Mužovi, ktorý trpel zriedkavou chorobou, zachránil život počítačový softvér. S kombinovaním liekov pomocou AI experimentujú aj farmafirmy. AI technológie v rôznych podobách už prišli aj do slovenských štátnych nemocníc.
Joseph Coates v 37 rokoch stratil nádej na vyliečenie. Lekári mu povedali, že je príliš chorý na to, aby podstúpil transplantáciu kmeňových buniek.
To bola jedna z mála metód, ktoré by mu mohli pomôcť chorobu poraziť.
Jeho priateľka Tara Theobald sa však odmietla vzdať a napísala doktorovi Davidovi Fajgenbaumovi, s ktorým sa zoznámila na konferencii o zriedkavých chorobách. Ten na jej prosbu okamžite zareagoval a Coatesov prípad konzultoval s umelou inteligenciou, ktorá navrhla revolučnú liečbu. A úspešnú.
Lekár Coatesovi navrhol liečbu kombináciou chemoterapie, imunoterapie a steroidov. Navrhovaná kombinácia liekov však mala od klasickej liečby ďaleko. Po prvé, nikdy nebola klinicky testovaná na zriedkavý syndróm POEMS, poruchu krvi, ktorou Coates trpel. A po druhé – nenavrhol ju lekár, ale umelá inteligencia.
Do týždňa po nasadení liečby sa objavili prvé pozitívne účinky. O štyri mesiace bol vďaka nej Coates dostatočne zdravý na to, aby podstúpil transplantáciu kmeňových buniek.
Hľadanie nových spojitostí
Farmaceutické firmy už pomocou AI dlhšie testujú nastavovanie nových kombinácií už existujúcich liekov. Tie pacienti testujú pri liečbe zriedkavých agresívnych druhov rakoviny či zápalových a neurologických ochorení. Proces, ktorý skúma tieto nové využitia liečby sa volá repurposing.
Freepik/DCstudio
Pomerne častá úspešnosť takto vygenerovaných liečiv pozitívne prekvapuje aj lekárov.
„Bolo by hlúpe tieto liečby netestovať, pretože kombinované lieky sú už schválené, môžete si ich normálne kúpiť v lekárni,“ uviedol pre New York Times Donald C. Lo, vedecký vedúci skupiny Remedi4all, ktorá sa zameriava na repurposing liečiv.
Repurposing nie je v medicíne novinka. Podobným spôsobom sa napríklad z Viagry, pôvodne vyvinutej na liečbu srdcových problémov, stal liek na erektilnú dysfunkciu.
Umelá inteligencia celý výskum urýchľuje a znižuje náklady. Farmafirmy do vývoja liekov na zriedkavé ochorenia nechcú veľa investovať, pretože vzhľadom na nízky počet pacientov sa na nich nedá veľa zarobiť.
AI nezachraňuje len ľudské životy
Vedci sa pomocou nových technológií snažia zachrániť aj zvieratá, ktoré sú na pokraji vyhynutia.
IBM napríklad vyvíja softvér na sledovanie pohybu a počtu populácie slona afrického. Nainštalované kamerové pasce dokážu identifikovať aj jednotlivé slony na základe analýzy vrások okolo očí alebo čiar na chobote.
V Indii nedávno umelá inteligencia zachránila skupinu slonov prechádzajúcich cez železničnú trať. Termokamera detekovala ich pohyb a upozornila riadiace centrum železníc. To vlak na polhodinu odstavilo, vďaka čomu mohli slony pokojne prejsť.
Pokrok aj v našich nemocniciach
AI technológie postupne prichádzajú aj do slovenských nemocníc, kde pomáhajú s diagnostikou či operáciami. V Bratislave sa pomocou nich vzdelávajú aj budúci lekári.
Úlohou AI v zdravotníctve nemá byť náhrada ľudských lekárov, ale pomoc s vyhodnotením údajov a stanovením diagnózy. Konečné rozhodnutie a komunikácia s pacientom zostáva naďalej v rukách lekára, aby sa zachovali etické princípy a ľudskosť v medicíne.
Jedna z nemocníc, kde umelá inteligencia urýchľuje prácu lekárov, je Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach. S diagnostikou zlomenín pomocou AI na urgentnom príjme začali v roku 2024 ako prví na Slovensku. Softvér trénovali na veľkom množstve röntgenových snímok a neustále ho zdokonaľujú.
Podľa prednostu košickej Kliniky rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód, MUDr. Piotra Pedowskiho, dokáže AI identifikovať zlomeninu s presnosťou na 97 percent. Znižuje sa tak riziko chybovosti najmä v noci, keď sú lekári vystavení najväčšej únave.
rawpixel.com/freepik
Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina zas AI pomáha pri operáciách ramenného kĺbu. Softvér na základe CT skenu vypočíta údaje potrebné k presnému nasadeniu protézy, čo by inak museli robiť lekári manuálne.
Operatérom pri operáciách chrbtice asistuje AI robot aj v Univerzitnej nemocnici v Bratislave. Chirurgovia tak majú k dispozícii virtuálny 3D model, v ktorom naplánujú celú operáciu, pričom počas operácie ich robot neustále kontroluje, aby postupovali presne podľa plánu.
Vo Fakultnej nemocnici Trnava umelá inteligencia pomáha pri prevencii infekčných chorôb. Softvér Haidi, ktorý vyvinul český startup Datlowe, analyzuje a interpretuje zdravotnú dokumentáciu pacientov, čím dokáže odhaliť riziko vzniku infekcií a šírenia baktérií. Hygienikom a epidemiológom tak šetrí až 90 percent administratívnej práce.
Virtuálna realita namiesto učebníc
Vyspelé technológie sú už aj u nás súčasť vzdelávania študentov medicíny. Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave koncom roka 2024 otvorila novú simulačnú miestnosť, kde sa medici pomocou AI a virtuálnej reality učia aplikovať teoretické poznatky v praxi.
Na jej otvorení sa podieľal aj dekan fakulty, profesor Juraj Payer, ktorý v nedávnom rozhovore pre Forbes uviedol, že nástup AI do zdravotníctva zmení úplne všetko. Podľa jeho slov sa napríklad kedysi na výsledky vyšetrenia hormónov štítnej žľazy čakalo mesiac, dnes sú to len tri hodiny.
UNIBA
Okrem zefektívnenia práce lekárov má AI potenciál aj skrátiť cestu pacientov k liečbe. Podľa občianskych združení a pacientských organizácií na prevenciu a liečbu rakoviny by mohla u nás zachrániť viac ako 4500 životov a ušetriť stovky miliónov eur ročne.
Za európskymi krajinami však stále zaostávame. Napríklad v Česku podľa dát České asociace umělé inteligence využíva nejakú formu AI až 60 percent nemocníc. V Spojených štátoch je to 65 percent.
