Banská magnátka a najbohatšia žena Austrálie Gina Rinehart je veľká podporovateľka viacerých verejných spoločností, ktoré sa snažia prelomiť čínsky monopol na kľúčové kovy používané na výrobu všetkého od rakiet až po roboty a CT skenery.
Najvplyvnejší investor vo svete do prvkov vzácnych zemín okrem Číny je Gina Rinehart – najbohatšia žena Austrálie. Vzácne zeminy sú síce len malá časť jej 30-miliardového ťažobného majetku, avšak Rinehart prostredníctvom rodinnej holdingovej spoločnosti Hancock Prospecting získala veľké podiely v popredných nečínskych spoločnostiach zameraných na vzácne zeminy. Vrátane tých, ktoré chcú rozšíriť svoju činnosť v Spojených štátoch.
Jej 800-miliónový majetok v oblasti vzácnych zemín zahŕňa 8,5-percentný podiel v hodnote 317 miliónov dlárov v spoločnosti MP Materials, ktorá prevádzkuje jedinú fungujúcu baňu na vzácne zeminy v Spojených štátoch v Mountain Pass na hranici Kalifornie a Nevady.
Spoločnosť MP je blízko k dokončeniu závodu vo Fort Worth, ktorý bude vyrábať magnety na báze vzácnych zemín pre spoločnosť General Motors. Gina Rinehart vlastní aj 8,2 percenta (alebo 430 miliónov dolárov) spoločnosti Lynas Rare Earths, ktorá ťaží na ložisku Mount Weld v Austrálii.
Lynas nedávno otvorila spracovateľský závod v Kalgoorlie v západnej Austrálii a s podporou ministerstva obrany USA buduje závod na pobreží Texaského zálivu.
Medzi menšie Rinehartovej podiely patrí 10 percent spoločnosti Arafura, ktorá získala vládnu podporu na ťažobný projekt Nolans neďaleko Alice Springs v Austrálii, a 6 percent spoločnosti Brazilian Rare Earths, ďalšej austrálskej spoločnosti s pozoruhodnými objavmi v severovýchodnej Brazílii.
Konkurencia pre Čínu
Rinehart nechce portfólio len sledovať, ale presadzuje aj racionalizáciu priemyslu, aby mohol lepšie konkurovať Číne. Minulý rok podporila neúspešné rozhovory o zlúčení spoločností Lynas a MP. Druhá menovaná spoločnosť oznámila, že vzhľadom na neisté Trumpove clá zastaví dodávky koncentrátov vzácnych zemín na spracovanie v Číne a namiesto toho ich bude skladovať.
„Predaj týchto kritických materiálov v rámci 125-percentných ciel nie je ani komerčne racionálny, ani v súlade s národným záujmom,“ napísal v e-maile hovorca spoločnosti MP Matt Sloustcher.
Prezident Trump v januári podpísal Energy Emergency Act, ktorého cieľom je zvýšiť kapacity na spracovanie vzácnych zemín v Spojených štátoch a bojovať proti takmer monopolnému postaveniu Číny. Následne minister vnútra Doug Burgum vyhlásil program Fast-41, ktorý podporuje dvanásť projektov ťažby medi, lítia, antimónu a ďalších kritických nerastov.
Foto: MP Materials
Rinehart, Trumpova priateľka, sa zúčastnila na jeho predvolebnom večierku v Mar-a-Lago aj na jeho inaugurácii. V roku 2023 údajne zaplatila 100 miliónov dolárov za dve nehnuteľnosti blízko Trumpa v Palm Beach.
Okrem toho Austrálčanov nabádala, aby sa viac podobali Trumpovi a mysleli vo väčšom. Rinehart, jediné dieťa ťažiteľa železnej rudy Langa Hancocka, ktorý zomrel v roku 1992, prevzala a obnovila jeho chátrajúcu spoločnosť Hancock Prospecting a v roku 1992 sa stala jej prezidentkou.
Jej najväčší majetok je 70-percent banského komplexu Roy Hill v regióne Pilbara v Západnej Austrálii, ktorého vybudovanie stálo 8 miliárd dolárov a len v minulom roku vynieslo spoločnosti Hancock 1,8 miliardy dolárov na licenčných poplatkoch.
Na rozdiel od známejších MP Materials a Ramaco, spoločnosť Lynas Rare Earths pravdepodobne až tak veľa ľudí nepozná. Táto austrálska spoločnosť sa objavila, keď Čína v roku 2010 uvalila embargo na vývoz vzácnych zemín do Japonska.
Vtedy boli vzácne zeminy po prvý raz použité ako zbraň, uviedla v panelovej diskusii Gracelin Baskaran z Programu pre bezpečnosť kritických nerastných surovín v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie. Odvtedy USA pomaly diverzifikovali svojich dodávateľov. Baskaran uviedol: „Naša nečinnosť v konečnom dôsledku dáva Číne veľmi, veľmi silné slovo pri rokovacom stole.“
Japonský konglomerát Sumitomo, ktorý si uvedomuje životne dôležitú potrebu zabezpečiť spoľahlivé zásobovanie, podporil rozvoj spoločnosti Lynas, ktorá v súčasnosti dodáva 60 percent potrebných vzácnych zemín japonským výrobcom.
Spolupráca s Amerikou
Spoločnosť Lynas v roku 2019 oznámila, že v Kalgoorlie v Austrálii postaví ďalší závod na spracovanie vzácnych zemín. Otvorila ho koncom roka 2024 s nákladmi vo výške 800 miliónov dolárov.
Väčšina produkcie z Kalgoorlie potom smeruje do desaťročného závodu spoločnosti Lynas v Kuantane v Malajzii, ktorý podľa nedávnej videoprezentácie generálnej riaditeľky Amandy Lacazeovej zvyšuje výrobu oxidov dysprózia a terbia.
Produkcia z tohto závodu bude jedného dňa zásobovať texaský závod, ktorý sa buduje v Seadrifte v Texase v susedstve chemického závodu, ktorý viac ako 60 rokov prevádzkovali spoločnosti Union Carbide a Dow Chemical.
Podľa predbežných plánov projektu zverejnených ministerstvom obrany, ktoré naň poskytuje grant vo výške 300 miliónov dolárov, bude závod v Seadrifte zahŕňať 75 nádrží s objemom 700 až 80 000 galónov roztokov, v ktorých bude prebublávať kaša vzácnych zemín s kyselinou sírovou na premenu fosforečnanov vzácnych zemín na sírany a vylúhovanie nečistôt, ako je tórium a fosfogips, aby sa získali terbium a dysprózium.
Spoločnosť Lynas uvádza, že časom plánuje uviesť na trh približne 12 000 ton hotového NdPr (neodým-prazeodým) z Mount Weld ročne, čo predstavuje približne 15 percent svetového dopytu. Spoločnosť vlani vykázala čistý zisk 85 miliónov austrálskych dolárov pri príjmoch 460 miliónov austrálskych dolárov.
Nezhody s Trumpom
Generálna riaditeľka Lacaze (predtým generálna riaditeľka telekomunikačných spoločností Orion Telecommunications a Commander Communications) priviedla spoločnosť Lynas z pokraja bankrotu v roku 2015 k trhovej hodnote 5,3 miliardy dolárov. Akcie spoločnosti Lynas vzrástli za rok o 37 percent.
Lacaze v nedávnych verejných komentároch mierne odsúdila myšlienku Trumpa uzavrieť dohodu o vzácnych zeminách s Ukrajinou, pričom zdôraznila, „ako dlho to potrvá od vzniku myšlienky ‚Nebolo by skvelé mať nejaké vzácne zeminy z X?‘, (nech už je X kdekoľvek), až po to, aby skutočne existoval daný výrobok, ktorý by ležal vo veľkom vreci a čakal na zákazníka, ktorý by ho kúpil.“
Prirodzene, je tu veľké riziko ísť proti takmer monopolnému výrobcovi, ako je Čína, ktorá skonsolidovala globálny priemysel a zároveň podkopáva konkurenciu. Ešte v roku 2013 divízia Hitachi na výrobu magnetov (teraz známa ako Proterial) postavila s podporou Obamovej administratívy továreň na výrobu kovov v Severnej Karolíne. Nanešťastie, s vyššími nákladmi nemohla konkurovať čínskym dodávateľom z Ganzhou a spoločnosť nakoniec továreň v roku 2020 musela predať.
Preto je podpora od amerického ministerstva obrany taká dôležitá. Pentagon musí zabezpečiť dostatočné dodávky rafinovaných kovov vzácnych zemín, ktoré sú súčasťou nespočetných zbraňových systémov, ako sú lietadlá, rakety, elektrické vozidlá, okuliare na nočné videnie a skenery magnetickej rezonancie.
Kým nebudú dokončené závody MP a Lynas, USA nemá žiadnu domácu kapacitu na rafináciu ťažkých vzácnych zemín.
Niet sa čo čudovať, že austrálski politici vyzývajú na vytvorenie národnej rezervy vzácnych zemín; zásoby by slúžili ako úžasný nástroj na vyjednávanie o Trumpových clách v mene celej Austrálie a navyše by poskytli mohutnú podporu pre dlhodobý úspech stávky Giny Rinehartovej na vzácne zeminy v hodnote 800 miliónov dolárov.
Článok vyšiel na forbes.com, autorom je Christopher Helman.
