Mesiac narodenia dokáže mať vplyv na to, či sa dostanete na majstrovstvá sveta vo futbale, ako pevné bude vaše zdravie aj aký úspech dosiahnete v živote. Od 60. rokov minulého storočia to opakovane potvrdzujú viaceré štúdie.
Málokde dokáže byť taký razantný rozdiel medzi rovesníkmi ako pri nástupe do základnej školy. Najstarší prváci sú približne o 20 percent starší ako tí najmladší, a to hovoríme len o veku. Keď k tomu pripočítate fyzický a mentálny rozdiel, deti s odkladom školskej dochádzky zrazu získajú neprekonateľný náskok.
Hovorí sa o tom od 60. rokov minulého storočia, kedy si americkí výskumníci prvýkrát všimli rozdiely medzi žiakmi základnej školy. Čím skôr sa v danom školskom roku narodili, tým lepšie výsledky dosahovali. Inak povedané, boli staršie a šikovnejšie.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
S podobným záverom prišli štúdie aj v oblasti športu, zdravia a riaditeľov firiem. Podľa jednej sa v lete nenarodil takmer žiaden šéf ktorejkoľvek firmy z rebríčka S&P 500 (najväčšie americké firmy).
Fenomén bol natoľko silný, že si vyslúžil aj svoje označenie a výskumníci ho sledujú dodnes. Aký vplyv má efekt relatívneho veku na naše neskoršie finančné príjmy a v koľkých rokoch je najlepšie nastúpiť do školy?
Najvyššiu šancu dostať sa na Oxford majú jesenné deti
O deťoch narodených v septembri, októbri, novembri a decembri sa zvykne hovoriť, že im „zle vychádzajú roky“. Výskumy však naznačujú, že im roky lepšie vyjsť ani nemohli.
Neskorší nástup do školy môže zabezpečiť lepšie výsledky, zistili Thomas Dee zo Stanfordovej univerzity a Hans Henrik Sievertsen z Dánskeho národného centra pre sociálny výskum. Môže to znieť ako ezoterika, nebodaj numerológia, pritom je to len obyčajná štatistika.
Najstaršie deti v ročníku majú podľa viacerých štúdií lepšie kognitívne schopnosti, vďaka čomu dosahujú lepšie výsledky ako ostatní spolužiaci. Platí to pri všetkých predmetoch od čítania cez telesnú výchovu až po matematiku. Dokážu zo štúdia vyťažiť viac a mať lepší základ aj pre pokračovanie na stredných a vysokých školách.
Prišli na to redaktori britskej BBC, keď sa v roku 2013 pozreli na dátumy narodenia študentov Cambridgea a Oxfordu. Vyšlo im, že októbrové deti mali o 30 percent vyššiu šancu dostať sa na sledované školy ako tie júlové. Letné deti to mali s prijatím na školu najhoršie, pravdepodobnosť jesenných bola o 25 percent vyššia, zimných o 17 a jarných o 15.
Ak v ranom veku oddelíte talentovaných od netalentovaných, poskytnete obrovskú výhodu malej skupine ľudí narodených najbližšie k hraničnému termínu.
Malcolm Gladwell
Začiatok školského roka ukazuje jednu z možných hraníc, ktorou sa dá rozdeliť deti do ročníkov, skupín či tried. Druhou možnosťou je začiatok kalendárneho roka. Objavuje sa predovšetkým v športoch, kde sú vek a pohlavie jedinými možnosťami, ako vytvoriť nejakú kategóriu.
Snáď najlegendárnejšími sú prechody z juniorských kategórií medzi seniorské, kde je konkurencia zrazu väčšia ako dovtedy. Stačí však porovnať akýchkoľvek rovesníkov a januárové deti budú takmer o rok staršie ako decembrové. To sa potom súťaží.
Polovica reprezentácie sa narodila v prvých troch mesiacoch roka
Podľa výskumu z roku 2006 sa prevažná väčšina účastníkov majstrovstiev sveta vo futbale v Nemecku narodila v prvých mesiacoch roka. V prípade mládežníckych tímov bol podľa magazínu The New York Times tento rozdiel ešte výraznejší.
Polovica hráčov v anglickom tíme sa narodila v prvej štvrtine roka a zvyšok v ostatných deviatich mesiacoch. Spomedzi všetkých mladých hráčov na majstrovstvách sa v prvých troch mesiacoch roka narodilo až 52, naopak v posledných troch len štyria.
Vysvetlenie tejto anomálie je možno jednoduchšie, než by ste čakali. Keďže staršie deti majú náskok v mentálnom i fyziologickom vývoji, dostávajú viac pochvál od učiteľov aj trénerov.
Motivuje ich to k lepším výsledkom a pridáva aj na chuti ďalej na sebe pracovať. Naopak, keď je dieťa menej zručné ako o rok starší spoluhráč či spolužiak, demotivuje ho to. Tréner ho viac napomína, učiteľ s ním trávi viac času a domov nosí menej diplomov.
Na rovnaké zistenie prišiel novinár Malcolm Gladwell v knihe Výnimoční, keď si všimol, že do hokejových reprezentačných tímov sa v Kanade dostávali prevažne deti narodené v prvých troch mesiacoch roka.
Boli nielen fyzicky vyspelejšie, ale aj najstaršie vzhľadom na termín zápisu. Vďaka tomu sa dostali k lepším trénerom, zvládali natrénovať viac hodín a odohrali neporovnateľne viac zápasov.
„Ak v ranom veku rozhodnete, kto je dobrý a kto nie a oddelíte talentovaných od netalentovaných, v konečnom dôsledku poskytnete obrovskú výhodu malej skupine ľudí narodených najbližšie k hraničnému termínu,“ píše Gladwell v knihe Výnimoční.
Tvrdí v nej, že ak chcete byť miliardárom zo Silicon Valley, záleží na dátume narodenia. V prípade, že sa chcete stať úspešným pilotom, dôležité je aj miesto narodenia.
Ako z toho von?
Podobný princíp, ktorý existuje v prípade nerovnosti medzi žiakmi, by ste našli aj v prírode či ekonomike. Stojí na tom gravitačný zákon a ťažia z toho aj veľké firmy. Jednoducho, väčší sú silnejší.
Tento efekt si prvýkrát všimol v roku 1968 sociológ Robert King Merton, keď o tom napísal článok do vedeckého časopisu Science. K názvu Matúšov efekt vo vede ho inšpirovalo podobenstvo o hrivnách z Matúšovho evanjelia.
„Vezmite mu teda talent a dajte tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, bude pridané a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má,“ píše sa v evanjeliu.
Fenomén prispieva k značnej diskriminácii niektorých žiakov i športovcov a spôsobuje plytvanie talentmi. Ako z toho von? Riešením by bolo, keby na to brali ohľad učitelia i tréneri a keby systém umožňoval deliť deti aj inak ako vekovo.
Inšpiráciou by pre nás mohlo byť Holandsko. Žiaci sa tam nezaraďujú do ročníkov na základe veku, ale na presun medzi nimi musia splniť vopred stanovené podmienky. Ročníky tak môžu opakovať podobne ako na Slovensku, ale aj priamo preskakovať.
„Zloženie tried sa v Holandsku priebežne mení, čím sa stáva súčasný vek dôležitejší než relatívny vek voči spolužiakom. Vidieť na tom, ako prekvapivo sa môžu formovať naše životy,“ uviedol profesor Utrechtskej univerzity Frank van Tubergen v štúdii z roku 2021.
Mesiac narodenia ovplyvňuje aj zdravie
Kým vplyv časti roka na potenciálny úspech v živote je pomerne pochopiteľný, s dátumom narodenia sa spája aj omnoho záhadnejší fenomén. Choroby. Štúdia Kolumbijskej univerzity realizovaná na 1,75 miliónoch pacientov našla 55 ochorení, ktoré boli významne závislé na mesiaci narodenia.
Ľudia narodení v októbri mali vyšší výskyt respiračných ochorení a nižší kardiovaskulárnych. Dôvodom môže byť vrcholiaca sezóna roztočov, ktorým sa viac darí vo vlhkom a nevetranom prostredí. Ich prítomnosť v blízkosti dieťaťa počas prvých troch mesiacov jeho života zvyšuje riziko vzniku astmy o 40 percent.
Niektoré štúdie si zase všimli súvis mesiaca narodenia a kvality zraku. Deti narodené v lete mali vyššiu pravdepodobnosť vzniku krátkozrakosti ako zimné deti. Príčinou môže byť množstvo slnečného žiarenia počas tehotenstva a prvých mesiacov života dieťaťa. Oči nenarodeného dieťaťa sa začínajú vyvíjať v 26. týždni a dokážu vnímať svetlo aj cez matkino brucho.
