Písanie tohto podstatného mena s rodovo neutrálnou hviezdičkou (Winzer – vinári, Winzerinnen – vinárky) nie je ani tak otázka genderovej korektnosti v nemčine, ale skôr vecná skratka. Vinárky a manažérky rodinných vinárstiev sú už v Rakúsku všadeprítomné.
Aj u našich susedov pritom vinárstvo a vinohradníctvo boli tradične mužskými remeslami. Časy sa však zásadne zmenili, zhodli sa účastníčky nedávnej degustácie „Carnuntum Female“ organizovanej agentúrou Wine&Partners.
Vo vinohradníckej oblasti, pomenovanej podľa neďalekého archeologického parku, sú už prakticky v každom druhom vinárstve vo vedení pivnice alebo firmy ženy.
Aktuálne vyrábajú už viac ako polovicu fliaš, ktoré sa v oblasti naplnia. Carnuntum je v krajine v tomto ohľade priekopníckou oblasťou, sčasti aj preto, že je to mladý vinohradnícky región a vinárstva sa tu vo veľkej miere profesionalizovali až v priebehu posledných dvoch generácií.
Dialóg otca a dcéry
Od roku 2015 vedie rodinné vinárstvo v obci Arbesthal neďaleko letiska vo Schwechate Stefanie Böheim s otcom Josefom. Ten je zakladateľom, niekdajší „Mischbetrieb“, zmiešanú rodinnú farmu so zvieratami, poľom a vinicou, prevzal od rodičov v roku 1995.
Jeho dcéra, ako sama hovorí, vniesla do rodinnej firmy dôraz na „krásne nekomplikované“ vína. „V našom dvojgeneračnom záprahu tvoríme jednotu, ale nie jednotu, ktorá by bola od začiatku perfektná a len tak hladko by si plynula,“ opísal už dávnejšie fungovanie vinárstva otec.
„Len vďaka našim rôznym danostiam dávame vínu charakter a sebe vzájomne pevnú pôdu, aby sme vyskúšali niečo nové.“
Vo vínach od Böheimovcov tak môžete často nájsť zaujímavý „dialóg v pohári“, postupne sa vynárajúce prvky rôznych vinárskych štýlov v jednom víne. Ich najznámejšie červené z vinohradu Stuhlwerker, klasifikovaného ako „prvá poloha“ (Erste ÖTW Lage), opisujú kritici slovami ako „silné a svalnaté“, ale aj „šťavnaté, minerálne a slané“.
Rulandské biele (Weissburgunder) z ďalšieho známeho vinohradu, šesťdesiatročnej vinice Stixbergen, je zasa spolovice prístupné a osviežujúce a spolovice pevné, štruktúrované, a, ako hovoria vinári, „sebavedomé.“
Dve vinárstva v rodine
Christina Netzl a jej manžel Paul Artner majú vinárstva rovno dve. Christina začínala vo svojom rodinnom s otcom Josefom, Paul zasa vo svojom, Weingut Artner. (Dnes je vinárom v oboch podnikoch).
Christina Netzl a jej manžel Paul Artner. Foto: Steve Haider
Tak ako väčšina jej rovesníkov, aj Christina si „odpracovala“ detstvo vo vinohrade aj v hospodárstve, kde mali kukuricu, cviklu a prasatá. Moment, ktorý ju posunul do moderného sveta vína, podľa vlastných slov zažila počas stáže v Londýne, kde už bežala vlna naturálnych vín.
Dnes tak doma u Netzlovcov (Weingut Franz & Christina Netzl) generačný dialóg nadobúda v niektorých vínach aj formu generačného protikladu. Jedno z vín, ktoré je dielom Christiny, sa volá „Wilde Liebe“ a sama ho opisuje slovami „žiadne ciele, žiadny plán, iba Chardonnay, Sauvignon, Rizling vlašský a tri týždne na šupkách.“
Výsledkom je naturálne víno s prístupom podobným ďalšej mladej vinárke zo známeho rodu – Hanne Glatzer. Tá otca Waltera presvedčila, aby vytvorili aj jej líniu vín s názvom „Bunte Weine“ a podtitulom „Nefiltrované, prírodné a trochu šibnuté.“
Dcéra asi otca na nezvyčajný projekt nahovorí ľahšie ako syn, dodáva pri degustácii Stefanie Böheim.
Sebavedomie aj spolupráca
Trojgeneračné vinárstvo Tafernerovcov v Göttlesbrunne vedie s otcom a dedom Franzom a Franzom starším aj dcéra (a vnučka) Karoline. Kým do podniku nastúpila, študovala enológiu a ekonómiu so špecializáciou na vinárstvo, pracovala aj na Novom Zélande a v Austrálii.
Zatiaľ čo v minulosti nemali synovia veľmi na výber, dnešná generácia si prácu v rodinnom vinárstve vyberá sama a často až potom, čo si vyskúša iné povolania, hovorí. Mladí vinári a vinárky sú preto často sebavedomejší a neboja sa experimentovať.
Karoline Taferner. Foto: Tafi.at
Karoline Taferner. Foto: Tafi.at
„Hovoriť o tom, že by vinári a vinárky automaticky mali pri tvorbe vína rozdielny autorský rukopis, by asi bolo prehnané,“ vraví Dorli Muhr, svetovo známa rakúska vinárka a marketérka z obce Prellenkirchen.
„Odlišný však často býva prístup žien k podnikaniu. Kladú väčší dôraz na tímovú prácu, organizáciu a aj na udržateľnosť.“ A ženy často vidia skôr celkový obraz, „Gesamtpaket,“ dodáva Stephanie Böheim.
Spolupráca s otcami či manželmi však nie je jediným podnikateľským modelom, ak ste vinárka. Dorli Muhr zakladala vinárstvo spolu s vtedajším manželom Dirkom Niepoortom, dnes ho však vedie sama ako „Weingut Dorli Muhr – Spitzerberg“, s prívlastkom podľa vinohradníckeho kopca nad Prellenkirchenom.
Dá sa to aj osamote
Michaela Riedmüller z Hainburgu opisuje svoje vinárstvo ako podnik, ktorý vyrába vína z posledného kopca v Rakúsku. V podstate pestuje vinič na „oboch posledných“ kopcoch v krajine, keďže vinicu má aj na Spitzerbergu, z ktorého je neveselý pohľad na Petržalku a veselší na Bratislavský hrad.
Väčšina jej vinohradov však leží na juhovýchodnom svahu Braunsbergu, teda strmého homoľovitého kopca nad Hainburgom v zákrute Dunaja nad Devínom.
Vrch je v jadre žulový, na svahoch však má aj vápence či íl. „Klímu tu ovplyvňuje blízkosť Dunaja,“ vraví vinárka. „Počas teplých letných nocí sa hrozno frankovky ochladí a dozrievanie sa spomalí, na jeseň naopak voda mikroklímu otepľuje. Moja predstava o zaujímavých, autentických vínach sa na tomto mieste naplnila najlepšie.“
Spomaliť vyzrievanie hrozna v lete a dodať teplo na jeseň je v súčasnej klíme pre výrobcov červeného vína ideálne. Polohy, ktoré okrem tepla poskytujú vínu aj rozdiely medzi teplotami, pomáhajú udržať vo víne kyseliny a zaujímavejší prejav. Ten sa z neho stráca, ak hrozno dozrieva extrémne rýchlo ešte počas leta.
Nie ako podľa receptu
Na Braunsbergu aj Spitzerbergu však Michaela pestuje aj biele odrody, Rizling Vlašský, Neuburské či Veltlínske zelené. Čo sa stane, ak spojíte často podceňovaný „vlašák“ s aromatickým neuburským? Ak pridáte trochu variácie v pivnici pri výbere nádoby („betónové vajíčko zdôrazní slaný tón vo vlašáku, keramika umocní štruktúru neuburského“), môžete dostať presvedčivé moderné víno.
Opäť ide o víno v štýle, ako sama hovorí, „len nech to nespĺňa predstavy, ako by to malo vyzerať,“ ale súčasne stále v duchu jej vinárskeho rukopisu: „robiť vína priamočiare, emotívne, a nezvyčajné.“
Kúsok od námestia v Hainburgu vedie Michaela Riedmüller aj starý rodinný Buschenschank, ktorý prevádzkovali už jej starí rodičia. Muž jej v ňom ale nepomáha – pracuje v známom vinárstve Alphart v oblasti Thermenregion. „Diskusie o víne doma vedieme,“ zasmeje sa. „Ale každý hovorí o tom vlastnom.“
Svetové a slovenské vinárky
Na Slovensku sú vinárky takmer vždy v pozadí. Či už sú v skutočnosti spolumajiteľkami (prípadne de facto spoluriaditeľkami) rodinných firiem, minimálne na papieri obrovskej väčšine slovenských vinárstiev šéfujú a vína v nich vyrábajú muži.
Vo svete sú vinárky tiež spravidla v menšine, majú však neporovnateľne dôležitejšiu úlohu ako u nás. Jeden z najslávnejších „domov“ v Champagne založila v roku 1805 energická vdova (veuve) Barbe-Nicole Cliquot, podľa ktorej napokon podnik aj získal meno.
Neoficiálny titul „La Grand Dame de la Champagne,“ ktorý sa pri jej mene zaužíval, sa vo Francúzsku postupne rozšíril aj do ďalších regiónov.
Dnešnou grand dame vinárskeho sveta je nepochybne Lalou Bize-Leroy, vinárka, ktorej podnik vyrába najdrahšie víno na svete, Musigny Domaine Leroy, ktorého fľaša stojí okolo za 40-tisíc eur.
Na opačnom póle vinárskeho sveta sú viaceré rešpektované vinárstva z menej slávnych oblastí: hlavnou vinárkou rodinného podniku Planeta zo Sicílie je Maďarka Patrícia Tóth, nezameniteľný vinársky rukopis má aj Filipa Pato, ktorá vedie spoločné vinárstvo s manželom Williamom Woutersom v portugalskej Bairrade.
V Argentíne sa priekopníčkou celej jednej odrody, Torrontes, stala enologička a neskôr vinárka Susanna Balbo.
Naopak, v konzervatívnom Nemecku vedie slávne rodinné vinárstvo z oblasti Rheingau po smrti otca Theresa Breuer a v Rakúsku je zasa známa skvelou Frankovkou Dorli Muhr z Prellenkirchenu.
