Vstupenky na koncerty a športové zápasy sú vypredané za minúty, no vzápätí ich nájdete na internete za násobne vyššiu cenu. Ako funguje sekundárny trh s lístkami, aké riešenia ponúkajú technologické firmy a čo na to hovoria slovenské úrady?
Tá situácia je čoraz bežnejšia. Tisíce fanúšikov si u oficiálneho predajcu prečítajú nápis – vypredané. Po internete však čoskoro začínajú kolovať stovky vstupeniek. Ich cena prekračuje pôvodnú hodnotu. Niekedy dvojnásobne, inokedy desaťnásobne, výnimočne dokonca aj stonásobne.
Napríklad lístky na americkú časť turné speváčky Taylor Swiftovej sa síce predávali v cenách od 49 do 899 dolárov, no priemerná cena v resellingu, teda sekundárnom predaji, pri poslednom koncerte v Indianapolise dosiahla 1 371 dolárov.
Reselling zažíva boom a spolu s ním rastie aj frustrácia bežných návštevníkov koncertov a športových podujatí.
Aj keď ide, aspoň u nás a v iných krajinách Európskej únie, o zakázanú praktiku, v prípade, že ide o predaj od jednotlivcov, je ťažké eventuálne zámerné obohacovanie sa skontrolovať. Aj preto už dnes vznikajú viaceré firmy či portály, ktoré sa prepredaj lístkov snažia regulovať. Aby bol spokojný zákazník, promotér aj predajca.
Extrémnych prípadov, keď cena lístka stúpla o tisíc percent, veľa nie je, no prípady, keď sa podujatie vypredalo do pár sekúnd a následne sa na internete predávali lístky o pár desiatok percent za vyššiu cenu, azda pozná každý.
Podľa analýzy spoločnosti ExpressVPN ceny lístkov na koncerty Coldplay v roku 2023 vyskočili v priemere o 904 percent oproti pôvodnej cene. Podobný scenár sa opakoval aj pri koncertoch Taylor Swiftovej, Beyoncé či SZA, kde sa prirážky pohybovali od 500 do 700 percent nad nominálnou hodnotou.
Sekundárny trh s lístkami rastie raketovým tempom. Podľa štúdie Custom Market Insights jeho globálny obrat v roku 2024 dosiahne viac ako tri miliardy dolárov a do roku 2030 prekročí hranicu šesť miliárd dolárov.
Zákon neporušujete, ale pozor na dane
Na Slovensku sa reselling lístkov pohybuje v právnej sivej zóne. Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) za obdobie rokov 2022 až 2024 evidovala len jedno podanie týkajúce sa predaja vstupeniek cez Facebook za dvoj- až trojnásobnú cenu. „Podnet sme postúpili na daňový úrad pre podozrenie z neplnenia si daňových povinností,“ informovali nás z inšpekcie.
„Nákup a predaj lístkov medzi fyzickými osobami sú však legálne a upravené Občianskym zákonníkom,“ dodali. Keď teda jednotlivec predáva svoj lístok na webe, je to v poriadku. SOI však upozorňuje, že ak by išlo o pravidelné predaje vo väčšom rozsahu, môže sa to skončiť aj vyšetrovaním polície pre neoprávnené podnikanie.
Ticket boty: vypredané za sekundy
Hlavným problémom sekundárneho predaja lístkov však nie sú rýchli jednotlivci, ale takzvané ticket boty – softvérové nástroje, ktoré dokážu kúpiť stovky lístkov za pár sekúnd. Tie sa potom dostanú na sekundárny trh za výrazne vyššie ceny.
Príkladom z nedávnej minulosti je situácia v Taliansku. Antimonopolný úrad v apríli 2025 uložil pokuty v celkovej výške takmer 20 miliónov eur spoločnosti CoopCulture a šiestim cestovným kanceláriám vrátane Tiqets International či GetYourGuide za obmedzovanie prístupu k lístkom do Kolosea. Dôvod bol práve používanie botov na hromadné skupovanie lístkov.
Ako tvrdí Slovenská obchodná inšpekcia, ak by podobná situácia nastala na Slovensku, riešila by sa ako nekalá obchodná praktika.
Reselling však podnietil aj vznik viacerých nových firiem. Napríklad holandská platforma TicketSwap prináša na trh jasné pravidlá. Maximálna cena za prepredaj lístka môže byť len o 20 percent vyššia než jeho nominálna hodnota.
„V Maďarsku a na Slovensku priemerná cena mierne klesá, zatiaľ čo v Česku a Poľsku rastie,“ hovorí pre Forbes Margriet de Kroon z TicketSwap. „Objem sekundárneho predaja však rastie vo všetkých krajinách V4.“
Objem sekundárneho predaja rastie vo všetkých krajinách V4.
Margriet de Kroon z TicketSwap
TicketSwap zaviedol službu FairShare, v rámci ktorej organizátor podujatia získava časť marže z každého ďalšieho predaja lístka. Platforma zároveň bojuje proti podvodom pomocou technológie SecureSwap, ktorá mení pôvodný čiarový kód aj meno na lístku pri každom predaji.
Slovenská inovácia
Bratislavský startup Upfan, aj keď je ešte na začiatku svojej cesty, posúva riešenie ďalej. Vyvinul technológiu dynamických QR kódov, ktoré znemožňujú kopírovanie a falšovanie PDF lístkov.
„Statické PDF vstupenky sú mimoriadne zraniteľné. Jeden lístok často predá niekoľko rôznych ľudí,“ vysvetľuje pre Forbes Andrej Nagy, spoluzakladateľ startupu. „Naše dynamické QR kódy sa neustále menia a fungujú aj offline. Organizátor nastaví vlastný cenový strop, napríklad 120 či 150 percent pôvodnej ceny, a získava polovicu poplatku zo sekundárneho predaja.“
Startup už spolupracuje s viacerými športovými klubmi a festivalmi. Podľa Nagya je sekundárny predaj lístkov na ich platforme transparentnejší a bezpečnejší, pričom výnosy, ktoré by inak skončili u špekulantov, putujú priamo organizátorom.
Budúcnosť sekundárneho trhu
V zahraničí regulácie sekundárneho predaja pritvrdzujú. Írsko a Nórsko úplne zakázali predaj nad nominálnu hodnotu lístka, vo Veľkej Británii sa chystajú zaviesť cenový strop po voľbách v roku 2025. USA majú už od roku 2016 zákon BOTS Act, ktorý trestá používanie botov pokutami do výšky 55-tisíc dolárov za každý lístok predaný takýmto spôsobom.
„Úplne zastaviť sekundárny trh je nereálne,“ hovorí americký právnik Gary Adler z asociácie predajcov lístkov NATB. „Ale nastaviť pravidlá tak, aby bol transparentný a férový, je možné.“
Isté je, že na tomto trhu už vznikol bludný kruh: čím sú vstupenky drahšie, tým viac to láka ďalších špekulantov a problém sa neustále prehlbuje. Fanúšikovia tak zrejme aj naďalej budú nútení platiť vyššie sumy za lístky, ktoré v oficiálnom predaji stáli podstatne menej.
