Hormuzský prieliv zostáva pod kontrolou Iránu a incidenty na mori pokračujú. Výsledkom je rast cien paliva, ktorý môže zdražiť letenky a skomplikovať letnú sezónu.
Kým ešte v piatok trhy reagovali optimisticky na náznaky prímeria a vyjadrenia o pokroku v rokovaniach, realita na mori je opačná – incidenty pokračujú a viaceré tankery sa otáčajú späť.
Iránsky režim vyhlásil, že prieliv ostáva pod „prísnou kontrolou“ iránskych ozbrojených síl. A to až dokým USA neukončia blokádu tamojších prístavov a nezaručia slobodu plavby aj pre lode smerujúce do Iránu.
Kým v piatok to s otvorením Hormuzského prielivu vyzeralo nádejne, v sobotu dopoludnia ostal opätovne prakticky zatvorený. „Hormuzský prieliv je opäť fakticky prázdny,” okomentoval počas víkendu situáciu Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne, na svojej sociálnej sieti LinkedIn.
„Neistota kraľuje, volatilita bude pokračovať, zdá sa, aj po víkende. Nie je vylúčené, že v najbližších dňoch sa bude prieliv otvárať a zatvárať, podľa pokrokov v rokovaniach,“ dodal Kočiš.
Tento vývoj je zásadný, pretože cez Hormuzský prieliv prechádza približne pätina svetovej ropy. Ak sa tok naruší, dôsledky sa rýchlo prejavia v globálnych cenách energií – a následne aj v bežnom živote.
Najvýraznejší vplyv sa zatiaľ neprejavil priamo na rope, ale na leteckom palive.
Kým cena ropy Brent sa po výkyvoch stabilizovala okolo 88 dolárov za barel (oproti približne sedemdesiatim dolárom pred konfliktom), náklady na rafináciu paliva vyskočili na historické maximá. Výsledkom je, že cena leteckého paliva sa v priebehu niekoľkých týždňov prakticky zdvojnásobila.
Aerolínie tankujú dvakrát drahšie
Iránsky konflikt má dôsledky na motoristov a môže mať i na turistov. Pre konflikt v regióne ceny leteckého paliva už stúpli dvojnásobne.
Dôsledkom bolo zdraženie ropy i plynu na svetových trhoch. V istý moment po začatí konfliktu na Blízkom východe sa ropa obchodovala na burze za zhruba 120 dolárov za barel. Neskôr jej ceny mierne klesli, no stále boli vyššie ako pred samotným začatím konfliktu.
V piatok, po ohlásení prímeria, cena ropy Brent klesla z pôvodných 98 dolárov za barel na 88 dolárov. Pred spustením konfliktu sa pohybovala nad sedemdesiatimi dolármi za barel.
Profimedia
Vysoké ceny ropy na svetových trhoch už majú svoje prvé dôsledky. Vedú k vyšším nákladom na letecké palivo.
„Zatiaľ čo nárast cien ropy bol doteraz porovnateľný s rokom 2022, zdraženie leteckého paliva bolo výraznejšie. Náklady na rafináciu ropy na letecké palivo dosiahli historické maximum nad osemdesiat dolárov za barel, čím sa cena leteckého paliva v priebehu niekoľkých týždňov zdvojnásobila,“ napísal vo svojej štúdii think-tank Oxford Economics.
Pre letecké spoločnosti ide o kritický problém. Letecké palivo podľa štúdie zvyčajne tvorí 25 až 35 percent prevádzkových nákladov leteckých spoločností. Pre niektorých nízkonákladových dopravcov môže predstavovať až šesťdesiat percent nákladov.
Celé odvetvie je preto podľa Oxford Economics veľmi citlivé na prudké výkyvy cien ropy, čo môže mať vplyv aj na ceny leteniek.
Takýto šok sa preto skôr či neskôr premietne do cien leteniek. Analytici očakávajú ich rast o päť až desať percent a návrat palivových príplatkov. Zároveň však upozorňujú, že slabší dopyt obmedzí schopnosť aerolínií preniesť všetky náklady na cestujúcich.
Dôsledky sa nebudú týkať len cien. Vyššie náklady môžu viesť aj k obmedzovaniu kapacít a menšej dostupnosti letov, najmä na dlhších trasách.
Práve tie sú totiž najcitlivejšie na rast cien paliva aj na obchádzanie konfliktom zasiahnutých oblastí. Ak by sa situácia zhoršila, letná sezóna v Európe by mohla byť menej predvídateľná, než sa dnes zdá.
Majú dosť paliva?
Európa pritom hrá o čas. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku má k dispozícii približne šesť týždňov zásob leteckého paliva. Ak by sa nepodarilo nahradiť výpadky dodávok z Blízkeho východu, kritický bod by mohol prísť už počas leta.
Zásoby by podľa organizácie dosiahli kritický bod už v júni, ak by Európa podľa BBC nedokázala nahradiť aspoň polovicu svojho dovozu z Blízkeho východu, napísala Medzinárodná agentúra pre energetiku vo svojej najnovšej správe.
Európska komisia zatiaľ tvrdí, že dodávky sú stabilné a nie je potrebné zasahovať, no analytici upozorňujú, že riziko regionálnych nedostatkov rastie. Veľké letiská by v takom prípade dostali prioritu, zatiaľ čo menšie uzly by mohli pocítiť výpadky skôr.
Globálna ponuka ropy podľa agentúra klesla v marci o viac ako desať miliónov barelov na 97 miliónov barelov.
„Pokračujúce útoky na energetickú infraštruktúru na Blízkom východe a obmedzenia pre pohyb tankerov cez Hormuzský prieliv viedli k najväčšiemu narušeniu v histórii. Produkcia krajín OPEC+ klesla medzimesačne o deväť miliónov barelov,“ dodala správa organizácie.
Ryanair je mimo radar
Nie všetky spoločnosti majú pritom rovnakú východiskovú situáciu. Asi v najlepšej je Ryanair, keďže má 84 percent paliva na tento štvrťrok zaisteného, a to navyše v cene 77 dolárov za barel.
Aj ďalšie letecké spoločnosti sú zrejme z najhoršieho vonku. Air France-KLM, Lufthansa, International Airlines Group, ktorá zahrňuje British Airways, Aer Lingus a ďalších, EasyJet a Wizz Air majú podľa dostupných informácií zabezpečenú väčšinu svojej potreby paliva pre tento rok.
Profimedia
Najväčšiemu riziku je vystavený nórsky prepravca Norwegian Air Shuttle. Zabezpečil si len približne 45 percent očakávanej spotreby paliva na rok 2026. A problém majú aj ďalšie severské aerolínie.
Scandinavian Airlines patrí medzi najzraniteľnejších dopravcov v regióne. Po úprave hedžovej politiky v roku 2025 vstúpili aerolínie do roku 2026 bez zabezpečeného paliva. „Následne preniesli zvýšené náklady na cestujúcich a v apríli zrušil takmer tisíc letov,“ dodala štúdia.
Vyššie ceny môžu zároveň prinútiť cenovo citlivých cestujúcich odložiť alebo zrušiť dlhšie cesty.
Oxford Economics
Prečo je Hormuz dôležitý
Hormuzský prieliv je mimoriadne kľúčový. Leží medzi Perzským a Ománskym zálivom. Spája Perzský záliv na severe s Arabským morom a za Ománskym zálivom na juhu. Na najužšom mieste má šírku 33 kilometrov, lodná trasa má šírku len tri kilometre v každom smere.
Väčšinu svojej ropy cez Hormuzský prieliv vyvážajú do Ázie krajiny z okolia Ománskeho a Perzského zálivu. Ide napríklad o Irak, Irán, Kuvajt, Spojené arabské emiráty či Saudskú Arábiu. Komerčnú lodnú dopravu v oblasti chráni americká piata flotila so sídlom v Bahrajne.
Podľa údajov analytickej firmy Vortexa v období od začiatku roka 2022 do mája 2025 prechádzalo cez prieliv denne zhruba od 17,8 milióna do 20,8 milióna barelov ropy, kondenzátu a palív. To tvorí zhruba pätinu celkovej dennej ťažby ropy.
V súčasnosti sa európske krajiny snažia nahradiť dodávky z Perzského zálivu importom z iných regiónov, napríklad z USA či z Nigérie.
Zrejme aj preto Európska komisia uviedla, že „neexistujú dôkazy o nedostatku paliva“ v Európskej únii, no pripustila možné problémy s dodávkami „v blízkej budúcnosti“.
Núdzové dodávky? Zatiaľ netreba
Dodávky ropy pre rafinérie sú podľa Bruselu „stabilné a zatiaľ nie je potrebné uvoľňovať dodatočné zásoby“. Koordinačné skupiny pre ropu a plyn sa stretávajú každý týždeň a nové energetické opatrenia má oznámiť predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen už v najbližších dňoch.
Napriek tomu viacerí odborníci upozorňujú, že nejde o krátkodobý výpadok, ale o situáciu, ktorá tu bude s nami dlhšie. „Bolo by veľmi optimistické veriť, že to pôjde veľmi rýchlo. Návrat na úroveň pred vojnou bude postupný a môže trvať až dva roky,“ povedal v rozhovore pre agentúru AP šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku Fatih Birol.
Ceny leteckého paliva za posledné dva roky. Foto: IATA
Podobne skeptický je napríklad aj analytik Amaar Khan zo spoločnosti Argus Media. Domnieva sa, že aj keby sa dodávky z Perzského zálivu čoskoro obnovili, pred letnou špičkou môže beztak dôjsť k nedostatku.
„Nie je to isté, ale čoraz viac to vyzerá tak, že v niektorých častiach Európy dôjde k určitému nedostatku,“ citovala ho BBC.
Podľa neho budú mať veľké letiská ako londýnsky Heathrow pravdepodobne prednosť pred menšími uzlami. Ako však poznamenal, aj v prípade obnovenia dodávok potrvá ich stabilizácia päť až šesť týždňov.
Čo to spraví s diaľkovými letmi
Situáciu navyše komplikuje aj vzdušný priestor. Ak budú niektoré trasy uzavreté, lietadlá budú musieť lietať dlhšími obchádzkami, čo znamená vyššiu spotrebu paliva a ďalší tlak na náklady.
Najviac sa to dotkne diaľkových letov medzi Európou, Áziou a Severnou Amerikou, kde sa už dnes využívajú prestupné uzly na Blízkom východe.
„Vyššie ceny môžu zároveň prinútiť cenovo citlivých cestujúcich odložiť alebo zrušiť dlhšie cesty,“ dodali autori štúdie Oxford Economics.
V rokoch 2024 – 2025 využívala približne pätina cestujúcich medzi Áziou a Európou tranzit cez hlavné huby na Blízkom východe a približne desatina cestujúcich medzi Áziou a Severnou Amerikou.
Profimedia
„Uzatváranie vzdušného priestoru v regióne zvýši prevádzkové náklady tým, že donúti aerolínie meniť trasy letov, čo vedie k vyššej spotrebe paliva na jeden let,“ uvádza aj štúdia Oxford Economics.
Najbližšie týždne tak budú rozhodujúce. Ak sa situácia v regióne stabilizuje a Hormuzský prieliv sa plne otvorí, trhy sa môžu rýchlo upokojiť a letná sezóna prebehne bez väčších výkyvov.
Ak však obmedzenia pretrvajú, treba počítať s drahšími letenkami, menším počtom spojov a potenciálnymi výpadkami v dodávkach paliva.
Hormuz je totiž úzke hrdlo globálnej ekonomiky. Keď sa zasekne, dôsledky sa neprejavujú len na trhoch – ale aj na cenách dovoleniek.
