Rebríčky slovenského Forbesu sa často inšpirujú, prípadne riadia metodológiou, rebríčkov amerického Forbesu a desiatok ďalších vydaní po celom svete. Keď sme však začali pracovať na metodike rebríčka Top 50 firiem Slovenska, celosvetový Forbes Global 2000 sme ako vzor použiť nemohli. Jedným z jeho kritérií je totiž trhová kapitalizácia.
Keďže slovenské firmy na burze prítomné (takmer) nie sú, bolo potrebné nahradiť ukazovateľ odvíjajúci sa od ceny akcií niečím porovnateľným. V spolupráci s poradenskou firmou PwC a dátovou firmou FinStat sme sa rozhodli pre odhad takzvanej enterprise value firiem.
Podobným spôsobom odhadujeme aj majetky členov rebríčka najbohatších Slovákov, keďže sa odvíjajú od hodnoty firiem, v ktorých majú či v minulosti mali podiely. Aj v rebríčku, či skôr „za rebríčkom“ najdôležitejších firiem Slovenska pozorný čitateľ viacerých z nich nájde.
Nielen najväčší
Prečo hovoríme o rebríčku najdôležitejších firiem? Pretože nie je iba rebríčkom najväčších – v zmysle najcennejších či najhodnotnejších spoločností na Slovensku. Pokúša sa zájsť o čosi ďalej, aby nereflektoval iba valuácie firiem, prípadne ich aktuálne hospodárske výsledky, ale aj vplyv, ktorý majú na ekonomiku a fungovanie štátu.
Ten môže byť rôznorodý: prejavuje sa napríklad v podobe inovácií, ktoré firma do krajiny prináša, ale aj ako dane a odvody, ktoré od nej štát zinkasuje, prípadne aj prozaicky ako mzdové, respektíve osobné náklady na zamestnancov.
Hodnota a ďalšie kritériá
Najsilnejším kritériom pri určovaní poradia zostala hodnota firiem – spoločnosti, ktoré vynikali v ostatných ukazovateľoch, sa však mohli do poradia prebojovať tiež. Preto nájdete v rebríčku aj pár stratových štátnych dinosaurov či veľkých zamestnávateľov zo súkromného sektora, ktorým sa aktuálne až tak nedarí.
Na stránkach tohto časopisu a na webe Forbes.sk teda nájdete rebríček najdôležitejších firiem Slovenska. Čo hovorí o krajine?
Automotive, ale v problémoch
V prvom rade ilustruje známy fakt: Slovensko je stále automotive krajina, ale trhová hodnota firiem v tomto odvetví je pomerne nízka. Nečudo, veď sektor ničí dokonalá búrka amerických ciel, pomalého nástupu elektromobility, brutálnej čínskej konkurencie a ďalších systémových problémov.
Ešte horšie je, že skutočne veľkých firiem, ktoré by ekonomiku Slovenska lepšie diverzifikovali, je stále málo. Pri príprave podkladov sme s kolegami z Finstatu a PwC prechádzali údaje o stovkách spoločností, v prvom kole sme ich filtrovali na základe tržieb, počtu zamestnancov a hrubého zisku.
Aj na ďalších priečkach, tých, ktoré sa do rebríčka nedostali, figurovalo množstvo dodávateľov automotive.
A okrem áut?
Pridajme k tejto kostre ekonomiky ešte pár veľkých priemyselných firiem, najväčšie banky a poisťovne, telekomy, maloobchodníkov, ako aj rodinu veľkých firiem z energetiky, ktorých výsledky v posledných rokoch výrazne poznačili štátne kompenzácie za vysoké ceny energií. Kto nám ešte zostane?
Nie, nijaký zázračný „unicorn“ ani skupinka firiem, ktoré by sa mohli stať stelesnením nového, moderného Slovenska, tu nevyčnieva. Eset, mimochodom jedna z troch súkromných firiem pod kontrolou slovenských vlastníkov v rebríčku, sa dostal do druhej desiatky. Ak by sme zvolili menej konzervatívny odhad, poskočil by o čosi vyššie.
Foto: Miro Nôta, Robo Homola, Marek Mucha
Nečakaní ťahúni
Ako skokan (ak sa pozrieme na výkazy z minulých rokov) či ťahúň rebríčka sa javia dva možno nečakané sektory – zbrojárstvo, ktorému praje geopolitika, a hazard. Ten vyniesol do rebríčka Niké, druhú firmu s kompletne slovenským vlastníctvom, pričom dve ďalšie stávkové kancelárie skončili pomerne tesne pod čiarou.
Čo na záver? Jeden tip na čítanie: v tomto čísle prinášame aj rozhovor s hlavným ekonómom Národnej banky Slovenska Michalom Horváthom. Vznikal bez súvislosti s rebríčkom, ponúka však výstižné zhrnutie. Znie: „Slovensko má unavenú a zraniteľnú ekonomiku, ktorá čelí veľkým výzvam.“
