Už onedlho sa rozhodne, kto bude novou hlavou Spojených štátov amerických. Američania budú rozhodovať nielen o osude svojej krajiny, ale aj iných, keďže smerovanie zahraničnej politiky USA má dopad aj na zvyšok sveta.
Ak americké voľby vyhrá bývalý prezident Donald Trump, jeho administratíva so sebou prinesie nielen sprísnenie kontroly imigrácie, ale obchodní partneri USA sa musia pripraviť aj na vyššie clá. V neposlednom rade bude pravdepodobne naliehať aj na dodržiavanie dohody NATO v súvislosti s vyššími výdavkami na obranu a práve táto časť sa bude dotýkať aj Slovenska.
Členské štáty NATO sa na hradení nákladov na fungovanie aliancie podieľajú dvojako. Buď priamo – zasielaním príspevkov do rozpočtu, alebo nepriamo, teda vo forme financovania vyzbrojovania či výcviku. Lídri NATO sa pred desiatimi rokmi dohodli, že vojenské rozpočty jednotlivých štátov sa budú postupne navyšovať, až do roku 2024 dosiahnu dve percentná HDP. Tento cieľ sa Slovensku dlhé roky nedarilo naplniť, no v súčasnosti by sme už mali stanovené pravidlá spĺňať.
Portál The Economist vo svojej analýze priblížil, na ktoré krajiny bude mať znovuzvolenie Trumpa najzásadnejší dopad. Kým najviac by jeho vládnutie ovplyvnilo Mexiko, hneď na druhom mieste sa ocitlo Nemecko a následne krajiny združené v rámci NATO.
Ekonomický portál pripomenul, že bývalý prezident mal už počas prvého funkčného obdobia ťažké srdce aj na Nemecko. Dokonca hrozil stiahnutím viac ako 12-tisíc amerických vojakov z jeho územia a kritizoval jeho nízke výdavky na obranu. Dnes Berlín vydáva na obranu o 150 percent viac ako pred desiatimi rokmi. Vznikli však obavy, že v druhom období by Trump mohol znížiť vojenskú pomoc Ukrajine s cieľom donútiť spojencov, aby zvýšili svoje výdavky na obranu.
Odborníci varujú, že Trump by mohol spôsobiť problémy najmä v oblasti bezpečnostnej politiky. Už v minulosti totiž ukázal, ako dokáže odstupovať od dohôd (napríklad Parížskej klimatickej dohody), no niektorí sa teraz obávajú, že by vo svojom druhom období mohol chcieť vystúpiť z NATO alebo výrazne oslabiť vojenskú alianciu.
Ako píše portál Euractiv, Trump počas nedávneho predvolebného vystúpenia vyhlásil, že v prípade ruského útoku by Spojené štáty nepomohli tým spojencom, ktorí nespĺňajú požadovaný cieľ HDP. NATO o niekoľko dní reagovalo, že zhruba 18 štátov tento rok splní dvojpercentný záväzok.
Drsný apel
Ako hovorí Článok 5, napadnutie člena Aliancie môžu ostatní členovia považovať za útok voči všetkým z nich. Článok tiež hovorí aj o tom, že člen Aliancie pomôže napadnutému štátu takou akciou, akú bude považovať za potrebnú vrátane použitia ozbrojenej sily. Trump by teda mohol vyhodnotiť, že nepovažuje za potrebné použiť vojenskú silu, ale napríklad by útok len verejne odsúdil.
Analytička Euractiv Natália Silenská všaka pre Forbes vysvetľuje, že prezident nie je „opustený ostrov“ a má okolo seba svoj aparát, opozíciu a široké spektrum zahraničných spojencov, ktorí by naňho v prípade takejto krajnej situácie vytvárali enormný tlak. „Osobne neverím, že by si napriek svojím opakovaným vyhrážkam v takomto prípade nedal povedať a neprišiel aliančnému štátu na pomoc,“ dodáva a odvoláva sa na niektorých optimistickejšie zmýšľajúcich expertov.
Vyhrážky alebo realita?
Tí totiž tvrdia, že za Trumpovými vyhrážkami nie je skutočná neochota pomôcť, ale drsný spôsob apelu na dodržiavanie výdavkov na obranu. „Je známe, že mnohé štáty Aliancie dlhodobo investovali také nedostatočné sumy do svojej obrany, ako keby ju už nemali potrebovať,“ hovorí Silenská ďalej.
Dve a viac percent HDP vydalo na obranu v roku 2023 podľa oficiálnych odhadov NATO 11 členských krajín, medzi ktorými je aj Slovensko. Pred piatimi rokmi to bolo len päť krajín. Najviac vydalo na obranu Poľsko (3,90 percenta), USA (3,49 percenta) a Grécko (3,01 percenta). Najmenej vydávajú na obranu Španielsko (1,26 percenta), Belgicko (1,13 percenta) a Luxembursko (0,72 percenta).
„EÚ a NATO však rozhodne majú z Trumpovho prípadného zvolenia obavy. Trump dokáže byť veľmi nepredvídateľný partner a v prípade jeho návratu by sa zahraniční spojenci Washingtonu museli viac spoliehať na seba. Z mnohých krokov, ktoré už vykonali, vidíme, že sa na túto alternatívu pripravujú,“ hovorí Silenská na záver.
Číslo dňa
500-tisíc zamestnancov
Presne tento počet Slovákov by mal podľa analytikov z Iness platiť progresívnu odvodovú daň. Zmeny v daniach, ktoré sa chystá zaviesť vláda, znevýhodnia najmä zamestnancov s vyššími mzdami. Už v súčasnosti je pritom v odvodoch skryté vyššie zdanenie lepšie zarábajúcich ľudí.
Krátke správy
Rattajovmu TMR sa darí. Za prvý polrok zvýšil výnosy o takmer 17 miliónov eur. Prevádzkový zisk pred odpismi stúpol o 9,8 percenta na 47,4 milióna eur a čistý zisk dosiahol 20,8 milióna eur. Kľúčové ukazovatele výkonnosti v jednotlivých segmentoch zaznamenali nárasty v porovnaní s minulým polrokom, čo sa odzrkadlilo na vyšších tržbách.
Foto: TASR/Pavol Zachar/Milan Kapusta – Canva/Denis Dufala
Meta má za sebou úspešný štvrťrok. Dosiahla čistý zisk 13,5 miliardy dolárov. Tržby za tri mesiace do konca júna vzrástli o 22 percent na 39,1 miliardy dolárov (36,11 miliardy eur). V aktuálnom štvrťroku ich teraz spoločnosť očakáva v rozpätí 38,5 až 41 miliárd dolárov.
Poplatok za vstup nefunguje. Benátky obmedzujú turistické skupiny na 25 osôb. Ide o ďalší z krokov, ktoré majú za cieľ zmierniť zaťaženie mesta davmi návštevníkov. Miestne úrady okrem toho rozhodli zakázať používanie megafónov, ktoré rušili obyvateľov mesta, informuje český Forbes.
Unsplash/Andreas M
Britská centrálna banka prvýkrát od pandémie znížila úroky. Základnú sadzbu znížila zo 16 ročného maxima o štvrť percentuálneho bodu. Podľa portálu Financial Times s týmito krokmi počítali aj analytici.
