali, považuje vláda za nelegálne. Krajina síce umožňuje svojim občanom legálne obchodovať s kryptomenami, obchod však podlieha dohľadu a je objemovo obmedzený.
Napriek sankciám napumpovali 186 miliónov dolárov
Medzi rokmi 2015 a 2021 krajina cez kontrolovanú ťažbu bitcoinu napumpovala podľa forenznej blockchainovej spoločnosti Chainalysis do služieb v krajine 186 miliónov dolárov. Drvivá väčšina týchto prostriedkov pritom pochádza len z minulého roka.
Krajine známej tým, že svojim obyvateľom dotuje spotrebu elektrickej energie, však neprináša bitcoin iba pozitíva. Len v minulom roku musel štát dvakrát zakázať ťažbu kryptomeny pre časté energetické výpadky a sám iránsky prezident vyhlásil, že až 85 percent ťažobnej aktivity v krajine predstavuje nelicencovaná ťažba.
Odhadovaný podiel iránskej ťažby na výkonnosti globálnej bitcoinovej siete je niekde medzi tromi a štyrmi percentami. O tom, že je tento model pre krajinu prospešný, svedčí minuloročný report iránskej prezidentskej kancelárie. Dnes už bývalý prezident Hassan Rúhání v ňom vyzdvihol úlohu kryptomien v tvorbe ďalších príjmov krajiny.
Hackeri v službách totality
Obľubu v ťažbe kryptomien zdieľa táto stredoázijská krajina s ďalším dlhodobo sankcionovaným štátom – Severnou Kóreou. Tá je pomerne aktívna predovšetkým v ťažbe bitcoinu a monera, ktoré sa zameriava na anonymitu užívateľov.
Ťažbou sa to však v Severnej Kórei rozhodne nekončí. Podľa februárovej správy Organizácie spojených národov financovala vlani svoje vojenské programy z podstatnej časti vďaka tomu, že značný objem kryptomien ukradla.
Severokórejčania podľa správy pre Bezpečnostnú radu OSN získali v rokoch 2020 a v prvej polovici roku 2021 vďaka krádežiam kryptoaktív päťdesiat miliónov dolárov.
To nie je práve závratná čiastka, no Chainalysis v januári prišla s vlastným odhadom, ktorý tvrdí, že straty boli podstatne vyššie. Podľa nej sa mal severokórejským hackerom vlani podariť historický rekord, keď ukradli v kryptomenách úctyhodných 400 miliónov dolárov.
Pre krajinu majú predstavovať takto získané kryptoaktíva významnú úlohu pri obchádzaní medzinárodných sankcií. Podľa Chainalysis severokórejskí hackeri len v roku 2021 vykonali minimálne sedem úspešných útokov na veľké kryptomenové platformy. Obeťami boli predovšetkým centralizované burzy a inštitúcie držiace veľké množstvo kryptoaktív vo svojej úschove, spravidla investičné firmy.
Za väčšinou útokov mala stáť neslávne známa hackerská skupina Lazarus Group s väzbami na severokórejskú rozviedku Reconnaissance General Bureau (RGB).
Skupina pôsobí od roku 2009, vtedy sa však ešte nešpecializovala na kryptomeny. Tým prišla na chuť až medzi rokmi 2017 a 2018. Odvtedy ukradla a vyprala každoročne kryptoaktíva v priemere za dvesto miliónov dolárov. Medzi najúspešnejšie akcie skupiny patrí napríklad útok na urzu KuCoin z leta 2020, z ktorej odcudzila krypto za 280 miliónov dolárov.
Ako do toho zapadá Rusko
Ak opomenieme súčasnú pozíciu Ruska, ktoré sa ocitlo v podobnej situácii, akej už dlhodobo čelia vyššie uvedené štáty, majú Rusi na obchádzanie sankcií cez kryptomeny aj ďalšie predpoklady. Vo februári predstavený ruský návrh regulácie kryptomien navyše ukazuje, že si k tomu krajina ešte pred vojnou pripravovala cestu.
Rozhodne nejde o národ kryptom nepobozkaný. Rusko je tretí až štvrtý najväčší individuálny dodávateľ globálnej bitcoinovej hashrate. Sám Putin ešte pred vojnou označil ťažbu bitcoinu za jedno z ruských es v rukáve.
„Samozrejme, aj v tomto smere máme určité konkurenčné výhody, najmä pokiaľ ide o ťažbu. Mám na mysli predovšetkým prebytok elektriny a dobre vyškolený, v krajine dostupný personál,“ vyhlásil v rozhovore pre moskovské Vedomosti.
Pokiaľ ide o ťažbu, je dnes teda Rusko významnejšie ako Irán. Väčšina operácií navyše využíva na ťažbu lacné lokálne zdroje, ako je energia zo sibírskych vodných elektrární alebo ťažba pomocou energie zo zemného plynu.
V oboch prípadoch ide o zdroje, ktorých sa sankcie nijako nedotknú. Navyše ťažba predstavuje zaujímavé nové odbytisko zemného plynu, ktorý budú Rusi potrebovať nejako využiť.
Vydierajú za krypto
Napriek donedávna nejednoznačnému postoju ruskej vlády ku kryptomenám predstavuje Rusko zhruba dvanásť percent globálneho trhu.
Pdľa Kremľa sa v krajine každý rok uskutočnia kryptomenové transakcie v hodnote päť miliárd dolárov a Rusi vlastnia kryptomeny za približne 26,5 miliardy dolárov.
Rusko má však v kryptosvete mimoriadne postavenie ešte z iného dôvodu, ktorý nie je vôbec lichotivý. Stopy po zhruba troch štvrtinách celosvetových príjmov z ransomware útokov v minulom roku viedli podľa výskumu Chainalysis práve tam.
Ak percentá prevedieme na hodnotu vo fiat mene, dostaneme sa ku kryptomenám za zhruba 400 miliónov dolárov. Prostriedky z väčšiny týchto útokov boli vyprané cez služby určené primárne ruským používateľom.
Príjmy z ransomware útokov prúdia podľa výskumu Chainalysis najmä do Ruska. Foto: Pexels / Soumil Kumar
Obrovská práčka
A práve tu by sa mohol nachádzať hlavný zdroj ruského financovania cez kryptomeny. V Moskve, najmä v legendárnom mrakodrape Vostok, sídlia kryptomenové spoločnosti, ktoré majú spoločne na svedomí celosvetovo významný objem kryptomenových transakcií spojených s praním špinavých peňazí.
V minulom roku išlo každý štvrťrok o stovky miliónov dolárov, pričom rekord predstavoval druhý štvrťrok, keď sa v Moskve vyprali kryptomeny za 1,2 miliardy dolárov.
Toho si, napokon, nie sú vedomí len Rusi. V októbri minulého roka administratíva amerického prezidenta Bidena vydala varovanie, že kryptoaktíva môžu efektívne podkopať širší americký sankčný režim.
A ako sa ukazuje v posledných dňoch, nervózna začína byť aj Európa, ktorá práve v súvislosti so sankciami na Rusko volá po väčšej regulácii kryptomien. Dúfajme, že sa kvôli tejto nervozite niekomu nepodarí vyliať s vaničkou aj samotné dieťa.
Pôvodný článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je redaktor Karel Wolf.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
