Kedysi to bola jedna z pých Bratislavy, no štvrťstoročie národná kultúrna pamiatka v centre mesta chátrala. V kúpeľoch Grössling však už niekoľko týždňov panuje čulý ruch. Magistrátu sa podarilo nájsť investora a legendárne mestské kúpele z roku 1895 by mali už onedlho slúžiť svojmu pôvodnému účelu. O ich rekonštrukcii sa Forbes.sk zhováral s Gáborom Bindicsom, projektovým manažérom Metropolitného inštitútu Bratislava.
Plavecký bazén zažil posledných plavcov v roku 1994. Odvtedy budova zarastala burinou a chátrala, niekoľkokrát poslúžila ako galéria a vznikla tu aj snová séria oceňovanej fotografky Márie Švarbovej.
Stále však chýbala vízia, čo s kúpeľmi urobiť. Veľmi diskutovanou možnosťou bol luxusný spa hotel, vtedajšie vedenie mesta prenajalo budovu v roku 2007 firme Synaphea. Avšak po vstupe Metropolitného inštitútu Bratislava (MIB) do celého procesu sa rozhodlo, že kúpele Grössling sa zachovajú. Preto mesto v roku 2013 zmluvu vypovedalo.
V Grösslingu bude obnovený aj najstarší bazén z roku 1895. Vizualizácia: OPPS Architettura
Prestavba podľa Talianov
V marci 2020 bola vyhlásená medzinárodná architektonická súťaž na obnovu kúpeľov . O tom, ako by malo vyzerať zadanie, komunikovali s technickým riaditeľom budapeštianskych kúpeľov, ktoré ich v mnohých smeroch „inšpirovali“. Zadanie napokon znelo – kúpele Grössling potrebujú vonkajšie bazény a samostatné zóny.
„Na základe prevádzkových požiadaviek sa prihlásilo do súťaže 77 návrhov zo 17 krajín. V dvojkolovej súťaži napokon uspelo talianske architektonické štúdio OPPS Architettura. Ako jediní totiž pochopili prevádzkové požiadavky a dokázali ich dokonale zladiť a zakomponovať do celkového vizuálu,“ vyjadril sa Bindics.
A to tak, aby sa z národnej kultúrnej pamiatky nestalo moderné veľdielo bez kúska citu k histórii.
„V porote sme mali aj riaditeľa budapeštianskych kúpeľov, ktorý pozeral len na funkčnosť prevádzky. Architektka Henrieta Moravčíková zas pozerala na úctu k architektúre a iné hodnoty, ďalší architekti pozerali čisto na vizualitu. Rozhodovanie sme jednoznačne nemali ľahké, bolo tam naozaj veľa dobrých návrhov,“ poznamenal Bindics z MIB.
Architekti pri rekonštrukcii Grösslingu pracujú s tradíciou, preto napojili podľa zadania na sedacie bazény parnú saunu a ochladzovací bazén. Vizualizácia: OPPS Architettura.
Vybavenie kúpeľov
Nové kúpele budú rozdelené na viacero zón. Okrem plaveckého bazéna tu vzniknú takzvané turecké kúpele, sedací aj vonkajší bazén. Na rôznych poschodiach sa budú nachádzať rôzne typy sáun – parná, suchá, infrasauna, návštevníci tu budú môcť zájsť aj na masáž.
Kúpeľné bazény budú prioritne slúžiť verejnosti. Projektový manažér Bindics však nevylučuje možnosť prenájmu dráhy plaveckého bazéna na pár hodín pre plavecký klub či krúžok. Avšak musí zostať časovo maximálne voľne dostupný pre každého.
Tak ako v čase ich otvorenia v roku 1895, aj teraz budú poskytovať čiastočne liečebné procedúry. Liečebnými kúpeľmi, ako sú napríklad v Piešťanoch, sa stať nemohli v minulosti ani teraz.
Takto vyzerali ďalšie súťažné návrhy
-
-
Návrh z New Yorku pracuje s rôznymi formami oddychových a relaxačných zón. Vizualizácia: FORMA architects / New York
-
-
Vonkajší bazén v tomto návrhu sa inšpiroval atmosférou Pompejí. Vizualizácia: Rispoli Guerrera Architetti
-
-
„Centrálny priestor prepája rôzne časti Grösslingu; park, kaviareň, knižnica a kúpele, sú viditeľné z tohto priestoru.” Vizualizácia: Deichler Jakab Studio
-
-
Návrh bratislavského štúdia sa snažil zachovať čo najviac hodnotných pôvodných prvkov, Vizualizácia: Grau architects
Dôvodom sú podľa Bindicsa najmä prevádzkové kapacity a možnosti. „U nás zákon hovorí o tom, že procedúry viete robiť vtedy, ak máte k dispozícii aj lôžkové oddelenie. Toto by sme my urobiť nemohli, budova kúpeľov by musela byť 3- až 4-krát väčšia, ako je teraz,“ vysvetlil Gábor Bindics.
Knižnica aj co-workig
Na začiatku projektácie oslovil MIB viaceré organizácie a inštitúcie, či majú nejaké požiadavky, ktoré by sa dali zapracovať do projektu. Aj na základe tejto komunikácie vznikol nápad vytvoriť okrem kúpeľov aj knižnicu.
„Dnes sídli časť knižnice na Laurinskej ulici na ploche 980 štvorcových metrov. Okrem voľného výberu tu nie je možnosť vytvoriť ďalšiu priestorovú pridanú hodnotu. Zhodli sme sa teda na tom, že keď ich presťahujeme do bývalej administratívnej časti na plochu 2000 štvorcových metrov, vieme im tam pridať ďalšie funkcie ako kaviareň, detský kútik, co-workingové miesto,“ hovorí Bindics.
Súčasťou kúpeľného komplexu bude aj knižnica. Vizualizácia: OPPS Architettura
Časť, kde bude knižnica sídliť, bude rozdelená na troch poschodiach. Na prízemí, od Medenej ulice, bude kaviareň prepojená s detským kútikom, kde vzniknú aj miesta na co-working. Pôjde o rušnú časť knižnice, kam môže prísť aj človek, ktorý ide z/do kúpeľov.
V rámci tohto co-workingového priestoru bude možné komunikovať s ostatnými a telefonovať. Na prvom poschodí bude tzv. tichá zóna. Na ďalšom poschodí bude čisto pracovná zóna, kde nebude možnosť „voľného výberu“.
Človek tu môže sedieť, koľko chce, pracovať, čítať si. Telefonovanie tu však povolené nebude, na to budú vyhradené špeciálne zóny na každom podlaží. Výhodou bude bezplatný vstup pre každého.
Pôvodný vchod do kúpeľov z nárožia Medenej a Kúpeľnej ulice. Foto: Instagram / grosslingbratislava
Finančná stránka projektu
V prípade kúpeľov je stanovanie rozpočtu zložitejšie ako pri iných stavbách. „Doposiaľ sme vyčíslili celkové náklady na 14 miliónov eur. A to sa minulý rok rátalo s trojpercentným zdražením stavebných materiálov. Dnes však vidíme, že je to už vyššie percento. Predpokladáme teda, že to bude viac ako 14 miliónov. Finálnu sumu by sme mali poznať po kompletnej projektovej dokumentácií,“ vysvetlil Bindics z MIB.
Pri otázke, prečo kompetentní nezazmluvnili dodávateľov stavebných materiálov, aby sa stavba nepredražovala, sú odpoveďou chýbajúce dokumenty. „Ak nemáte hotovú kompletnú projektovú dokumentáciu a všetky materiály čo a ako má vyzerať, neviete to zazmluvniť. Laicky povedané, neviete povedať, aká kachlička kam pôjde.“
Na prestavbu kúpeľov sa pred pár dňami podarilo získať investora. Štátny fond Slovak Investment Holding, ktorý v uplynulom roku investoval do niekoľkých startupov, podporí projekt 4,1 miliónmi eur.
Plánované otvorenie
Búracie práce odštartovali už túto jeseň. „Opravoval sa komín. Čo sa rozpadávalo, to sme dali opraviť. Urobili sa fixačné predstihové práce, predstihové búracie práce kvôli vyčisteniu budovy,“ dodal projektový manažér Gábor Bindics.
Podľa neho budova počas desaťročí plnila rôzne funkcie, sadrokartón nalepili na rôzne vrstvy. „Museli sme to teda najskôr očistiť. Následne sa robili 3D zamerania. Urobili sme aj búracie práce na Kúpeľnej ulici. Postupne vytvárame priestor na ďalšie búracie práce.“
Podľa Bindicsa je v roku 2023 naplánovaná stavba budovy, kedy sa budú prvky „pridávať“, nie búrať. Prestavba by mala byť ukončená v roku 2026.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
