Ozempic a jeho „súrodenci“ dobývajú svet. Serena Williams lieky na chudnutie normalizuje, no tréner Jany Landl hovorí jasne: skratky neexistujú.
Pred siedmimi rokmi sa na trh dostal liek, ktorý mal pôvodne slúžiť na liečbu cukrovky 2. typu. Dnes je z neho jeden z najpredávanejších prípravkov v dejinách farmácie. Podľa nedávneho prieskumu ScienceDaily už viac ako jeden z ôsmich Američanov vyskúšal Ozempic alebo jemu príbuzné lieky.
V ére, ktorá miluje „instantné riešenia“, sa tak Ozempic stal synonymom pre rýchlu cestu k štíhlejšej postave. WebMD ho dokonca označuje za fenomén, ktorý prekonal všetky doterajšie trendy v oblasti redukcie hmotnosti.
Z Ozempicu a jeho „súrodencov“ Wegovy či novšieho Zepboundu sa stala značka sama osebe. Nie je to len medicínsky preparát, ale je to kultúrny symbol, ktorý mení nielen spôsob, akým ľudia chudnú, ale aj spôsob, akým sa o chudnutí hovorí.
Williamsová ako ambasádorka novej éry
Keď v septembri médiá priniesli správu, že Serena Williams sa stala tvárou kampane telemedicínskej spoločnosti Ro, trh s liekmi na chudnutie sa definitívne dostal do inej ligy. Ikona ženského športu priznala, že po narodení dvoch detí kombinovala zdravú stravu, tréning a GLP-1 liek Zepbound – a schudla 31 libier. (V prepočte zhruba 14 kíl.)
„Je to pre mňa cesta, ako sa cítiť opäť silná a vo svojom tele doma,“ citovala ju CBS News. Business of Fashion označil jej zapojenie za „kľúčový moment normalizácie“ týchto liekov.
S tým však prichádze jedno veľké ale. Ak Serena Williams – symbol disciplíny a tvrdej práce – prizná, že si pomohla farmakologicky, čo to znamená pre milióny bežných ľudí, ktorí zápasia s hmotnosťou? Pre niektorých je to povzbudenie, pre iných sklamanie.
Medicína: účinnosť verzus riziká
Odborníci súhlasia aspoň s jednou vecou: GLP-1 lieky menia pravidlá hry. Podľa Columbia Surgery prinášajú priemernú stratu hmotnosti 15 až 20 percent. Čísla, ktorým sa predchádzajúce terapie ani zďaleka nepribližujú.
Psychiater Robert Klitzman z Columbia University upozorňuje aj na etický rozmer: „Ak dokážeme znížiť riziko srdcovocievnych ochorení a cukrovky tým, že pacient schudne, je neetické mu túto možnosť odopierať.“
No druhá strana mince je rovnako výrazná. Johns Hopkins upozorňuje, že lieky môžu spomaľovať trávenie a spôsobovať gastrointestinálne ťažkosti. Harvard Gazette zas rozoberá fenomén „Ozempic shamingu“, teda spoločenského tlaku a odsudzovania ľudí, ktorí si „pomáhajú skratkou“.
Lekári zároveň zdôrazňujú, že o dlhodobých dôsledkoch na metabolizmus a psychiku vieme stále len málo. Inými slovami: medicína je rozpoltená. A nehovoriac ešte o ďalšom rozmere, dostupnosti liekov pre ľudí trpiacich cukrovkou.
Celá debata o revolučných liekoch na chudnutie však získava aj ďalší rozmer – siahajú po nich nielen ľudia s výraznou obezitou, ale aj tí, ktorí patria do kategórie štíhlych a chcú zhodiť len pár kíl, často z estetických dôvodov.
Tréner Landl: skratky sú cesta do záhuby
Slovenský tréner Jany Landl má názor na takéto skratky jasný. „Určite nie pozitívny,“ hovorí, keď sa pýtame na jeho názor na Ozempic ako cestu k štíhlej postave. „Všetko, k čomu sme sa dostali cez skratku, sa nám raz vráti. Cvičenie má byť životný štýl, nie estetický prostriedok.“
Landl priznáva, že medzi svojimi klientmi zatiaľ veľký záujem o Ozempic nevidí. No spomína jednu situáciu, ktorá ho zneistila: „Klientka, ktorá chcela schudnúť štyri či päť kíl, teda žiadna nadváha, uvažovala, že si dá Ozempic, ak sa jej to nepodarí. To je pre mňa alarmujúce. Prečo by niekto kvôli piatim kilám siahal po lieku na cukrovku?“
Cvičenie má byť životný štýl, nie estetický prostriedok.
Na druhej strane však dodáva, že osobní tréneri asi nie sú medzi prvými, komu sa klienti pochvália s užívaním týchto liečiv. „Držia to v tajnosti, čo je samo osebe výpovedné,“ dodáva.
Najsilnejšie Landl reaguje na fakt, že liek propagujú športovci. „To je pre mňa absolútny šok. Športovec predsa vie, čo stojí úspech. Je to pot, disciplína, roky práce. Ozempic v tomto kontexte pôsobí ako doping. A keď ikony povedia bežným ľuďom, že táto skratka je v poriadku, je to obrovské zlyhanie.“
Robo Homola
Landl hovorí priamo: „Športovci majú viesť ľudí k pohybu, nie ku skratkám. Budovanie tela, sebavedomia a disciplíny je presne to, čo sa prenáša aj do biznisu a života. Keď sa naučíte prekonať sám seba v tréningu, dokážete sa prekonať aj v práci či v krízovej situácii.“
Psychika, stres a kult skratky
Téma liekov na chudnutie sa týka nielen kíl, ale aj psychiky. „Pre dnešnú dobu je typické zmýšľanie ‚všetko hneď‘. Ľudia roky zanedbávajú svoje telo a potom chcú zázrak na počkanie. Ale v živote to tak nechodí. Ani úspech v práci nepríde zo dňa na deň,“ hovorí Landl.
Podľa neho je väčší problém než samotné jedlo stres. „Ľudia si zo stravy urobili strašiaka. Na dovolenke zjete všetko a nepriberiete, lebo ste v pohode. Doma, pod tlakom a stresom, priberáte aj zo šalátu. Skratky v tomto nepomôžu, iba prehĺbia úzkosti.“
Ozempic tak otvára oveľa širšiu debatu než len medicínsku. Dotýka sa etiky, psychológie, biznisu i kultúry. Podľa Harvard Gazette sú diskusie o „Ozempic shamingu“ len ďalším dôkazom, že hmotnosť a vzhľad sú v spoločnosti stále toxicky citlivé témy.
Zároveň sa z farmaceutického priemyslu stáva hráč, ktorý priamo vstupuje do sveta krásy a lifestylu. Serena Williams ako tvár kampane je toho dôkazom: liek sa predáva nielen cez lekárske argumenty, ale aj cez kultúrne ikony.
„Skratky neexistujú,“ opakuje Landl. „Ak niečo zaberá, tak pravidelnosť, disciplína a to, že robíte pohyb, ktorý vás baví. A hlavne, majte sa radi. Pozrite sa do zrkadla a nebuďte k sebe nepriatelia. Nikto vám nedokáže podkopať sebavedomie viac než vy sami.“
Jeho slová znejú ako kontrast k farebným reklamám na nové „zázračné“ lieky. No možno práve tento kontrast potrebujeme počuť. Pretože otázka nestojí len tak, či Ozempic funguje – to medicína potvrdzuje. Otázka znie: Čo tým učíme sami seba a ďalšie generácie?
Ozempic a príbuzné lieky sú bezpochyby míľnikom modernej farmakológie. Pre niektorých pacientov znamenajú šancu na zdravší život. No zároveň sú aj symbolom túžby spoločnosti po rýchlych riešeniach.
