Letectvo je pre mnohých bojovníkov proti zmene klímy problémom. Letecká doprava už vytvára 2,5 percenta emisií oxidu uhličitého a podľa niektorých prognóz by to do roku 2050 malo byť 10-násobne viac.
Väčšina ľudí na celom svete pritom nelieta. Letectvo a jeho vplyv na klímu je privilégiom malej menšiny relatívne bohatých ľudí – asi 20 percent populácie.
Bude 20 percent musieť v budúcnosti lietať menej často? Pravdepodobne. Rozvíjajúce sa letecké technológie však poskytujú aj potenciálne riešenia. Ak dokážeme skonštruovať lietadlá s nulovými emisiami, letecký priemysel budúcnosti nemusí byť pre planétu taký škodlivý.
Lietadlo s nulovými emisiami
O to sa snaží britská firma Cranfield Aerospace Solutions (CAeS), ktorá chce ako prvá vyvinúť lietadlo s nulovými emisiami na komerčné využitie.
Veľkou myšlienkou CAeS je nová forma pohonu, vodíkové palivové články. Tie do zemskej atmosféry neuvoľňujú žiadny uhlík.
Rozsiahly výskum ďalších riešení vrátane lietadiel na batérie, ako vysvetľuje generálny riaditeľ Paul Hutton, zistil, že v blízkej budúcnosti nebudú technologicky ani komerčne životaschopné. „Vodíkové palivové články sú jediným technickým riešením pre lietadlo, ktoré umožní let bez emisií,“ hovorí.
Zatiaľ čo letecký sektor láka startupy, ktoré veria, že môžu vyriešiť zmenu klímy vďaka nevyskúšaným technológiám, CAeS už tridsať rokov navrhuje a konštruuje lietadlá.
Trh je plný amatérov
Výsledky a povolenia, ktoré už od regulačných orgánov majú, sú podľa Huttona životne dôležité. „Trh je plný návrhov zelených lietadiel, väčšina začínajúcich spoločností však zlyhá, lebo nerozumejú predpisom a nemajú povolenia,“ varuje.
„Výrobcovia OEM sa do cieľa medzitým dostanú, ale veľmi pomaly, pretože musia dbať aj o ich súčasný produkt,“ vysvetľuje. Uprostred týchto dvoch skupín je CAeS s jej povoleniami a agilitou, ktorá obrom v sektore chýba. „Postavíme prvé lietadlo bez emisií, ktoré bude lietať komerčne,“ sľubuje Hutton.
Nie sú to len reči. CAeS sa k cieľu začína približovať v rámci projektu Fresson, ktorý spustila v roku 2019 pod vedením strategickej riaditeľky Jenny Kavanagh.
Spočiatku sa zameriaval na menšie lietadlá, s 9 až 19 miestami na sedenie určené na krátke trasy. Spolupracujú s výrobcom Britten-Norman na vývoji novej generácie zelených lietadiel Islander, ktoré lietajú okolo škótskych ostrovov.
Ukážkové lety o dva roky
Harmonogram projektu Fresson vyzerá zaujímavo. Po dvoch rokoch už má firma lietadlo v hangári a očakáva, že v prvom štvrťroku 2023 bude robiť ukážkové lety. „Potom musíme návrh predať a zohnať osvedčenia od regulátorov,“ hovorí Kavanagh.
CAeS dúfa, že do roku 2025 bude na niektorých z trás fungovať deväťmiestne lietadlo Islander poháňané jeho systémami vodíkových palivových článkov. Krok dva, naplánovaný na rok 2027, je dostať sa do rovnakého bodu s 19-miestnym strojom.
O tri roky potom CAeS očakáva, že bude v prevádzke nové lietadlo, navrhnuté špeciálne „okolo“ jeho nového pohonného systému (a nie prispôsobením systému súčasnej generácii lietadiel Islander).
A do roku 2035 má firma podobné ambície pre lietadlo, ktoré má slúžiť na regionálne lety s až 90 miestami na sedenie.
„Kľúčom je byť komerčne životaschopný od začiatku,“ hovorí Kavanagh. „Nie sme letecký operátor, takže sme strávili veľa času rozhovormi s nimi, aby sme pochopili, čo skutočne potrebujú.“
Rozhodne rentabilita
Jednou z prvých lekcií bolo, že sa veľmi zameriavajú na využitie – potrebujú lietadlá rýchlo točiť, aby mohli počas dňa absolvovať niekoľko spiatočných letov. To je jeden z dôvodov, prečo je s batériami problém – výmena za nové alebo nabitie trvá príliš dlho.
Ďalším poznatkom bolo, že letiskoví operátori by mohli byť súčasťou komerčného riešenia. Kavanagh predpokladá, že letiská vyvinú nové služby v oblasti dodávok paliva. „Je to potenciálna obchodná príležitosť – dodávka vodíka pre lietadlá, ďalšie stroje v sektore, vrátane autobusov a nákladných automobilov.“
Podstatné je, že CAeS sa stále vracia k rentabilite prevádzky svojich technológií. Environmentálny imperatív, samozrejme, nemožno poprieť, ale bez životaschopného modelu sa lietadlá s nulovými emisiami neodlepia od zeme.
V súčasnosti letecký priemysel nalieva obrovské kapitálové investície na prechod na ekologickejšiu prevádzku. Hutton tvrdí, že prevádzkové náklady na lietadlá CAeS budú podstatne nižšie, potenciálne majú ušetriť až 135-tisíc libier na lietadlo za rok.
„Prevádzkovatelia lietadiel zvyčajne platia lízing na niekoľko rokov a môžu byť schopní financovať náklady na tieto plány zo zníženia prevádzkových nákladov,“ vysvetľuje Hutton.
Možno aj cez Atlantik
Všetky problémy ešte vyriešené nie sú. Jedným z dôvodov, prečo si CAeS myslí, že od komerčných letov nás delia štyri roky, je, že tempo regulácie v leteckom sektore je veľmi pomalé. To je pochopiteľné vzhľadom na dôležitosť bezpečnosti cestujúcich.
Pri schvaľovaní vždy existuje priestor pre nezdary. Možné sú aj technické problémy ako pri každom vývoji.
Napriek tomu je CAeS veľmi optimistický – a nielen pokiaľ ide o menšie lietadlo. Realizovateľné sú aj väčšie lietadlá s nulovými emisiami pre diaľkové lety, hovorí Kavanagh.
„Tento priemysel dostal za menej ako 30 rokov človeka na Mesiac, neexistuje dôvod, prečo by sme v takom čase nemohli vyvinúť transatlantické lietadlá na vodík.“
Autor David Prosser píše na Forbes.com zväčša o finančných témach.
