Keď sa objavili prvé správy o novom ochorení, ktoré sa šírilo v meste Wu-chan, prvé problémy biznisu sa spájali najmä s nedostatkom komponentov pre automobilky od čínskych dodávateľov. Výrobu prerušili Kórejci, nasledovali značky ako Nissan či GM. Prienikom ochorenia do ostatných krajín sa však z dodávateľskej krízy postupne stáva kríza spôsobená výpadkom dopytu. Ľudia prestali nakupovať.
Prázdne lietadlá, prázdne ulice, prázdne reštaurácie, zatvorené nákupné centrá, to všetko môže podľa posledných odhadov OECD viesť len k 1,5-perentnému rastu globálnej ekonomiky v roku 2020 (pokles o polovicu z pôvodného odhadu). Ak sa pandémia prejaví vo svojej najhoršej forme na severnej pologuli a v ázijsko-pacifickej oblasti, mohol by výpadok vo svetovej produkcii predstavovať podľa bloomberg.com až 2,7 bilióna dolárov.
Ako reagujú firmy?
Prvý krok je samozrejme ochrana zdravia a limitovanie možnosti šírenia infekcie medzi ľuďmi. Je to najvyššia priorita pre každého bez ohľadu na zisky a výnosy. Zatváranie tovární, prevádzok, povinné home office režimy a podobne sú len krokom k obmedzeniu šírenia zákerného ochorenia.
Napriek koronavírusu sa deje aj veľa dobra. Firmy nakupujú materiál, celé Slovensko si pomáha
Druhý krok však bude omnoho náročnejší. Úloha znie pripraviť sa na život po marci 2020. Ak si prejdeme odvetvie za odvetvím, nájdeme niekoľko spoločných čŕt, no objaví sa aj množstvo individuálnych problémov, s ktorými sa vedenia firiem musia vysporiadať.
Likvidita, likvidita, likvidita
Jedna spoločná črta je v každom prípade zabezpečiť si do budúcich 12 mesiacov dostatok prostriedkov, úverových liniek a hotovosti na úhradu záväzkov. Firmy totiž čaká výpadok príjmov. Po rozhodnutiach FED-u v USA a ECB v Európe sa spoločnosti ako Exxon-Mobile, či Pepsi rozhodli vydať dlhopisy, ktoré by mala centrálna banka podľa nových pravidiel pre minimalizáciu negatívnych dopadov krízy nakupovať. Ako píše Reuters celkovo si Exxon-Mobile požičia 8,5 miliardy dolárov na preklenutie výpadku príjmov v súvislosti s poklesom cien ropy.
V momente tvorby tohto príspevku sa cena ropy dotkla hodnoty 24,66 dolárov za barel (ešte 1. februára bola na úrovni 51,79 dolárov). Ako cena klesá, hlásia viacerí producenti znižovanie objemu ťažby. Situácia dnes vyzerá tak, že vyťaženú ropu už petrolejárske spoločnosti nemajú kde skladovať. Spoločnosť Shell sa zaujíma o prenájom niekoľkých super tankerov, ktoré by mali slúžiť ako plávajúce zásobárne ropy, píše Reuters. Taký významný je pokles globálnej spotreby pohonných hmôt. Podobne ako Exxon-Mobile sa so svojimi dlhopismi na trh obrátili firmy ako Verizon, Pepsi a Bank of America, celkovo s objemom 25 miliárd dolárov.
Úpravy biznis modelu
Vo svetle pretrvávajúceho režimu karantény a tzv. sociálnej izolácie upravujú niektoré spoločnosti svoj model podnikania. Nehovorím len o reštauráciách, ktoré zažijú až 85-percentný pokles návštevnosti a snažia sa tento výpadok kompenzovať donáškou jedla do domu, či predajom „cez ulicu“.
Svoje bežné podnikanie mení napríklad aj Amazon, ktorý oznámil, že požiada predajcov využívajúcich jeho platformu, aby dočasne umožnili prednostné naskladnenie životne dôležitých položiek ako sú hygienické a zdravotné potreby a iné kľúčové tovary. Ako uvádza vox.com je to jedno z opatrení globálneho lídra v e-commerce, ktorým reaguje na celosvetovú pandémiu. Krátko pred oznamom o prednostnom naskladňovaní zdravotníckych pomôcok ohlásil Amazon, že pre prudký nárast objednávok zamestná 100-tisíc nových pracovníkov do logistiky a skladového systému.
Podobne Amazon zareagoval v prípadoch, kedy obchodníci využívajúci jeho stránky začali zneužívať gigantický dopyt po dezinfekčných géloch a začali ich predávať za stovky dolárov. Firmy, ktoré takto neeticky zneužili moment epidémie, Amazon vyradil zo svojho systému a zrušil ich účty.
Nové akvizície aj zmiešané triedy leteniek. Čo ešte pripravuje letenkový gigant Kiwi?
Veľmi ťažký život majú odvetvia, kde je prevádzková marža kritická pre chod spoločností. Typickým príkladom sú aerolínie. Uzavreté hranice, či zákazy cestovania a obmedzenie pohybu osôb okamžite a tvrdo udreli na letecký priemysel. Reakcie spoločností na seba nedali dlho čakať a úsporné opatrenia siahajú od požiadaviek na neplatené voľno (Lufthansa), cez zmrazenie všetkých marketingových nákladov a IT projektov (KLM/AirFrance) až po odovzdanie lietadiel poskytovateľom leasingu (Virgin Australia).
Skupina 10 amerických leteckých spoločností podľa CNBC už požiadala vládu o finančnú výpomoc vo forme bankových záruk a úverov v hodnote 50 miliárd dolárov. Obmedzenie vstupu nerezidentov na územie USA môže znamenať pokles počtu prepravovaných osôb vo výške viac ako 8 miliónov pasažierov. Berúc do úvahy, že letecké spoločnosti zamestnávajú v USA priamo viac ako 700-tisíc pracovníkov, dá sa očakávať, že po septembri 2001 sa po prvý raz zopakuje pomoc vlády pre odvetvie leteckej prepravy.
Európa na tom nie je o nič lepšie. Ako píše Irish Times, najväčšia nízko-nákladová spoločnosť v Európe Ryanair možno bude musieť znižovať počty zamestnancov a mzdy, pretože veľké množstvo krajín, kam spoločnosť lieta, uvalilo zákazy na leteckú premávku na ich letiskách. Tvárou v tvár až 80-percentnému poklesu cestujúcich avizuje vedenie Ryanairu aj možnosť úplného „zaparkovania“ celej flotily. Isté sú opatrenia ako skrátenie pracovného času zamestnancov, znižovanie miezd, stop na nákup vlastných akcií spoločnosti a na investície. Ryanair má k dispozícii hotovostnú rezervu vo výške štyroch miliárd eur.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk