Košické letisko organicky rastie a mieri k hranici jedného milióna cestujúcich ročne. Nová vnútroštátna linka do Bratislavy potvrdzuje silný dopyt, návrat Turkish Airlines je však otázkou dlhšieho horizontu. Finančný riaditeľ letiska Tomáš Jančuš hovorí o udržateľnosti liniek, diverzifikácii dopravcov a potrebe rozšírenia terminálu.
„Je to konečne cestovanie tak, ako má v roku 2026 vyzerať. Presúvať sa medzi hlavným mestom ako centrom ekonomickej aktivity štátu a druhým mestom, ktoré je centrom východu, za 35 minút je mimoriadne,“ hodnotí letecké spojenie medzi Košicami a Bratislavou v rozhovore pre Forbes Tomáš Jančuš, finančný riaditeľ Letiska Košice.
Wizz Air tieto lety spustil v novembri 2025 a už po necelých dvoch mesiacoch oznámil navýšenie ich počtu. Stať sa tak má od marca 2026. „Zatiaľ všetky ukazovatele od konca novembra ukazujú, že linka je životaschopná,“ dopĺňa Jančuš.
Aktuálne sa letisko snaží o získanie leteckého spojenia medzi Košicami a švédskym Göteborgom. Práve spustenie tejto linky bolo jedným zo sľubov Volvu, ktoré buduje svoj závod neďaleko Košíc.
„Urobíme všetko preto, aby sme dopravcu získali. Fungujeme v kontexte celej Európy. Letecké spoločnosti si vyberajú z množstva spojení, ktoré im predkladajú letiská alebo ich analytické tímy,“ hovorí pre Forbes Jančuš.
Wizz Air spustil leteckú linku medzi Košicami a Bratislavou na jeseň. Využili ste už tento let?
Áno, niekoľkokrát. Odporúčam ho určite každému. Je to konečne cestovanie tak, ako má v roku 2026 vyzerať. Presúvať sa medzi hlavným mestom ako centrom ekonomickej aktivity štátu a druhým mestom, ktoré je centrom východu, za 35 minút, je mimoriadne.
Čo táto linka znamená pre letisko?
Správne využitie existujúceho dopytu po leteckej preprave.
Je teda plne obsadená?
Áno. Som veľmi rád, pretože hoci o túto linku sme sa snažili dlhodobo, pre letecké spoločnosti bola vždy veľmi riziková. Vnútroštátne linky majú zlú povesť – viaceré spoločnosti sa na nich popálili v rôznych krajinách. Nebolo to jednoduché, ale som rád, ako to dopadlo. Wizz Air tam lieta s Airbusom A321 s kapacitou 239 miest. Toto je skutočné preskúmanie dopytu po tomto spojení.
Pomohla projektu štátna dotácia (štát do roku 2028 garantuje dotáciu maximálne 5,2 milióna eur, pozn. red.)?
Štát garantuje vykrytie prípadnej straty pre dopravcu, na základe čoho sa projekt mohol spustiť. Tento model sa bežne využíva v zahraničí.
Bude tento let fungovať aj po marci 2028, teda po ukončení štátnych garancií?
Zatiaľ všetky ukazovatele od konca novembra ukazujú, že linka je životaschopná (od marca Wizz Air pridáva počty letov na tejto linke, pozn. red.). Dlhodobo sme boli presvedčení o jej potenciáli. V Košiciach vnímame silný dopyt po cestovaní do Bratislavy – či už od obchodných cestujúcich, seniorov, študentov alebo ľudí, ktorí si chcú užiť kultúru v hlavnom meste.
Ako ťažko sa táto linka získavala?
Veľmi ťažko. Snažili sme sa ju opätovne otvoriť od obdobia, keď ČSA prestali lietať (január 2019, pozn. red.).
Čo rozhodlo v prospech spoločnosti Wizz Air?
Bol to klasický tender podľa pravidiel Európskej komisie. Rozhodla najlepšia ponuka od Wizz Air. Som osobne rád, že uspeli práve oni, pretože ide o štandardnú spoločnosť s novými lietadlami. Veľká kapacita lietadla nám ukáže, aký veľký je skutočný dopyt po preprave medzi týmito mestami.
Prečo je potom problém získať leteckú spoločnosť na trasu Košice – Göteborg, ktorá bola podmienkou pre získanie automobilky Volvo?
Dopyt medzi Bratislavou a Košicami je oveľa vyšší ako medzi Košicami a Göteborgom. Urobíme všetko preto, aby sme dopravcu získali. Fungujeme v kontexte celej Európy. Letecké spoločnosti si vyberajú z množstva spojení, ktoré im predkladajú letiská alebo ich analytické tímy.
Nebola chyba garantovať investorovi letecké spojenie, keď to nevie v zásade nikto zaručiť?
Myslím, že nie. Záväzok treba chápať tak, že sa urobí maximum pre získanie spojenia.
Čo konkrétne robíte?
Kontaktujeme rôznych leteckých dopravcov a predkladáme im túto obchodnú príležitosť. Momentálne bola dokončená tendrová dokumentácia zo strany ministerstva dopravy po konzultáciách s Európskou komisiou. Reálne podmienky uvidíme až teraz.
FOTO: FORBES / Robo Homola
Predpokladám, že predbežné konzultácie ste už realizovali.
Určite. Niektoré letecké spoločnosti nám povedali, že im to dáva zmysel a zanalyzujú to, keď budú hotové podklady.
O aké spojenie by mohlo ísť?
Göteborg nie je hubové letisko, takže to bude skôr spojenie z bodu do bodu, ak sa podarí.
Kedy by sa to mohlo podariť?
Všetko je zahrnuté v tendrovej dokumentácii. Nebol som súčasťou tímu, ktorý ju pripravoval, takže o detailoch neviem.
Bratislavské letisko nedávno oznámilo novú linku do francúzskeho Nice. Kedy plánujete oznámiť novú linku vy?
Letecké spoločnosti otvárajú nové linky a letiská spolu s nimi oznamujú tieto rozhodnutia. My sme tak urobili s troma destináciami koncom roka 2025 – Malaga ako celoročná destinácia, Rím taktiež celoročný a samozrejme Bratislava z Košíc.
Vráťme sa k pôvodnej otázke.
Oznámime novú destináciu vtedy, keď dostaneme potvrdenie od leteckej spoločnosti. Nikdy nehovoríme o našich zámeroch vopred. Máme ich mnoho – niektoré sú krátkodobé, iné strednodobé či dlhodobé. Dlhodobo pracujeme s rôznymi spoločnosťami. Máme dlhodobé vzťahy a vnímajú nás ako veľmi spoľahlivé regionálne letisko.
Máte sny z pohľadu nových leteckých liniek?
Mojím snom je mať diverzifikované príjmy od rôznych leteckých spoločností. To je to, na čom pracujem. Nemať všetko postavené na jednom či štyroch partneroch, ale na viacerých.
Už to máte?
Áno. Do Košíc lieta Austrian Airlines, poľský LOT, Swiss ako člen Lufthansa Group spolu s Austrian. Práve Swiss je niečo, za čo dostávame veľké gratulácie v zahraničí od iných letísk aj leteckých spoločností. Považovalo sa to za významnú métu úspechu. V nízkonákladovom segmente máme Ryanair a Wizz Air.
Je cieľom pracovať s existujúcimi dopravcami alebo získavať nových?
Dôležité je pracovať so všetkými, ktorých máme, a pozerať sa, ktoré linky majú potenciál na navýšenie frekvencie. Zároveň je nevyhnutné komunikovať s novými spoločnosťami o Košiciach ako o ich novom regióne.
Ako vám pri rokovaniach pomáha, že ste súčasťou skupiny letiska Viedeň?
To, že sme súčasťou tejto skupiny, vnímame veľmi pozitívne. Dáva nám to kredibilitu – sme spoľahlivý partner, to, čo tvrdíme, platí a čo sľúbime, aj doručíme. Toto pomáha na začiatku rokovaní. Potom už ide len o ekonomiku – či existuje reálny dopyt a či tomu letecká spoločnosť verí.
Využívate to pri rokovaniach, napríklad, ak Ryanair odchádza z Viedne kvôli vysokým poplatkom?
Každé letisko v rámci našej skupiny si rozvoj leteckých liniek robí vo vlastnej réžii. Je to na zodpovednosti jednotlivých letísk. Máme vynikajúcu komunikáciu v rámci skupiny, stretávame sa pravidelne. Letecká spoločnosť sa však na každé letisko pozerá individuálne.
Ako teda spoločnosti k tomu pristupujú?
Dôležité je, že letecká spoločnosť nelieta na letisko, ale do spádovej oblasti, do destinácie. V našom prípade, ak si vyberú Košice, nie je to letisko, ale destinácia – východné Slovensko, severné Maďarsko a južné Poľsko. Aj blízkosť Ukrajiny hrá svoju rolu.
Čo rozhoduje o tom, či má nová linka ekonomický zmysel?
Existujúci dopyt po danom spojení. V prípade Zürichu nám vychádzalo zo štatistík, že je medzi top troma destináciami lietanými cez Viedeň a Varšavu. Odkrývali sme aj dopyt, ktorý síce cez nás nelietal, no ľudia využívali iné letiská, mikrobusy alebo individuálnu dopravu.
Podľa akých kritérií hodnotíte udržateľnosť linky?
Udržateľnosť sa ukáže až po jej začiatku. Nedá sa postaviť spojenie len na turizme alebo len na obchode. Musí to byť kombinácia viacerých segmentov. V našom prípade sú dôležití Slováci žijúci v Európe, obchodní cestujúci z IT sektora a turistický potenciál východného Slovenska.
Keď spojíme tieto tri segmenty, dokážeme zvýšiť dopyt a linka je udržateľná. Ak jeden segment poklesne, ostatné ho podržia. Napríklad v škaredej jari a jeseni nie je taký vysoký turistický potenciál, ale vtedy je silný tok obchodných cestujúcich.
Pomáha vám spolupráca s organizáciou Košice región turizmus?
Veľmi intenzívne s nimi spolupracujeme.
Košické letisko je paradoxne významnejšie ako bratislavské, pretože naň lietajú veľkí prepravcovia, nielen nízkonákladovky. Čím to je?
Neviem, či významnejšie, ale vďaka partnerom z Austrian Airlines, LOT Polish Airlines a Swiss disponujeme globálnou konektivitou. Dlhodobo budujeme vzťahy s našimi partnermi na rôznych úrovniach a ťažíme aj z geografickej polohy. V okruhu približne do troch hodín cesty autom nemáme v blízkosti žiadne iné relevantné letisko. Veľmi nám to pomáha. V rámci celého Česko-Slovenska sme po Prahe druhé a na Slovensku jediné letisko spojené so svetom a Európou – práve vďaka Austrian, LOT a Swiss.
Nebolo vám ľúto, keď bratislavské letisko na jeseň oznamovalo množstvo nových liniek?
Každý chce otvárať nové spojenia a testovať dopyt. Kolegom z Bratislavy to prajeme. Náš rast je tiež veľmi intenzívny. Od roku 2012 sme sa vyškriabali z 235-tisíc cestujúcich na 828-tisíc v roku 2025. Navýšili sme čísla 3,5-krát. Milión je už blízko.
Bude to tento rok?
Mohlo by sa to podariť. Uvidíme, všetko závisí od ponuky cestovných kancelárií, úspešnosti nových spojení, ekonomiky Európy a prípadnej recesie. Je tam množstvo faktorov. Niekedy dôjde k poruche lietadiel, čo má následne dopad na celú sieť.
Máte tri nové spojenia. Šanca na milión teda je.
Určite je šanca. Ak všetko pôjde dobre a čísla sa budú vyvíjať ako minulý rok, s novými linkami sa vieme veľmi tesne priblížiť k miliónu, alebo ho dokonca prekonať.
FOTO: Letisko Košice
Je milión pomyselný strop?
Nie. Ešte existuje veľký priestor na ďalší rast počtu cestujúcich.
Akú máte kapacitu?
Podľa architektov bol terminál stavaný na 800-tisíc cestujúcich, ale dôležité sú hodinové špičky. V niektorých časoch sme kapacitu už niekoľkonásobne prekonali, preto sme v termináli robili úpravy interiéru, čím sme zväčšili jeho plochu.
Výrazne sme upravili oblasť odletových gate-ov po bezpečnostnej kontrole. Presunuli sme dispečing do inej budovy a v najbližších mesiacoch tento priestor vybúrame a urobíme z neho zväčšený gate.
Aká je teda kapacita?
Momentálne vidíme, že kapacitu v niektorých časoch prekračujeme. Analyzujeme preto potreby budúceho rozširovania infraštruktúry. Vychádza nám, že potrebujeme začať s prístavbou terminálu. V najbližších týždňoch vypíšeme architektonickú súťaž.
To je tá významná investícia, o ktorej ste hovorili po oznámení výsledkov za rok 2025?
Nechcem povedať, že sa bude realizovať tento rok, pretože nemáme vybratého architekta, projekt ani stavebné povolenie. V roku 2026 sa potrebujeme venovať tomu, aby sme rozšírenie terminálu dosiahli čo najskôr. Nič ešte nie je schválené ani na našich rozhodovacích úrovniach. V spolupráci s tímom a externým poradcom pripravujeme investičný zámer.
Koľko by to mohlo stáť?
Keďže sme v začiatkoch, nechcem sa vyjadrovať k sume.
Bude sa stavať úplne nový terminál?
Budeme realizovať prístavbu k existujúcemu terminálu. Letiskové terminály sú nesmierne náročné a komplexné investície. Nie sme úverovo zaťažení, nemáme žiadne úvery. Na prístavbu si úver vezmeme a oslovíme všetky banky.
Nemôžeme si dovoliť vystreliť do megalomanského projektu, ktorý nás stiahne do straty. Ako regionálne letisko do milióna cestujúcich sme dlhodobo ziskoví, čo je v Európe výnimkou. Musíme byť, pretože investície do infraštruktúry sú extrémne dlhodobé, v desiatkach rokov. Správne fungujúce letisko musí byť ziskové, aby si zarobilo na prevádzku aj na investície.
Takže kapacita je do milióna cestujúcich?
Môžeme to tak povedať. Úpravami vo vnútri a vhodným rozmiestnením odletových časov vieme teoreticky dosiahnuť aj 1,5 milióna. Nie sme pánmi situácie. Leteckým spoločnostiam nevieme diktovať časy. Sme regionálne letisko a sme na chvoste ich rozhodnutí.
Oni majú svoju sieť, svoje časy, musia napĺňať nadväzujúce lety na hubových letiskách. Nemôžeme im povedať, aby pristáli v nami preferovanom čase, keď potrebujú odlietať tak, aby chytili vlny nadväzných letov.
Po rekonštrukcii a prístavbe, na akú kapacitu by letisko mohlo narásť?
Prepočítavame to. Máme odhad počtu cestujúcich na rok 2026, čo je zároveň úroveň, kde nám kapacita už dochádza. Sme ešte v začiatkoch. Nefungujeme tak, že teraz rastieme a chceme postaviť megalomanský terminál.
Je dostatočná kapacita pristávacej dráhy?
Áno. Vzletovo-pristávacia dráha je vo veľmi dobrej kondícii, pravidelne ju udržiavame. V strednodobom horizonte potrebujeme rozšíriť rolovaciu dráhu – spojnicu medzi runway a stojiskami – aby sme mohli prijímať lietadlá vyššej kategórie E, napríklad Dreamliner.
Dopyt po tejto linke bol nielen smerom na východ, ale aj západ. Hoci to znie geograficky neracionálne – letieť z Košíc do Istanbulu a potom do Ameriky.
Je cieľom prijímať aj veľké lietadlá?
Určite áno. Ak by sme nemali ambície, neposúvali by sme sa vpred.
Pred covidom z Košíc lietali Turkish Airlines. Je snaha získať ich späť?
Určite áno – Turkish Airlines je renomovaná globálna spoločnosť lietajúca do väčšieho počtu krajín, ako akékoľvek iné aerolínie. Dopyt po tejto linke bol nielen smerom na východ, ale aj západ. Hoci to znie geograficky neracionálne – letieť z Košíc do Istanbulu a potom do Ameriky.
Košice ako letisko aerolínie nezrušili, stanicu dočasne pozastavili. Sme s nimi v kontakte, analyzujeme situáciu. Oni sa posúvajú, majú ambície ďalšieho rastu. Sme pripravení s nimi komunikovať a presviedčať ich.
Aký je váš realistický scenár?
Najskôr o dva – tri roky, ak by všetko išlo dobre. Fungujeme v dlhodobých scenároch. Nie je to tak, že teraz začneme pracovať a koncom roka sa začne lietať.
Turkish Airlines už z Košíc lietali, nie je to nová spoločnosť. Čo rozhodlo, že prišli?
Bol preukázaný dopyt. Štatisticky sme pripravili business case ukazujúci náš potenciál. Uverili tomu a chceli to vyskúšať. Turkish v Košiciach skončil preto, že došlo ku globálnemu uzemneniu lietadiel Boeing 737-Max.
Mali málo lietadiel a museli škrtať frekvencie a destinácie. Bohužiaľ, my sme spadli do tejto kategórie. O pár mesiacov prišiel covid a všetko zastalo. Po covide sa to ťažšie vracia.
Nebolo vám to ľúto, keď Turkish oznámili pozastavenie?
Samozrejme. Dlho sme na tom pracovali. Pozastavili to dočasne na bližšie nešpecifikovanú dobu od jesene 2019. Čas rýchlo beží, ale Turkish majú veľmi ambiciózne plány na rast. Urobíme všetko preto, aby sme boli súčasťou ich siete.
Ako sa za 14 rokov zmenila vaša vyjednávacia pozícia voči leteckým spoločnostiam?
Máme oveľa vyšší kredit z pohľadu toho, kto k nám lieta a z nášho rastu.
Naše čísla ukazujú dlhodobý, udržateľný, organický rast. Dôvera analytických tímov voči tomu, čo predkladáme, je vysoká. Budujeme si kredit tým, že neponúkame nápady len tak, bez racionálneho základu. Naše kontakty v spoločnostiach vedia, že čo sa z Košíc otvorí, je udržateľné.
Bolo získanie Swiss najväčší úspech?
Dá sa povedať, že áno. V rámci tradičných spoločností je Swiss zlatá medaila pre letisko a destináciu.
Čo viedlo k získaniu Swiss?
Aj oni v rámci Lufthansa Group videli, že dopyt z Košíc po Zürichu rastie. Letisko Zürich je unikátne. Má v budove terminálu železničnú stanicu. Cestujúci sa vie veľmi rýchlo presunúť do rôznych častí Švajčiarska aj širšieho okolia.
Vždy sa bavíme o spádovej oblasti, nielen o krajine. V Schengene, kde končí hranica, tam nekončí spádová oblasť. S dobrou železničnou infraštruktúrou sa spádová oblasť z Zürichu násobne zväčšuje.
Pri rokovaniach hovoríte, že sa autom či vlakom viete dostať do okolia Košíc?
Ukážeme im spádovú oblasť, kam sa vedia ľudia prepraviť do dvoch hodín autom. V rámci Slovenska je naša spádová oblasť polovica krajiny. Bratislava má západnú časť po pomyselnú hranicu Ružomberok, Banská Bystrica, Lučenec. Odtiaľ je spádová oblasť naša.
Samozrejme, sú tu presuny. Ľudia bývajúci v týchto oblastiach majú komfortný výber – Bratislava, Viedeň, tí na severe zvažujú poľské letiská. V našej spádovej oblasti sa snažíme byť letiskom prvej voľby.
Prosíme cestujúcich, aby si pozreli ponuku z Košíc – kam sa vedia dostať a za aké peniaze. Vieme, že na niektoré destinácie konektivita nie je vynikajúca, ale na množstvo áno. Nech si vtedy zvolia konkurenčné letisko, to je v poriadku.
FOTO: FORBES / Robo Homola
Čo je dôležité pri porovnávaní?
Pri porovnávaní cien si treba započítať náklady na cestu autom, čas aj parkovné. Takto to porovnať s odletom z Košíc. Veľakrát sú chytľavé ceny nízkonákladoviek, ale keď porovnáte ponuku z Košíc na palube Austrian, LOT či Swiss, zrazu zistíte, že platíte rovnako.
Práve to je ten paradox, že ak človek hľadá, nájde. My sme takto na jeseň leteli z Viedne do Londýna s British Airways, pretože sa to po prepočítaní všetkého oplatilo viac ako Ryanair.
Presne toto je potrebné vždy si pozrieť. Nebyť fixovaný len na to, že nízkonákladovka ponúka nízku cenu. Áno, štartovacie marketingové ceny sú významne nízke. Pozrite si aj druhú ponuku. Keď si priplatíte za batožinu a zaplatíte parkovné, ste na cene, že si poviete – veď je to lacnejšie tradičnou letiskovou spoločnosťou.
Čo by ste robili, keby na košickom letisku nastala taká veľká „bitka“ ako v Bratislave?
Skokové nárasty dopytu v akomkoľvek segmente sú extrémne rizikové. Keď má výrobná firma z roka na rok dopyt krát dva, dostáva sa do rizika. Určite to nebude jednoduché, ale veríme, že to kolegovia zvládnu.
Museli by sme si sadnúť ako tím a povedať, ako to zvládneme, urobiť presné kroky. Aj náš medziročný rast 14 percent nás núti ku zmene procesov a inému pohľadu.
Smerujeme k miliónu a musíme zmeniť myslenie aj procesy, aby sme rast zvládli. Rýchlo sme narástli a rastieme ďalej. Bavíme sa o tom a meníme organizačnú štruktúru a zodpovednosti, aby sme rast zvládli.
Ako vidíte ekonomický prínos letiska pre región?
Ten prínos je obrovský a je zároveň impulzom pre ďalší rozvoj. Ide o príležitosť pre rast ekonomiky a rozvoj turizmu. Cestujúci prídu, ubytujú sa, vynakladajú peniaze, v ideálnom prípade majú dobrú skúsenosť a odporučia destináciu ďalším.
Ekonomický prínos je úžasný aj v tom, že, napríklad, podľa zástupcov T-Systems, ktorý tento rok oslavuje 20 rokov svojho pôsobenia v Košiciach, bola pri posudzovaní Košíc ako lokality kľúčovým prvkom práve prítomnosť medzinárodného letiska s dobrou konektivitou vďaka Austrian Airlines a v tom čase aj Českým aerolíniám. Mali spojenie pre zamestnancov cestujúcich za zákazníkmi do Nemecka, mohli efektívne cestovať z Košíc.
Je to ako sliepka a vajce. Bola to hnacia sila – zahraničné spoločnosti prišli, začali zamestnávať ľudí. Tí ľudia cestovali pracovne do Európy a dopyt sa navyšoval. Následne vyhľadávali aj súkromné pobyty. Letisko môže rásť iba vtedy, keď rastie ekonomická sila regiónu.
Rastie?
Rastie. Východné Slovensko ešte stále rastie ekonomicky. Aj po otvorení Volva. Je tu dobeh súhlasných rozhodnutí zahraničných centrál na otvorenie pobočiek v Košiciach v rámci IT sektora. Je však pravda, že momentálne nové spoločnosti veľmi nepribúdajú.
Zatiaľ to necítime. Japonskí manažéri sú už v železiarňach a analyzujú situáciu, ale momentálne to nemá vplyv.
Cítite to?
Zatiaľ to necítime. Potrebujeme, aby východné Slovensko bolo ekonomicky atraktívne – má na to veľa predpokladov. Keď bude napredovať ekonomika, zahraničné firmy aj ich rast, prirodzene stúpa dopyt po leteckej doprave – pracovne aj súkromne.
Do akej miery sa zmenila situácia v súvislosti so zmenou majiteľa U. S. Steel?
Zatiaľ to necítime. Japonskí manažéri sú už v železiarňach a analyzujú situáciu, ale momentálne to nemá vplyv.
Dôležité je povedať, že ekonomika Košíc sa výrazne zmenila. Kedysi boli železiarne hlavným ekonomickým pilierom. Našťastie extrémne narástli IT spoločnosti. Tie zamestnávajú momentálne okolo 30-tisíc ľudí, U. S. Steel 7,5-tisíc, automotive 10-15 tisíc, s príchodom Volva sa to vyšplhá možno na 20-tisíc.
Je to vynikajúce, pretože diverzifikácia je kľúčová. Ekonomika Košíc a východného Slovenska už nie je postavená len na železiarňach, ale na troch nohách. Štvrtá dôležitá noha je podľa mňa turizmus.
Je šanca, že by sa otvorilo priame spojenie do Japonska?
Už teraz máme veľmi dobrú konektivitu na Japonsko cez naše hubové letiská. Prvý let Swiss do Košíc už mal cestujúcich z Tokia, Južnej aj Severnej Ameriky, Európy a ďalších častí Ázie. To je to skvelé na Košiciach – mix národností, zahraničných spoločností. To posúva Košice vpred. Iná kultúra, rôzne manažérske prístupy, vhodne sa to dopĺňa. S Volvom zase príde švédsky model riadenia.
Priame spojenie do Japonska?
Momentálne nie. Na priame spojenie musíte mať minimálne frekvenciu dvakrát týždenne, ale to musí byť obsadené stále.
Budú sa skôr využívať prestupné spojenia?
Určite. Je priestor na ďalší rast vo frekvenciách existujúcich destinácií na krídlach tradičných spoločností Austrian, LOT a Swiss.
Cítite zo strany regiónu dostatočné pochopenie ekonomickej hodnoty letiska?
Na úrovni Košického samosprávneho kraja tomu rozumejú. Veľmi vnímajú pozitívnu úlohu letiska ako generátora ekonomiky východného Slovenska. Aj pre turizmus, aj pre obchod. Sú známe aj ich aktivity podporujúce startupový segment.
Do akej miery je pre vás konkurenciou Letisko Poprad?
Vo vzdialenosti dve hodiny 45 minút nie je pre nás relevantné letisko. Samozrejme, každé letisko v Európe je naším konkurentom. Počet letísk v Európe je veľmi vysoký. Cestná a železničná infraštruktúra sa za minulé dekády zlepšila, takže čas presunu sa významne znížil.
Keď sa viete prepraviť do dvoch hodín cesty autom či vlakom, to nie je bariéra. Nie je ani vhodné mať na každých 100 kilometrov letisko – musíte investovať významné prostriedky do infraštruktúry a zároveň pokryť prevádzkové náklady.
Bude v Európe počet letísk ubúdať?
Áno. Už sú posuny v rámci Európy, niektoré letiská sa nevedia uživiť a sú nahradené inými – nielen veľkými uzlovými, ale aj regionálnymi, ktoré majú svoj ekonomický model a vedia byť úspešné. Do budúcna to prirodzene znamená, že počet letísk bude klesať.
Bude sa vedieť košické letisko uživiť?
Áno, určite áno.
Ako vidíte strategickú pozíciu letiska v strednej Európe?
Budeme významný regionálny hráč na mape Európy, ako ním momentálne aj sme. To je preukázané leteckými spoločnosťami, ktoré k nám lietajú.
Význam letiska sa definuje leteckými spoločnosťami?
Áno, aj. Leteckými spoločnosťami a destináciami. V našom prípade – pokiaľ ide o udržateľnosť a dlhodobé fungovanie – už do milióna cestujúcich sme preukázali, že vieme byť dlhodobo ziskoví.
Zdroje príjmov máme diverzifikované. Zároveň je tu potenciál na ďalšiu diverzifikáciu. To všetko spolu s geografickou lokalitou a dúfajúc v ekonomický rast znamená, že Letisko Košice ostane dlhodobo kľúčové regionálne letisko v Európe.
Finančný riaditeľ Letisko Košice Tomáš Jančuš
Ako by ste definovali jeho miesto na mape Európy?
Je to regionálne letisko, spoľahlivé a kľúčové aj pre spoločnosti, ktoré si „feedujú“ ďalšie lety z uzlových letísk. Zároveň kľúčové aj pre nízkonákladovky – existuje dostatočný dopyt po cestovaní za oddychom či rodinou, takže počet cestujúcich dokáže byť dostatočný na to, aby každý bol ekonomicky v pluse.
Sú ľahšie rokovania s tradičnými spoločnosťami ako s nízko nákladovými?
Sú takmer rovnaké. Vo veľkej miere to závisí od ľudí. S existujúcimi spoločnosťami máme vynikajúcu komunikáciu. Prirodzene, niekde máme tie vzťahy o niečo bližšie, ale so všetkými máme korektnú spoluprácu a navzájom si dôverujeme. Čo sa týka Swiss, boli sme neuveriteľne pozitívne prekvapení. Fungovali ako švajčiarske hodinky.
Čo to znamená?
Procesne, všetky záležitosti smerujúce k otvoreniu linky po ich súhlase – čo sa muselo zmluvne dohodnúť, procesne nastaviť pri prvom lete. Mali sme spoľahlivých partnerov.
Vnímate Košice ako bránu pre východné Slovensko a priľahlé regióny?
Jednoznačne áno. Je to preukázané cestujúcimi – sú to aj Poliaci, Ukrajinci, Maďari. Našou ambíciou je tieto počty navyšovať.
Významný potenciál je Ukrajina. Firmy z východnej časti sa presunuli na západ. Užhorod raketovo rastie, stavajú sa nové štvrte, rezidenčné projekty. Množstvo IT firiem sa jednoducho zbalilo z východu a stredu Ukrajiny a prišlo na západ spolu so zamestnancami a rodinami.
Ekonomický boom, ktorý tam je, je úžasný a dúfam, že bude prospešný aj pre Letisko Košice. S touto spádovou oblasťou komunikujeme. Pravidelne cestujeme do Užhorodu, kde na tlačových konferenciách a obchodných stretnutiach prezentujeme spojenia z Letiska Košice ako letiska, ktoré je vzdialené zhruba 100 kilometrov.
Ako bude vyzerať sieť regionálnych letísk v Európe o 10-15 rokov?
Bude menšia, ale počty cestujúcich na regionálnych letiskách budú vyššie.
Chce sa košické letisko stále profilovať ako regionálne?
My sme regionálne letisko a je to fakt. Nie sme uzlové letisko typu Viedeň. Ani nebudeme. Chceme byť rastúce významné letisko v širšej oblasti od Košíc.
Akú ambíciu máte o 10-15 rokov?
Ambícia je rásť ďalej, uspokojiť dopyt po destináciách, ktorý v Košiciach a na východnom Slovensku je. Ešte stále nie je ponuka spojení dostatočná na to, aký je dopyt.
Chceme mať nové letecké spoločnosti aj rozšírený počet destinácií u existujúcich dopravcov. Zároveň sme si dali cieľ do roka 2040 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Tam chceme smerovať.
