Máte ešte svoju letnú dovolenku pred sebou? Pripravte sa na čakanie na letiskách. A to ešte v lepšom prípade. Mnohí cestujúci ani neodletia.
Letecké spoločnosti v Európe totiž rušia lety a zvyšujú ceny leteniek. Európa bojuje so zdražovaním palív a nedostatkom leteckého aj obslužného personálu.
Rušenie letov
V druhom štvrťroku bolo na desiatich najväčších európskych letiskách zrušených 64-tisíc letov. Na august je plánované rušenie ďalších 15-tisíc letov. Počet je takmer trojnásobných oproti roku 2019. Letecké spoločnosti a letiská totiž nestíhajú obsluhovať pasažierov. Dôvodom je prudký nárast záujmu o leteckú prepravu po opadnutí pandemických reštrikcií.
Počet cestujúcich vzrástol oproti minulému roku o 280 percent. No ešte stále nie je na predpandemických úrovniach. Teoreticky by sa teda nemalo nič diať. Problém je však v tom, že letiská a letecké spoločnosti počas covidu dramaticky zredukovali počet zamestnancov. Tí, ktorí zostali, teraz nestíhajú.
Počet zrušených letov na najväčších európskych letiskách (1. apríl – 29. jún 2022):
Zdroj: RadarBox.comMasívne prepúšťanie v letectve
Letecký priemysel v Európe prišiel počas dvoch rokov pandémie o 191-tisíc pracovníkov. V januári minulého roku boli na nútenej prestávke takmer šiesti z desiatich zamestnancov. Následne zhruba polovica z nich odvetvie nadobro opustila.
Len samotná Lufthansa znížila počet pracovníkov takmer o jednu tretinu na 100-tisíc. Dnes majú letiská a letecké spoločnosti problém týchto ľudí získať späť.
Bloomberg uvádza, že pozemný letecký personál v Nemecku zarába ročne zhruba 20-tisíc eur. Za túto mzdu nemajú prepustení zamestnanci problém nájsť si lepšiu prácu. Navyše nemusia pracovať v noci, cez víkendy či na 12-hodinových zmenách.
Okrem personálu na odbavenie batožín a bezpečnostnej kontroly chýbajú aj piloti a letušky. Problémy hlásia takmer všetky veľké letecké spoločnosti: Ryanair, Lufthansa, EasyJet či British Airways.
Európska rada pre leteckú dopravu preto pre tento rok predpovedá, že s meškaním budú bojovať až dve tretiny európskych letísk. Nedostatok pracovníkov ešte stupňujú početné štrajky. Vo Francúzku to nedávno boli letiskoví hasiči, v Španielsku, Portugalsku a Belgicku členovia letových posádok.
„Celé letecké odvetvie trpí. Nielen letecké spoločnosti a letiská, ale aj dodávatelia, bezpečnostné a colné kontroly. Celý systém zažíva bezprecedentnú operatívnu krízu,“ uviedol Jens Ritter, šéf spoločnosti Lufthansa, na svojom LinkedIn profile.
Pokles počtu zamestnancov v leteckých spoločnostiach (porovnanie počtu pracovníkov v roku 2019 a 2022):
Zdroj: Bloomberg, finančný výkaz za 1. kvartál 2022
Zdroj: Bloomberg, finančný výkaz za 1. kvartál 2022
Dotkne sa kríza aj slovenských cestujúcich?
Stav na letiskách v Bratislave, Viedni a Budapešti nie je taký hrozivý ako na západe Európy. Zdržanie sa tu hýbe v rozmedzí hodiny až dvoch na bezpečnostnej kontrole a pri odbavení batožiny.
Hovorca viedenského letiska Peter Kleemann pre rakúske médiá uviedol, že dočasné podporné schémy (ako kurzarbeit) pomohli počas krízy zachovať zamestnanosť na takmer pôvodnej úrovni. Aktuálne dosahuje počet zamestnancov zhruba 80 percent z roku 2019, kým stav pasažierov sa obnovil na 70 percent. Letisko by tak nemalo mať problém. Neplatí to však.
Ako pre Forbes vysvetlila profesionálna cestovateľka Janka Schweighoferová z blogu Travelhacker, rušenie letov je problémom aj na letiskách v okolí Slovenska.
„Celá Európa je letovo veľmi prepojená, napríklad lietadlá s posádkami Ryanairu začnú na báze vo Viedni a počas dňa absolvujú až päť letov. Hneď ako jeden z letov mešká, meškajú všetky ďalšie lety daného lietadla a posádky,“ uvádza.
Odporúča preto lietať radšej ráno alebo doobeda, kým nie sú kapacity letiska naplno vyťažené. „Ale neplatí to vždy, pretože meškanie môže nastať naozaj z viacerých dôvodov a všetko sa reťazí,“ upozorňuje cestovateľka. Nie je teda podľa nej možné, aby letisko vo Viedni nemalo problémy, kým všetky ostatné v Európe áno.
Za zdražovanie môžu ceny leteckého benzínu
Ďalšou prekážkou v riadnom fungovaní leteckých spoločností sú ceny vstupov. Variabilné náklady týchto firiem dosahujú podľa analytikov McKinsey zhruba 30 percent celkových nákladov. Zvyšných 70 percent teda letecké firmy platia bez ohľadu, či ich lietadlá lietajú alebo nie.
Položky ako palivo a catering teda bilanciu aeroliniek zaťažujú menej, ako by sa zdalo. Aktuálne zdraženie pohonných hmôt je však také výrazné, že ho firmy bolestivo cítia.
Cena leteckého benzínu minulý týždeň v Európe dosiahla 150 dolárov za barel. Je to o 90 percent viac ako pred rokom a štvornásobne viac ako v roku 2000. Dôvodom nie je len celosvetové zdražovanie ropy.
Ako ukazuje graf nižšie, ropa Brent vyskočila z 55 dolárov na začiatku vojny na Ukrajine na aktuálnych zhruba sto dolárov. Cena leteckého benzínu sa však následne odtrhla od ropy a nachádza sa ešte o 50 percent vyššie. Dôvodom je prudké oživenie dopytu po leteckej doprave, ktoré nestíha kompenzovať obmedzená ponuka.
Dve veľké európske aerolinky – Air France-KLM a Lufthansa – sa nedávno rozhodli, že stiahnu ponuku svojich najlacnejších leteniek. Chcú tým utlmiť dopyt, ktorý nestíhajú uspokojovať. A tiež, samozrejme, zarobiť viac.
O koľko drahšie budú letenky?
Ako uviedli zahraničné médiá, spoločnosť Air France-KLM, ktorá tradične predáva lety lacno, zvýšila ceny niektorých leteniek zo 170 na 850 eur. Šéfka rakúskych Austrian Airlines Annette Mann dodáva, že u nich lacnejšie letenky zdražejú „o pár eur“, no tie na dlhšie vzdialenosti aj o sto eur. So zdražovaním podľa nej treba počítať aj počas budúceho roka.
„Vysoké ceny postihli dlhé zámorské lety. S výnimkou akciových ponúk sa už do USA, Južnej Ameriky či Ázie lieta oveľa drahšie ako pred pár rokmi. Ide o dosť výrazné zvýšenie. Kým predtým bola priemerná cena leteniek napríklad do Kolumbie 500 až 600 eur, dnes je to 800 až 900 eur,“ konštatuje cestovateľka Schweighoferová.
O to viac sa preto podľa nej oplatí sledovať akciové ceny leteniek, ktoré sa aj v súčasnosti objavujú. „Je letná sezóna, takže je logické, že letenky na leto sú drahé. Lacné boli v máji či apríli. Teraz by sme sa mali pozerať na ceny v septembri a októbri a tie sú zatiaľ, čo sa týka Európy, relatívne cenovo stabilné,“ hodnotí.
