Ako budeme žiť o päťdesiat, sto alebo tisíc rokov? Bude v roku 2122 ešte existovať nejaká kryptomena? Spomenie si niekto na vypuknutie metaverse? A čo v roku 12 022? Budeme ešte žiť na Zemi?
Pre ľudskú myseľ je prakticky nemožné – a pre niekoho možno aj zbytočné – uvažovať o takom vzdialenom horizonte, ale niektorí sa o to napriek tomu pokúšajú.
„Futurizmus však nie je hádanie budúcnosti, ale predvídanie rôznych scenárov vďaka znalostiam súčasnosti tak, aby bolo možné sa na budúcnosť pripraviť. Už dnes sa môžeme zamerať na vypracovanie akčných plánov, ktoré by zabránili dystopickým situáciám, ako je napríklad zmena klímy,“ hovorí David Alayón, hlavný prognostik spoločnosti Innuba a odborník na štúdie budúcnosti.
A pomáha podľa neho sledovať aj prítomnosť. „Ak niekto veľmi vplyvný stanovuje určité termíny v budúcnosti, vytvára to akési sebanaplňujúce sa proroctvo, ktoré zahŕňa predpoklady,“ dodáva. Spomína napríklad Elona Muska a jeho plán dobyť Mars alebo Billa Gatesa.
Nejde pritom len o zaujímavú voľnočasovú aktivitu, analýza budúcnosti môže byť zaujímavá aj pre veľké spoločnosti, vládnuce strany či malých podnikateľov. Futuristické predvídanie totiž môže pomôcť lepšie zamerať firemné stratégie a investičné rozhodnutia s ohľadom na inovácie, technológie a nové trhy.
Aké prelomové technologické skoky, ktoré majú potenciál odštartovať ďalšiu revolúciu, teda teraz podľa odborníkov stoja pred ľudstvom?
Udržateľná budúcnosť v komunite
Space10 je výskumné a dizajnové laboratórium spoločnosti Ikea. Švédsky gigant si totiž myslí, že keď dokázal kolonizovať naše domovy, mal by mať tiež jasnú predstavu o tom, ako novo navrhnúť mestá. A opisuje to v knihe The Ideal City.
„Prvými krokmi k vytvoreniu udržateľnejších miest je modernizácia zastavaného prostredia a zabezpečenie efektívnejších budov, navrhovanie miest viac pre ľudí a zvieratá ako pre autá a zabezpečenie lepších systémov pre opätovné využívanie a združovanie zdrojov,“ uvádza Simon Caspersen, spoluzakladateľ spoločnosti Space10.
Ak sa pozrieme do budúcnosti a spýtame sa sami seba, v akom meste chceme žiť, pre Caspersena je to projekt Urban Village. Koncept predstavuje rozoberateľné prostredie, pripomínajúce veľkú stavebnicu Lego, s komunitnejšou formou života, než na akú sme zvyknutí. Od zdieľania vŕtačky, ktorú má doma väčšina domácností, ale využije ju len raz za rok, po zdieľanie osobných áut.
Je podľa neho skrátka potrebné silne obmedziť plytvanie zdrojov, ktoré je dnešnému ľudstvu také vlastné. A zdá sa, že sme už aspoň vykročili správnou cestou. Spoločnosť Accenture odhaduje, že prijatie modelov obehového hospodárstva by mohlo do roku 2030 priniesť dodatočný hospodársky výkon vo výške až 4,5 bilióna dolárov.
Preto spoluzakladateľ spoločnosti Space10 hovorí, že ide o obrovskú obchodnú príležitosť a pevne verí, že dnešní priekopníci budú v najbližších dňoch lídrami trhu.
Namiesto áut levitácia
Ako pevnú súčasť týchto miest budúcnosti mnohí vidia aj revolučný dopravný systém, ktorý výrazne znižuje emisie a prepravuje ľudí aj materiál v rekordnom čase. Na obdobných projektoch sa napokon už pracuje. Futuristický vlak Hyperloop, navrhnutý spoločnosťami Tesla a SpaceX pre autonómnu jazdu v nízkotlakových rúrkach pomocou magnetickej levitácie, pozná už takmer každý.
Ale hráčov na tomto trhu je viac. A všetci sa zhodujú, že raz by mohlo ísť o dominantný spôsob ľudskej prepravy. „Je to energeticky efektívne dopravné riešenie, pre ktoré už existuje technológia, ale potrebuje infraštruktúru,“ poznamenáva Stan de Caluwe, vedúci projektu Hardt Hyperloop.
Na pravidelné cesty do práce alebo na dovolenku touto revolučnou technológiou si podľa neho však budeme musieť zrejme ešte dlhšiu dobu počkať.
„Už o 10 rokov by sme mohli mať krátke komerčné linky, najprv pre nákladnú a potom pre osobnú dopravu. Výnosy však budú trvať viac ako desať rokov a to je pre priemerného investora príliš dlhá doba. Hľadáme preto investorov s dlhšou perspektívou a revolučnými technológiami,“ priznáva De Caluwe.
Do roku 2050 by však chcel, aby vznikli trasy prepájajúce európske krajiny. Cesta z Paríža do Amsterdamu by potom podľa neho mohla zabrať okolo 90 minút. Predtým je vraj nevyhnutné uzavrieť dohodu s Európskou úniou a podrobnejšie si ujasniť podmienky, za akých bude nová technológia fungovať.
Špecializovaná umelá inteligencia
Umelá inteligencia (AI) už nie je hudbou budúcnosti, ako tomu bolo na konci minulého storočia. Už je tu s nami a ovplyvnila všetky moderné odvetvia, rozšírila služby tých existujúcich a vytvorila nové produkty.
„Spočiatku bolo použitie umelých inteligencií všeobecné, ale teraz sa stalo špecifickejším vďaka profesionalizovaným a personalizovanejším modelom, ktoré sú silne zamerané na dáta,“ hovorí Africa Periañez, zakladateľka a generálna riaditeľka spoločnosti Benshi.ai.
Periañez však dodáva, že úroveň začlenenia AI do každodenných operácií, ktorú je možné dosiahnuť, je oveľa vyššia ako tá súčasná.
„Umožní to bezkonkurenčnú rýchlosť rozhodovania, ktorej ľudia nie sú schopní. Napríklad v celosvetovom zdravotníctve je ohromné množstvo možností, kde by mohla umelá inteligencia pomôcť, a veľké množstvo pracovných pozícií, ktoré by mohla zastať. Kľúčovými oblasťami pre AI a big data podľa mňa budú prvá pomoc, starostlivosť o matky a novorodenca, epidemiológia, najmä tuberkulóza, malária a HIV či farmaceutický výskum.“
Veľkou výzvou je však problém prameniaci z toho, že umelá inteligencia pracuje s dátami, ktoré jej dodáva človek. A ten tieto dáta väčšinou nedokáže nazbierať bez vlastných predsudkov. Nezriedka sa tak stáva, že AI vo svojom fungovaní tieto predsudky preberá, čo nie je práve žiaduce.
„Modely strojového učenia sú založené na určitom type populácie. Je dôležité, aby súbory dát a tím, ktorý ich analyzuje a modeluje, boli reprezentáciou celého sveta,“ hovorí Periañez.
Kvantové výpočty, qubity za rohom
Ak vám niekto povie, že výpočet, ktorý by trval 10-tisíc rokov, by sme mohli už čoskoro vykonať za 200 sekúnd, je asi každému jasné, aký potenciál by v sebe takáto zmena mohla skrývať. A presne to sľubujú kvantové výpočty.
„Nehovoríme pritom o piatich alebo desiatich rokoch, ale o najbližších pár rokoch. Kým dosiahneme kvantové počítače s viac ako tisícmi qubitmi (kvantovými bitmi), musíme síce ešte prekonať iné technologické výzvy, ale už sme uviedli na trh stroj so 127 qubitmi, tento rok ich bude 423,“ hovorí Mikel Diez, riaditeľ pre inovácie v spoločnosti IBM pre Španielsko, Portugalsko, Grécko a Izrael.
Neznamená to vraj nutne kvantový počítač v každej rodine, ale to ani nie je potrebné. Bežným používateľom bude stačiť prístup k službám odvodeným od kvantovej výpočtovej techniky.
Možno je trochu na škodu predstavovať si pri vyslovení pojmu „kvantový počítač“ niektorý z počítačov, na ktorý sme bežne zvyknutí. Kvantové počítače nepotrebujú vzájomnú komunikáciu alebo obrazovku. Ich využitie je skryté v rýchlejšom spracovaní tých najnáročnejších výpočtov a pri hľadaní odpovedí na otázky, na ktoré naše existujúce technológie nestačia.
„Máme informácie v klasickom počítači, v jednom bode spracovateľského reťazca ich odovzdáme kvantovému počítaču, ten prevedie svoje algoritmické kúzla a vráti vám logistickú optimalizáciu alebo finančnú operáciu, ktorú vrátime späť do klasického počítača,“ uvádza príklad odborník IBM. Budúcnosť výpočtovej techniky je tak podľa neho zatiaľ hybrid medzi tradičnou a kvantovou výpočtovou technikou.
3D budúcnosť pre spotrebiteľov aj investície
Technologickí giganti sľubujú svetu digitálny vesmír, v ktorom bude možné prechádzať z reálneho do virtuálneho sveta2 bez akýchkoľvek prekážok. O metaverse, dokonalom pohlcujúcom zážitku, hovorí nejedna veľká spoločnosť.
Technologický odborník Ahmed Banafa sa domnieva, že rovnako ako sme počas pandémie prešli na používanie nástrojov pre videokonferencie, metaverse bude skokom do 3D sveta. Napokon podľa neho nejde o nič nepredstaviteľné.
„Budete môcť organizovať obchodné schôdzky alebo navrhovať svoju kanceláriu či domov. Je to podobné ako pri videohrách, kde už dnes ľudia žijú vo virtuálnom svete, v ktorom utrácajú peniaze aj čas. Ale v metaverse navyše môžu obchodovať s virtuálnymi pozemkami, NFT alebo napríklad kryptomenami.“
Ako sa bude virtuálny vesmír vyvíjať? Podľa Banafy je pravdepodobné, že pôjde v stopách videoherného priemyslu v tom zmysle, že nám bude dostupná privátna, hybridná aj verejná metaverse a veľké korporácie sa ich budú snažiť speňažiť ako službu, podobne ako napríklad Netlix. Podľa Banafy je dokonca veľmi pravdepodobné, že vznikne aj dark metaverse podobný dnešnému darkwebu.
Otázka energie
Všetky vyššie uvedené zámery majú však jedno spoločné – pre svoje fungovanie vyžadujú energiu. Všeobecne sa dá povedať, že ľudstvo každým dňom využíva viac a viac energeticky náročných zariadení.
Podľa Alliance Niyigena, inžinierky a analytičky pre štátnu pokladnicu v Ázijskej banke pre investície do infraštruktúry (AIIB), sa preto v krátkodobom horizonte najskôr dočkáme technológií, ktoré znížia spotrebu energie a zefektívnia zariadenia.
Z dlhodobého hľadiska vyzdvihuje tri trendy: masívnejšie využitie vodíka na výrobu elektriny, ktoré je už v pilotnej fáze v mnohých mestách, jadrovú fúziu, ktorá síce vyžaduje ešte ďalší výskum a úpravu legislatívy, ale za 15 rokov podľa nej bude horúcou témou, a inteligentné siete, ktoré umožnia prepojiť všetky vyššie uvedené technológie.
Aby to bolo reálne, musia okrem nových technológií vzniknúť aj životaschopné obchodné modely. „Nová technológia potrebuje kapitál a je spojená s veľkým rizikom, preto je potrebné prísť s dobrým obchodným modelom,“ vysvetľuje Niyigena.
Článok vyšiel na Forbes.cz, autorom pôvodného článku je Forbes España.
