Spoluzakladateľ a dlhoročný generálny riaditeľ spoločnosti Eset Miroslav Trnka sa v tohtoročnom rebríčku Najbohatších Slovákov umiestnil na piatom mieste.
Šestica spolumajiteľov Esetu, najväčšej slovenskej IT firmy, dlhodobo patrí do prvej dvadsiatky Forbes rebríčka najbohatších Slovákov. Biznisovo má spoločnosť za sebou náročný, ale pomerne úspešný rok. Odhad majetku „eseťákov“ v rebríčku tak opäť o čosi podrástol.
Najväčší podiel vo firme – 22,75 percenta – má už dlhodobo spoluzakladateľ a dlhoročný generálny riaditeľ Esetu Miroslav Trnka. V tohtoročnom vydaní rebríčka ho síce predbehol oceliarsky magnát Tomáš Chrenek a Trnka tak klesol na piate miesto, jeho majetok má však medziročne podľa Forbesu o 20 miliónov vyššiu hodnotu, konkrétne 800 miliónov eur.
Vďačí za to najmä rastu tržieb spoločnosti v segmente biznisových zákazníkov a v regióne po nemecky hovoriacich krajín. V reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu totiž Eset vlani zastavil predaj produktov novým klientom v Rusku, ktoré bolo jedným z jeho tradičných trhov, a tiež v Bielorusku.
V októbri minulého roka Eset založil celú novú obchodnú divíziu Eset Corporate Solutions, orientovanú na firemných zákazníkov. Do piatich rokov by firme mohla priniesť tržby v rádoch stoviek miliónov ročne, povedal pri tejto príležitosti generálny riaditeľ a ďalší spolumajiteľ Esetu Richard Marko.
Ten vedie firmu ako jeho druhý CEO už trinásty rok a za ten čas vyskočili ročné tržby z 95 už na 589 miliónov eur a súhrnný čistý zisk (za dvanásť rokov) už nad 800 miliónov. Vďaka tomu je rozdelený zisk (popri odhade hodnoty podielov vo firme) dôležitou zložkou majetku jeho šiestich spolumajiteľov.
Kde parkujú zisky z Esetu
Šiesti spolumajitelia Esetu investujú svoj majetok najmä v nehnuteľnostiach (Trnka obnovil viaceré budovy v centre Trnavy), kultúre (ďalší spoluzakladateľ firmy Peter Paško založil Galériu Nedbalka ), športe (dlhoročný finančný riaditeľ firmy Rudolf Hrubý je spolumajiteľom hokejového Slovana), startupoch (zakladateľ severoamerického Esetu Anton Zajac investoval do projektu lietajúceho auta AirCar dva milióny eur, úspešne exitoval aj ďalší startup s jeho podporou Slido) alebo energetiky (Maroš Grund spolu s Markom investovali do oživenia bývalej Preglejkárne v Žarnovici).
AirCar, lietajúce auto slovenského dizajnéra Štefana Kleina. Foto: AirCar
AirCar, lietajúce auto slovenského dizajnéra Štefana Kleina. Foto: AirCar
To sú však, takpovediac, iba aktivity „ po pracovnej dobe“. Hlavný biznis, Eset, zažíval v posledných mesiacoch zaujímavé časy: zamestnávala ho už nielen vojna na Ukrajine, ale aj v Izraeli.
Na webe hrozí Irán, Severná Kórea, aj AI-phishing
Bezpečnostná situácia sa počas roka menila aj v kyberpriestore. V septembri – asi dva týždne pred útokom teroristov z Hamasu na Izrael – oznámil Eset, že analyzoval dve kampane skupiny, angažovanej v pokročilej kyberkriminalite, známej tiež ako APT, s názvom OilRig, známej aj ako APT34, Lyceum či Siamesekitten.
Táto kyberneticko-špionážna skupina, ktorá by mala podľa Esetu mať sídlo v Iráne, sa zameriava na vlády krajín Blízkeho východu a viaceré odvetvia, chemický, energetický, finančný sektor či telekom.
Eset tiež počas tohto roka informoval, že hackeri napojení na Čínu špehovali obete v Európskej únii cez falošné aplikácie Signal a Telegram, ktoré istý čas boli dostupné v obchodoch GooglePlay a Samsung Galaxy Store.
Google Play Truck v sídle Googlu v kalifornskom Mountain View. Foto: Flickr, Travis Wise
Google Play Truck v sídle Googlu v kalifornskom Mountain View. Foto: Flickr/Travis Wise
Severokórejská skupina Lazarus zasa zaútočila na zamestnancov dodávateľa obranných zariadení v Poľsku cez falošnú pracovnú ponuku od spoločnosti Boeing. Ďalším príkladom postupu, ktorý používajú kyberkriminálnici, je premena pôvodne legitímnej aplikácie (v tomto prípade na nahrávanie zvukov) na špionážny softvér.
Okrem vojen a pokročilej kyberkriminality Eset evidoval aj nástup generatívnej umelej inteligencie do široko dostupných aplikácií, vrátane tých podvodných. Zlepšenú schopnosť softvéru generovať dôveryhodný text či predstierať konverzáciu aj v slovenčine už využívajú aj kriminálnici.
Pri takzvanom phishingu, teda podvodnom zbere citlivých dát, sa okrem nich opierajú aj o sociálnu manipuláciu bežných používateľov.
Na Patrónke už búrajú
Počas posledných mesiacov pokročil aj dlhodobý proces výstavby nového sídla Esetu na bratislavskej Patrónke. V areáli bývalej Vojenskej nemocnice sa už rozbehli búracie práce, ktoré majú priestor pripraviť na výstavbu. Ich dokončenie je stanovené na február 2024.
Eset prisľúbil, že v areáli bývalej Vojenskej nemocnice vytvorí jednak nové sídlo a globálne vedecko-výskumné centrum, ale popri ňom aj verejné priestory a krátkodobé ubytovanie najmä pre zamestnancov firiem ako aj športovú infraštruktúru.
V súvislosti s výstavbou Campusu schválili spoločníci Esetu vytvorenie dvoch nových firiem. Ide o Eset Science Campus – ESC – a ďalšiu holdingovú spoločnosť, prostredníctvom ktorej budú spoločníci vlastniť podiel v novovzniknutom ESC.
Vizualizácia budúceho sídla Esetu na Patrónke. ZDROJ: BIG-Bjarke Ingels Group a Bloom Images
Vizualizácia budúceho sídla Esetu na Patrónke. Foto: BIG-Bjarke Ingels Group a Bloom Images
Obe spoločnosti budú s Esetom prepojené prostredníctvom spoločníkov, projekt Campusu v hodnote takmer 34 miliónov eur prevedie firma do ESC, uvádza tohtoročná výročná správa firmy.
Spoločníci tiež schválili zmenu právnej formy zo spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť, čo je krok, ktorý by mal zabezpečiť fungovanie Esetu aj v budúcnosti.
Trnka: odsťahujem sa zo Slovenska
O tej sa v decembri 2022 zaujímavým spôsobom vyjadril Miroslav Trnka, keď pre denník Sme povedal, že ak aktívny politik „denne generuje klamstvá o Esete,“ ide o útok nebývalého rozsahu“ a ak by sa takýto postup „mal stať normou, zrejme by naozaj bolo lepšie presunúť sa inam, kde sa takéto veci nedejú.“
Kliknite a pozrite si celý rebríček Najbohatší Slováci 2023
V tom čase tiež dodal, že Eset plánuje na Slovensku vybudovať campus a má tu väčšinu vývojárov, a tak by preňho nebolo jednoduché odísť.
Miroslav Trnka na obálke Forbesu z januára 2011. Foto: Marek Velček
Miroslav Trnka na obálke Forbesu z januára 2011. Foto: Marek Velček
Po voľbách, v ktorých zvíťazil Smer, odkázal Trnka cez hovorcu pre Plus Jeden Deň, že ako fyzická osoba sa „naozaj plánuje zo Slovenska odsťahovať“. Opäť však pripomenul, že spoločnosť Eset je „pôvodom slovenská, svoje príjmy zdaňuje na Slovensku, jej majitelia sú občania Slovenska a naďalej chceme pôsobiť a mať svoje hlavné sídlo na Slovensku.“
Dlhodobým cieľom Esetu je našej krajine pomôcť, a to aj udržaním či dokonca prilákaním tých najlepších talentov. „Nad odchodom teda neuvažujeme,“ vyhlásila firma.
