Nekontrolovateľný rast zadlženia a otázka, ako ho obmedziť, by mohli byť určujúcou makroekonomickou témou budúceho desaťročia.
Investori začínajú považovať dlhopisy niektorých firiem za bezpečnejšiu investíciu než štátne dlhopisy. Kým podniky po pandémii vo všeobecnosti viac šetria a opatrne zvažujú každé vydanie peňazí, vlády robia často pravý opak a zadlžujú sa čoraz viac. Uviedla to dnes agentúra Bloomberg. Globálny trh s dlhopismi má hodnotu približne 150 biliónov dolárov, čiže v prepočte okolo 138 biliónov eur.
Vo firmách sa manažéri od pandémie museli vyrovnať s nárastom úrokových sadzieb tým, že udržiavali úzke rozpočty a znižovali celkové zadlženie. Vlády v bohatých krajinách však naďalej míňajú, pričom priemerný pomer dlhu k výkonu ekonomiky v rámci skupiny vyspelých štátov G7 bude rásť prinajmenšom do konca tohto desaťročia.
Výsledkom je, že investori požadujú nižšie výnosy z dlhopisov vydaných spoločnosťami ako Microsoft, Airbus, L’Oréal či Siemens než z dlhopisov samotných krajín, z ktorých tieto korporácie pochádzajú. Tento jav síce nie je bezprecedentný, no kombinácia vysokého dopytu po podnikových dlhopisoch a fiškálnej roztržitosti vlád rozširuje zoznam firiem, ktoré pôsobia stabilnejšie než štáty.
„Nekontrolovateľný rast zadlženia a otázka, ako ho obmedziť, by mohli byť určujúcou makroekonomickou témou budúceho desaťročia,“ napísal klientom investičný riaditeľ spoločnosti M&G Investments Joe Sullivan-Bisett. „To má vplyv nielen na verejné financie, ale aj výnosy, infláciu a dôveryhodnosť budúcej politiky,“ dodal.
Oslabenie statusu takzvaného bezpečného prístavu, ktorý si celé desaťročia užívala len hŕstka krajín na čele so Spojenými štátmi, naznačuje, že populistická politika nahlodáva základy potrebné pre prísne fiškálne kompromisy.
Ani časté výmeny premiérov vo Francúzsku nezabezpečili, aby krajina schválila opatrenia na obmedzenie rozpočtových výdavkov. V Spojených štátoch sa očakáva, že federálny deficit zostane po zvyšok druhého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa nad šiestimi percentami HDP. Trumpovo obchádzanie zaužívaných pravidiel navyše investorov znepokojuje.
Indexy agentúry Bloomberg ukazujú, že 10 rokov po globálnej finančnej kríze sa čistá ponuka – teda nový dlh mínus splatné dlhopisy – zvyšovala u vlád aj podnikov podobným tempom. Od roku 2020 však emisia štátnych dlhopisov prudko vzrástla, keď vlády prijali nákladné stimulačné opatrenia na podporu ekonomík počas lockdownov spojených s pandémiou ochodenia COVID-19.
To všetko sa odráža v úverových ratingoch. Ratingové agentúry v posledných mesiacoch znížili hodnotenie Spojeným štátom aj Francúzsku, zatiaľ čo firmám v Severnej Amerike a západnej Európe ho zvyšujú najrýchlejším tempom za posledné desaťročie.
A tento trend bude podľa odborníkov pokračovať – Inštitút medzinárodných financií totiž v septembri varoval pred rastúcim verejným dlhom, ktorý čoraz viac sťažuje rozhodovanie centrálnych bánk.
Obchodníci na dlhopisových trhoch preto začínajú pripisovať vyššiu mieru rizika vládnym dlhom a, naopak, sa obracajú k podnikom, keďže predpokladajú, že situácia sa ešte zhorší. Podľa Bloombergu ide o zásadnú zmenu v ich prístupe, ktorá skôr pretrvá, než by mala zmiznúť.
„Vlády len sedia a nič nerobia,“ povedal portfólio manažér spoločnosti HAGIM GmbH vo Frankfurte nad Mohanom Steffen Ullmann. „Korporácie odviedli svoju prácu. Znížili zadlženie a zostávajú nákladovo disciplinované.“
