Keď sa poukazuje na globálne otepľovanie, vždy sa za príklad dáva topenie ľadovcov v Arktíde alebo Grónsku. Krajina, ktorá vzbudzuje pozornosť vďaka expanzívnym chúťkam amerického prezidenta Donalda Trumpa, z topenia ľadovcov z pohľadu energetiky paradoxne ťaží.
A ešte k nemu prispieva.
Laboratórium mikroenergetických sietí (takzvaných mikrogridov) – tak by Grónsko nazval nejeden elektrotechnik, pretože energetika tejto malej krajiny je roztrieštená do vyšších desiatok malých osád s 20 až 300 obyvateľov, ktorých sa tu nachádza rozosiatych po nehostinnej pevnine zhruba 60.
Zmrznutá krajina má obrovskú rozlohu: 2,2 milióna štvorcových kilometrov. Z Dánskeho kráľovstva robí 12. najrozľahlejšiu krajinu sveta, pričom európske Dánsko má iba 49-tisíc štvorcových kilometrov. Grónsko má však iba 60-tisíc obyvateľov. Vo výrobe elektriny je sebestačné, ale bez fosílnych palív sa stále nezaobíde.
Paradoxne, závislosť na vysoko emisných zdrojoch sa krajine darí znižovať vďaka topeniu ľadovcov, ktoré roztáčajú turbíny vodných elektrární.
Hydroenergetika tvorí až 87 percent energetického mixu a okolo najväčších grónskych vodných elektrární sú situované najväčšie mestečká ako Nuuk, Sisimiut alebo Ilulissat. V nich býva 70 percent obyvateľov.
Zvyšné desaťtisíce obyvateľov sú roztrúsené aj tisíce kilometrov ďaleko v malých osadách len s niekoľkými domami, kde nevedie ani cesta, nieto ešte elektrická sieť. Títo ľudia sú vo výrobe elektriny a tepla závislí najmä na dieselových generátoroch alebo rovno malých elektrárňach. Každá osada tak má svoju vlastnú mikroenergetickú sieť.
V krajine neexistuje prepojená prenosová sústava. Pre tak nízky počet obyvateľov v tak riedko obývanej krajine je výstavba prepojenej infraštruktúry veľmi nákladná a vzhľadom na nízky počet obyvateľov by sa ani dlhodobo neoplatila.
Gallery Greenland Election
Ďalším problémom je fakt, že krajina je pokrytá večne zamrznutou pôdou a výstavba by sa tým len predražila. Extrémne podmienky, medzi ktoré patria teploty s viac ako 30-stupňovými mrazmi, si navyše nárokujú vysokú odolnosť samotného materiálu. V krajine navyše neexistuje prepojená cestná infraštruktúra, opravy by vyžadovali nákladné letecké presuny ľudskej sily i materiálu.
Energolaboratórium
Napríklad vzdialenosť medzi dvoma mestami Nuuk a Sisimiut, veľkostne porovnateľnými s okresnými mestami na Slovensku, je 320 kilometrov. A medzi nimi sú len planiny. Z pohľadu výroby elektriny môžeme Grónsko označiť za mikrolaboratórium.
Krajina vyrobí to, čo sama spotrebuje, pričom ročne ide zhruba o 0,54 terawatthodiny (TWh) elektriny. Tým sa radí napríklad na úroveň afrického Čadu. Pre porovnanie: ročná spotreba Slovenska sa pohybuje na úrovni okolo 27 terawatthodín.
Na ťažký, a teda aj energeticky náročný priemysel zabudnite. Súčasné energetické zdroje Grónska by ho neutiahli. A rovnako na elektromobily. V extrémnych meteorologických podmienkach polárneho kruhu tamojším cestám a permafrostom spevneným cestám vládne nafta.
Diesel agregát je dnes v EÚ pod kliatbou Green Dealu v podstate škaredé slovo. V krajine, ktorá sa tak často spomína v súvislosti s globálnym otepľovaním, je však pre značnú časť obyvateľov záchranou.
Na ťažký, a teda aj energeticky náročný priemysel zabudnite. Súčasné energetické zdroje Grónska by ho neutiahli. A rovnako na elektromobily.
Zatiaľ čo v Európe začína hydroenergetika trpieť úbytkom vody v riekach, v Grónsku sa pre topenie ľadovcov deje opak. Ľadovcová voda plní rieky, potom nádrže a následne roztáča turbíny elektrární. Naplnené nádrže slúžia na akumuláciu energie.
„Topiace sa ľadovce vysoko v horských pásmach vytvárajú ideálne podmienky pre rozsiahlu výrobu vodnej energie,“ uvádza napríklad akademický server Open Access Government.
Na ostrove tento rok plánujú začať prípravu na stavbu dvoch nových vodných diel. Podľa tamojšieho servera Naalakkersuisut.gl Grónsko plánuje v druhej polovici roku 2026 začať verejné výberové konanie na dve vodné elektrárne Tasersiaq a Tarsartuup Tasersua so súhrnným výkonom dva gigawatty. Tie by mali pomôcť poháňať nové dátové centrá, ktoré v krajine plánujú vystavať súkromné firmy.
Slabé obnoviteľné zdroje
Grónsko má paradoxne slabo rozvinuté ostatné obnoviteľné zdroje. U solárnych elektrární sa dajú pochopiť problémy počas polárnej noci, keď sú fakticky nanič, v čase polárneho dňa však vedia dodávať elektrinu stabilne.
Grónsko má prekvapivo nízky počet veterných elektrární vzhľadom na to, že táto krajina večne zamrznutej pôdy má na ich prevádzku ideálne podmienky nielen na pevnine (on shore), ale aj na mori (off shore).
Energiu z vetra teraz vzývajú nadšenci digitálnych mien aj dátových centier. Podľa predvlani publikovanej systémovej štúdie zaindexovanej na poprednom vedeckom portáli Science Direct je technický potenciál výroby elektriny z vetra len na grónskej pevnine 333 gigawattov, čo je ekvivalent takmer troch stoviek jadrových elektrární.
Wikimedia
„V Grónsku je dostatok nevyužitej energie na mnohonásobné napájanie bitcoinovej siete. S nasadením Starlinku by sa pravdepodobne dali vybudovať aj niektoré veľké dátové centrá pre umelú inteligenciu,“ uvádza napríklad americký server CryptoSlate.
Vysoká spotreba
Pravdou a ďalším paradoxom tiež je, že tamojší obyvatelia majú v spotrebe na hlavu so 46-tisíc kilowatthodinami (kWh) vysoké nároky. Často bývajú v drevených nezateplených domoch, ktoré v krajine ľadu vynikajú charakteristickou farebnosťou. Zateplenie by pritom ich spotrebu tepla aj elektrickej energie znížilo násobne.
Zdá sa, že klimatické šialenstvo tu zatiaľ neudrelo v plnej sile ako v Európskej únii a obyvatelia Grónska sa v doprave aj vo vykurovaní spoliehajú na starú dobrú naftu, pričom záchranu sveta nechávajú na ostatných.
Otázkou potom zostáva, prečo po Grónsku túži prvý muž Ameriky. Ak sú dôvodom vzácne kovy a ďalšie prvky, čoskoro sa do permafrostu môžu zahryznúť vrtné sústavy a na povrchu rozbehnúť chemické procesy. A to tiež nie je príliš ekologické.
Autor článku je Jan Strouhal, Forbes.cz
