Možno máte tieto lampy alebo nástenné svetlá doma. Viete však, kto za nimi stojí? Tri výrazné mená, ktoré sa zapísali do histórie tuzemského dizajnu svietidiel, teraz predstavuje novinárka a kurátorka Eva Slunečková v publikácii Eastern Lights: Czechoslovakian and Hungarian Lamp Designers.
Je praktická, dizajnom nadčasová, variabilná a spoľahlivá. Tak by sa dala opísať stolná lampa z 80. rokov s názvom Combi Lux od dizajnéra Stanislava Indru. Doma ju možno máte aj vy alebo vaši príbuzní – vďaka jej ľahko nastaviteľnej výške a jednoduchému tvaru je ideálnym spoločníkom na každý pracovný stôl.
Jej autorovi sa podarilo dostať návrh do desiatok tisíc českých a slovenských domácností, podobne ako nábytkovým dizajnérom Jindřichovi Halabalovi a Jiřímu Jiroutkovi, ktorých komody sú dnes tak populárne.
„Keď ma oslovili manželia Bálint Ferenczy a Marie Tourre de Robien z parížskej predajnej galérie Initio Arts & Design, či by som o troch československých dizajnéroch nenapísala do ich chystanej knihy Eastern Lights: Czechoslovakian and Hungarian Lamp Designers, myslela som si, že ma už ťažko niečo prekvapí,“ líči novinárka a kurátorka Eva Slunečková.
Lampa Combi Lux od Stanislava Indru | Foto: Morgane de Schaetzen
Lampa Combi Lux od Stanislava Indru | Foto: Morgane de Schaetzen
Prekvapilo. O dizajnéroch Stanislavovi Indrovi a Helene Frantovej, o ktorých popri Josefovi Hůrkovi pripravila tri samostatné kapitoly, sa nedalo vyhľadať takmer nič. A ak vôbec, dalo sa nájsť iba ich meno, dátum začiatku výroby daného svietidla a niekedy aj firma, ktorá ju zaštítila. Dôvod je podľa Evy Slunečkovej zrejmý.
Úspech aj bez reklamy
Firmy za minulého režimu nemali vo zvyku robiť si reklamu cez svojich dizajnérov – ako je to teraz –, primárny pre nich bol odbyt. „Že je výhodné byť spojený s menami, ako je dnes napríklad Maxim Velčovský spätý s Lasvitom, Lucie Koldová s Brokisom alebo duo Vrtiška&Žák s Ravakom, pochopili u nás osvietené firmy až tak pred 15 až 20 rokmi,“ myslí si Eva Slunečková.
K tomu pridajte fakt, že cenou už vtedy dostupnejšie svietidlá nie sú na rozdiel od komôd, kresiel, konferenčných stolíkov alebo stoličiek také atraktívne (a potenciálne výnosné) predajné artikle, a dnešná situácia, keď o dizajnéroch populárnych svietidiel vzniknutých za minulého režimu vieme pramálo, je na svete.
„Aby som mohla kapitoly napísať, musela som dlho pátrať v archívoch, písať kolegom kurátorom a vyhľadať žijúcich príbuzných. Dokonca sa mi podarilo nájsť jedného žijúceho dizajnéra. A bola som vôbec prvá, kto s ním o jeho lampe hovoril,“ hovorí Eva Slunečková so spomienkou na mikulovské stretnutie s dnes takmer 80-ročným architektom Stanislavom Indrom, autorom lampy Combi Lux.
„O Stanislavovi Indrovi som nemohla nájsť naozaj vôbec nič, no našťastie zafungovali sociálne siete a cez jeho dcéru som sa k nemu dostala. Bol veľmi prekvapený, keď som sa mu vo veci jeho svietidla ozvala,“ líči novinárka.
Lampa 0518 od Josefa Hůrku | Foto: Morgane de Schaetzen
Lampa 0518 od Josefa Hůrku | Foto: Morgane de Schaetzen
V publikácii, kde okrem československých dizajnérov nájdeme aj ich maďarské náprotivky, sa vôbec prvýkrát môžete dočítať nielen o Stanislavovi Indrovi, ale aj o dizajnérke a absolventke Vysokej školy umeleckopriemyselnej Helene Frantovej. Tá vo svojej primárne šperkárskej kariére navrhla len jedno jediné svietidlo – a to ešte ako svoju diplomovú prácu – no aj tak sa v priebehu rokov stalo ikonou.
Prezýva sa Číňan, pre jeho kužeľovitý tvar tienidla. To pripomína slamený ázijský klobúk a až do 70. rokov sa svetlo vyrábalo sériovo. Ako sa z absolventskej práce stal vyhľadávaný doplnok československých domácností však ani napriek dôkladnému hľadaniu nevieme.
Ako pripomína Eva Slunečková, Helena Frantová – mimochodom jediná dizajnérka v knihe – bola žena, ktorá sa prirodzene držala mimo svetla reflektorov. Informácií o jej tvorbe (rovnako ako o tvorbe ďalších žien – dizajnérok jej doby) je preto stále málo.
Lampa L 192 od Josefa Hůrku | Foto: Morgane de Schaetzen
Lampa L 192 od Josefa Hůrku | Foto: Morgane de Schaetzen
Ďalším z autorov, ktorých novo vydaná kniha bližšie predstavuje, je pravdepodobne najznámejší z trojice: niekoľkokrát ocenený dizajnér Josef Hůrka. Ten je podpísaný pod lampami a svietidlami z produkcie firmy Napako, no tiež svetlami Lidokovu alebo výrobného družstva Drupol. Mimochodom, jeho legendárna stolná lampa s označením 21616 sa pred niekoľkými rokmi dočkala pod značkou Talampa obnovenia výroby.
„Keď som kapitoly do knihy písala, ozvalo sa mi mnoho ľudí s tým, že majú dané kúsky doma alebo že ich vlastnil niekto z ich rodiny. A mám tiež správy o tom, že hneď, ako dotyční zistili, že za nimi stojí nejaký dizajnér – čo je mimochodom vždy – začali si svietidlá viac vážiť. Keď sa človek o autorovi dozvie viac, má preňho výrobok hlbšiu hodnotu,“ hovorí Eva Slunečková.
A nie len symbolickú – z nedávnej minulosti vieme, ako môže narásť dopyt po určitom dizajnérovi, keď sa jeho prístup, tvorba a životný príbeh odrozprávajú v širšom historickom a spoločenskom kontexte.
Nárast záujmu aj cien
Žiarivým príkladom môžu byť ceny nábytku spomínaného dizajnéra a architekta Spojených umeleckopriemyselných závodov v Brne Henricha Halabalu. Ten zaznamenal výrazný nárast obľuby (a cien) až po rozsiahlej brnianskej výstave z roku 2003 usporiadanej kurátorkou Dagmar Koudelkovou pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Lampa L 117 od Josefa Hůrku | Foto: Morgane de Schaetzen
Lampa L 117 od Josefa Hůrku | Foto: Morgane de Schaetzen
Jeho príbeh nemusí byť ojedinelý. Eva Slunečková hovorí, že by sa rada československým svietidlám v budúcnosti venovala ďalej. Dizajnérov, o ktorých veľa nevieme, no napriek tomu nám ich lampy svietia v obývacích izbách, je stále veľa.
„Téma mi stále pripadá veľmi nepopísaná. Vidím v nej veľký, aj medzinárodný, potenciál. Myslím, že to dizajnérom a dizajnérkam dlhujeme,“ hovorí jedna z autoriek knihy Eastern Lights: Czechoslovakian and Hungarian Lamp Designers.
Na koho si treba okrem tria Hůrka-Indra-Frantová ešte posvietiť? Môžeme spomenúť napríklad dizajnéra podniku OPP Jihlava Štefana Taberyho s jeho kozmicky vyzerajúcimi červenými lampami alebo dizajnéra a sochára Ivana Jakeša, ktorý sa zase teší obľube vďaka skleneným svietidlám v tvare šachových figúrok zo začiatku 70. rokov.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Petra Cieslar.
