Slovenská populácia starne a podľa najnovších údajov Eurostatu bude v roku 2035 o 25 percent menej mladých ľudí vo veku 25 až 35 rokov ako dnes.
Desať rokov nie je taká dlhá doba, najmä ak si uvedomíme, že naša ekonomika sa bude musieť prispôsobiť trendu starnúcej populácie v mnohých dôležitých oblastiach. Navyše ani prognózy na dlhšie časové obdobie nevyzerajú o nič pozitívnejšie.
„Ak sa pozrieme na predikcie pracovnej sily vo veku 20 až 64 rokov v roku 2035, vidíme, že na Slovensku ubudne 8 percent ľudí v tomto produktívnom veku. Do roku 2050 to už bude 19 percent v porovnaní s rokom 2023,“ upresňuje Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne.
Slovensko však nie je jedinou európskou krajinou, ktorá bude musieť čeliť výzve neúprosnej demografickej krivky. Z hľadiska demografie sú najviac ohrozené pobaltské krajiny. Do roku 2035 ubudne v Lotyšsku až 16 percent populácie v produktívnom veku, v Litve 14 percent a v Grécku 12 percent.
Naopak, prírastok na úrovni 9 percent predpokladajú v Írsku, vo Švédsku 6 percent, na Malte až 23 percent a v Luxembursku 14 percent. Stabilný vývoj sa očakáva vo Francúzsku, Belgicku a Fínsku.
Foto: Eurostat
Jedným z najpálčivejších problémov, ktorý klesajúca demografická krivka prinesie, bude fungovanie dôchodkového systému. Zjednodušene povedané, bude stále menej ľudí, ktorí budú pracovať a odvádzať sociálne dávky, z ktorých sa vyplácajú starobné dôchodky, zatiaľ čo počet tých, ktorí budú tieto dávky poberať, bude narastať.
„V roku 2035 sa pracovná sila zmenší o 8 percent. V tom istom roku podľa prognózy Eurostatu narastie počet obyvateľov starších ako 64 rokov o 20 percent. Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili,“ pokračuje Kočiš a upozorňuje, že tento trend naznačuje rastúce daňovo-odvodové zaťaženie pracujúcich v prípade, ak štát nedokáže efektívne reformovať systémy sociálneho a zdravotného zabezpečenia.
Štátu nedôverujeme
V spoločnosti preto prirodzene panujú obavy, či sa dnešní obyvatelia v produktívnom veku budú môcť v starobe spoľahnúť na finančnú starostlivosť zo strany štátu. „Slováci nedôverujú štátu, že sa o nich dokáže efektívne postarať na dôchodku. Podľa našich interných prieskumov až 80 percent opýtaných skôr alebo úplne nesúhlasí s tvrdením, že dôchodok od štátu im zabezpečí udržanie životného štandardu,“ dopĺňa analytik.
Zároveň vysvetľuje, že na dôchodky vynakladáme viac ako 8 percent HDP, čo vytvára tlak na verejné financie, ktoré bude potrebné v najbližšom období zodpovedne konsolidovať.
Trh práce, ako ho dnes poznáme, bude musieť v budúcnosti prejsť mnohými zásadnými zmenami, najmä keď k starnúcej populácii pripočítame ďalší vážny problém slovenskej ekonomiky – odliv mozgov do zahraničia. Jedným z možných riešení je potreba stať sa atraktívnejšou krajinou pre príchod zahraničnej pracovnej sily.
„Slovensko však zatiaľ nepatrí medzi migračne atraktívne krajiny. Iba 0,7 percenta našej populácie tvoria občania iných členských krajín EÚ, pričom najväčšiu skupinu tvoria Česi. V porovnaní so Slovákmi žijúcimi v Česku je ich až 10-krát menej. Občania krajín mimo EÚ tvoria len 0,4 percenta našej populácie. Na druhej strane, v susednom Rakúsku žije viac ako 18 percent populácie s iným ako rakúskym občianstvom,“ vysvetľuje analytik.
Ďalšou funkčnou zmenou, ktorú predpovedá aj trend forecasterka Pavlína Louženská, bude hľadanie spôsobov, ako si môžu na trhu práce privyrobiť aj ľudia v dôchodkovom veku. „Nemôžeme sa spoliehať na to, že jediní juniori, ktorých máme k dispozícii, sú z generácií Z alebo Alfa. V podstate aj boomeri môžu fungovať ako juniorskí zamestnanci. Predpokladá sa, že človek za život urobí zásadnú kariérnu zmenu niekoľkokrát,“ hovorí Louženská na margo údajov, ktoré hovoria, že v Európe bude do roku 2050 každý tretí človek starší ako 65 rokov.
Jej slová potvrdzuje aj Kočiš. Zdôrazňuje, že vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v postproduktívnom veku by mohla zmierniť tlaky na pracovnom trhu spôsobené demografickou zmenou. Dodáva, že v oboch kategóriách majú spravidla bohatšie štáty vyššiu účasť na trhu práce.
Starnúca populácia môže ovplyvniť nielen pracovný trh, ale aj celkovú prosperitu krajiny, keďže môže obmedziť ekonomický rast. Zamestnávatelia sa budú naďalej stretávať s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, čo môže viesť k spomaleniu rozvoja a konkurencieschopnosti ekonomiky.
Tretím riešením nastupujúcej situácie je stále dôležitejšie vytváranie vlastných finančných rezerv, ktoré by nám v budúcnosti mohli zabezpečiť dôstojný dôchodok a zároveň znížiť závislosť na štátnej podpore. „Vytváranie súkromného majetku a úspor, ktoré môžu byť v budúcnosti použité na vyplácanie dôchodku, menej zaťažuje štátny rozpočet, a tým prispieva k dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Z tohto pohľadu je dôchodkový systém najodolnejší a udržateľný najmä v severských krajinách,“ uzatvára.
Číslo dňa
9,7 percenta
Pri spotrebných úveroch dosahoval priemerný úrok na Slovensku v júli až 9,7 percenta. V porovnaní s priemerom eurozóny je to o 1,9 percentuálneho bodu viac. V aktuálnom ekonomickom prehľade na to poukázal Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA). Najdrahšie úvery sú podľa neho v pobaltských štátoch, kde mali vysokú infláciu a pre investorov sú rizikovejšie.
Ilustračné foto: Freepik
Ilustračné foto: Freepik
Drahé hypotekárne úvery zvyšujú náklady na bývanie, upozornil inštitút. Priemerný ročný úrok na hypotéky bol v júli tohto roka na úrovni 4,2 percenta. „Podiel výdavkov na bývanie, elektrinu a plyn na celkových výdavkoch domácností bol vlani na Slovensku na úrovni 30,4 percenta, čo bolo najviac v Európskej únii,“ vyčíslil ISA.
Krátke správy
Z 10 miliárd eur kohéznych fondov Európskej únie na povodne pre Slovensko pripadne jedna miliarda eur. Poľsku pôjde päť miliárd eur, Českej republike dve miliardy eur, Rakúsku 500 miliónov eur a Rumunsku 1,5 miliardy eur.
Na tlačovej konferencii to v piatok uviedol predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD), ktorý sa vo štvrtok (19. septembra) zúčastnil vo Vroclave na rokovaní premiérov a Európskej komisie o povodniach.
Na snímke spadnuté konáre stromov na Karadièovej ulici v Bratislave v nede¾u 15. septembra 2024. FOTO TASR - Pavol Zachar *** Local Caption *** konáre bratislavská Karadièova ulica
Na snímke spadnuté konáre stromov na Karadžičovej ulici v Bratislave, september 2024. Foto: TASR/Pavol Zachar.
Manažéri v súkromných firmách na Slovensku odpracujú priemerne počas týždňa 13 hodín v aute. Jedná sa o štvrtinu ich pracovného času. Sedem z desiatich manažérov je presvedčených, že tak ušetria čas, ktorý by museli stráviť v kancelárii. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre spoločnosť Škoda Auto Slovensko, ktorého sa zúčastnilo 319 respondentov.
Elektrinou poháňané automobily sú podľa Alexandra Henzlera, riaditeľa Mercedes-Benz pre strednú a východnú Európu, budúcnosťou pre sektor. Do praxe majú jednotlivé elektro-vozidlá priniesť aj dôležité zmeny. Český Forbes o tom informuje na základe výrokov regionálneho šéfa Mercedesu z pražskej konferencie Forbes Next Big Thing. Do áut má prísť softvér, ktorý rozpozná aj náladu vodiča.
Svetová banka poskytla vo fiškálnom roku 2024 rekordnú sumu zhruba 38,5 miliardy eur na financovanie projektov čistej energie a ďalších opatrení na ochranu klímy. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa suma zvýšila o 10 percent, oznámila Svetová banka v piatok 20. septembra.
Minister financií Ladislav Kamenický naznačil v nedeľu, že konsolidačný balík, založený najmä na zvýšení DPH, by sa ešte mohol meniť. Nemá sa však diskutovať o celkovom objeme, ktorý má priniesť verejným financiám, ale o niektorých opatreniach.
Takmer dve tretiny firiem na Slovensku majú ťažkosti s obsadzovaním pracovných miest. Fluktuácia zamestnancov sa za obdobie rokov 2023 až 2024 zvýšila na viac ako 10 percent.
