Trumpova vláda priniesla veľa neistoty, na trhu práce sa to odráža tak, že je na ňom menej pohybu, hovorí rodáčka z Liptovského Hrádku Katarína Borovičková, ktorá pracuje v americkej centrálnej banke Fed.
Na Slovensku vyštudovala ekonomickú a finančnú matematiku, neskôr získala doktorát z Chicagskej univerzity a pracovala na Newyorskej univerzite. Napokon zakotvila vo Fede, kde sa venuje výskumu trhu práce.
S Forbesom sa porozprávala o svojej akademickej aj profesionálnej ceste, o tom, ako sa líšia americké univerzity od slovenských alebo českých, ako si v USA našla prácu mimo akademického sektora, aj o súčasnom stave amerického trhu práce.
Spomína aj to, ako AI mení pracovné pozície a aká je atmosféra v spoločnosti po nástupe novej vlády prezidenta Donalda Trumpa.
Nástup Donalda Trumpa spôsobil z globálneho pohľadu veľké poryvy v medzinárodnom obchode aj v diplomatických vzťahoch. Rozhýbali sa s príchodom novej administratívy aj nejaké veličiny na trhu práce?
Trh práce v USA vyzerá stabilne, stále je tu nízka nezamestnanosť na úrovni 4,2 percenta. Sú tu však trendy, ktoré sú už dlhodobejšie a nesúvisia vyslovene s novou administratívou.
Aké?
Napríklad to, že počet ľudí na trhu práce sa dlhodobo znižuje. Tento fenomén sa však začal už pred pandémiou. Súčasná administratíva priniesla veľa neistoty, na trhu práce sa to odráža tak, že je na ňom menej pohybu. Firmy aj zamestatnci sú opatrní, keďže nevedia, čo sa presne bude diať. Výsledkom je, že veľa firiem odkladá zásadné rozhodnutia do budúcnosti.
Takže vyčkávajú…
Áno. Nevidíme, že by sa nejako masovo prepúšťalo, ale nevidíme ani to, že by sa vo veľkom najímali noví ľudia. Vidíme skôr, že sa najíma menej ľudí s dobrým vzdelaním, napríklad na finančné pozície.
Kedysi čerství absolventi nastúpili na určité základné pozície a postupne sa posúvali vyššie po rebríčku v rámci firmy. Teraz vidíme, že na trhu je oveľa menej pozícií, kde zvykli absolventi začínať kariérnu cestu. To môže súvisieť aj s už spomínanou neistotou, avšak veľký faktor je aj AI. Je možné, že veľa práve takýchto pozícií dnes firmy skúšajú nahradiť umelou inteligenciou.
AI si firmy postupne testujú všade na svete. Viete odhadnúť, aký vplyv to bude mať na trh práce?
Momentálne zažívame fázu experimentovania a myslím si, že kým sa to vyjasní, bude to ešte chvíľu trvať. Fakt je, že AI dnes ešte stále robí veľa chýb. Z toho vyplýva, že aj na trhu práce ešte stále potrebujeme vzdelaných ľudí, aby na to dohliadli a posúdili, či je konkrétny výstup od AI správny alebo nie.
To však znamená, že firmy v súčasnosti viac potrebujú tých skúsenejších ľudí ako tých, ktorí práve vyšli zo školy. Dnes sa vlastne do určitej miery len testuje, či niektoré pozície AI úplne nahradí, alebo ich iba doplní. Ako to bude, to zatiaľ nevedia ani samotné firmy, ani ekonómovia.
USA vs Európa
Rozdiel je hlavne vo flexibilite a taktiež v ochrane zamestnanca, ktorá je menšia ako je zvykom v Európe. Z pohľadu zamestnanca to môže byť zlé, ale aj dobré. Ak chce z práce odísť, môže sa jednoducho zbaliť a povedať, že odchádza a už sa nevráti.
A reálne sa to aj deje. Nedávno sa to stalo aj mojim dcéram v škole. Učiteľka im jedného dňa povedala, že zajtra už nepríde do školy. Takisto to však môže spraviť aj firma. Môžu prísť za vami a povedať vám, že od pondelka už nemusíte do práce chodiť.
Je takáto flexibilita podľa vás dobrá alebo skôr zlá?
Z dlhodobého hľadiska sa podľa mňa ukazuje, že práve flexibilita amerického pracovného trhu pomáha rýchlejšie reagovať na šoky a rýchlejšie sa s nimi následne vyrovnávať. Môže to byť šok v zmysle hospodárskeho cyklu, keď ideme do recesie a následne sa z nej rýchlejšie aj dostaneme. Ale takisto to môžu byť šoky typu nečakaných udalostí, imigrácia a podobne.
Imigrácia v akom zmysle?
V Amerike je aj pre menej kvalifikovaných ľudí jednoduchšie nájsť si prácu, zatiaľ čo v Európe je to oveľa zložitejšie. Jednak je to z toho dôvodu, že veľa pracovných pozícií má predpísané požiadavky na vzdelanie alebo kvalifikáciu, ktorú ľudia nespĺňajú. Takisto to ovplyvňuje aj minimálna mzda, ktorá je súčasťou ochrany zamestnanca. V praxi to však znamená, že sa firmám neoplatí ľudí s nízkou kvalifikáciou najímať.
Cez Prahu do USA
Prejdime k vášmu osobnému príbehu. Študovali ste ekonomickú finančnú matematiku (EFM). Čím vás práve tento odbor zaujal?
Pomerne skoro som mala jasno v tom, že chcem študovať matematiku. Vlastne nič iné som si ani nevedela predstaviť. Matematika ma vždy bavila a bola som v nej dobrá. Keď som sa hlásila na vysokú školu, som už začala trochu viac rozmýšľať aj o tom, čo s tou matematikou vlastne budem neskôr robiť.
Práve preto ma zaujal tento odbor. Mal v sebe aj aplikáciu, ktorá vám umožní širšie uplatnenie v profesionálnom živote. Okrem toho mi pomohlo aj to, že môj o pár rokov starší brat tento odbor študoval tiež a veľmi si ho pochvaľoval. To mi výber vysokej školy zjednodušilo.
Takže matematiku máte asi v génoch.
Určite áno. Obaja moji rodičia sú učitelia matematiky a fyziky.
Po skončení EFM ste sa presunuli do Prahy na CERGE-EI (Centrum pre ekonomický výskum a doktorské štúdium). Znamená to, že ste plánovali akademickú kariéru?
V tom čase som takto nad tým vôbec nepremýšľala. Na CERGE-EI som išla hlavne preto, že bratislavský EFM mal s CERGE-EI veľmi dobré vzťahy a každý rok aspoň päť-šesť študentov odchádzalo na doktorandské štúdium práve tam.
Až tam som zistila, čo to vlastne je tá akademická ekonómia, alebo že niečo ako kariéra v akademickej ekonómii existuje. Keďže však celé štúdium na CERGE-EI prebiehalo americkým spôsobom, uvedomila som si aj to, že svet je veľký a sú iné programy, kde môžete ekonómiu študovať. Pochopila som, že ak chcem v ekonomickej oblasti pokračovať, bolo by najlepšie získať PhD. z čo najlepšej univerzity.
Kto je Katarína Borovičková
Rodáčka z Liptovského Hrádku Katarína Borovičková vyštudovala ekonomickú a finančnú matematiku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky v Bratislave, neskôr získala doktorát z Chicagskej univerzity. Pôsobila na Newyorskej univerzite a napokon zakotvila v americkej centrálnej banke Fed, kde pracuje ako výskumná pracovníčka so zameraním na trh práce.
Pracuje v americkej centrálnej banke v Richmonde, štáte Virginia. Ide o regionálnu banku, ktorá je súčasť štruktúry Fedu, pričom takýchto bánk je v USA celkom dvanásť. Fed v Richmonde je štvrtá najväčšia federálna rezervná banka podľa držaných aktív hneď po New Yorku, San Franciscu a Atlante.
Katarína Borovičková pôsobí vo Fede od roku 2022. V minulosti okrem toho pôsobila aj vo Federálnej rezervnej banke v Minneapolise a šesť rokov pracovala ako odborná asistentka na Newyorskej univerzite. Je absolventka odboru ekonomická a finančná matematika na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, Centra pre ekonomický výskum a doktorandské štúdium – Ekonomického inštitútu (CERGE-EI) v Prahe a Chicagskej univerzity, kde získala doktorát v odbore ekonómia.
Spoločne s manželom, rodákom z Česka a profesorom Newyorskej univerzity, a ich dvoma dcérami, žijú v New Yorku.
archív Kataríny Borovičkovej
Foto: archív KB
Tak vaše kroky viedli do USA…
Áno, hlásila som sa na niekoľko univerzít, ktoré ponúkali ekonomický doktorandský program, a podarilo sa mi dostať sa do Chicaga, kde majú objektívne jeden z najlepších vzdelávacích PhD. programov pre ekonómov.
Na Chicagskej univerzite ste získali doktorát. Nechceli ste tam aj zostať?
To nie je možné. Aj keď takéto niečo je bežné na Slovensku aj v Čechách, na amerických univerzitách je to absolútne neprípustné. Jednoducho neexistuje, aby univerzita najala svojho vlastného absolventa. V Amerike to chodí tak, že sa musíte normálne prihlásiť na trhu práce a hľadať si miesto niekde inde.
Prečo je to u nich neprípustné?
Hlavne preto, že v USA sa prestíž univerzít buduje okrem iného aj tak, že o ich absolventov je na trhu práce záujem. Neexistuje, aby si univerzity vychovávali pedagógov alebo vedcov samy pre seba. Takýto „inbreeding“ sa jednoducho netoleruje. Našťastie o študentov, ktorí skončia ekonómiu na Chicagskej univerzite, je na trhu naozaj veľký záujem.
Dostali ste sa na Newyorskú univerzitu, kde ste pôsobili šesť rokov ako odborná asistentka. Aká to bola skúsenosť a čomu ste sa venovali?
Zásadná časť prihlášky na pracovnú pozíciu odborného asistenta na univerzite je vždy dizertačná práca uchádzača. Moja práca sa venovala trhu práce a oni práve vtedy niekoho s takýmto zameraním hľadali. Pozícia odborného asistenta je vedecká a hlavná náplň mojej práce bol výskum. Učila som málo, len dva či tri kurzy do roka.
K predmetu vášho výskumu sa ešte dostaneme. Chcem sa najskôr spýtať, aké je americké akademické prostredie.
Veľmi náročné a kompetitívne. V USA je veľa univerzít, ale keď ste v skutočne kvalitnej vzdelávacej inštitúcii, ako je aj Newyorská univerzita, je to mimoriadne náročné a musíte tvrdo pracovať. To zahŕňa dlhé pracovné dni, drinu na výskume.
V podstate jediný spôsob, ako si dokážete miesto na univerzite udržať a získať definitívu, je ten, že máte konzistentne kvalitnú vedeckú činnosť, kvalitný výstup vedeckej práce, to znamená aj dostatočný počet publikácií v top časopisoch a podobne. Kým sa vám také niečo podarí, samo osebe je to náročný proces, ktorý trvá roky.
archív Kataríny Borovičkovej
Foto: archív KB
Ktoré časopisy pre ekonómov sú z hľadiska publikovania naprestížnejšie?
Top päť odborných časopisov zahŕňa tituly Econometrica, Review of Economic Studies, American Economic Review, Quarterly Journal of Economics a Journal of Political Economy. Keď ste ekonóm a publikujete v nich, je to naozaj „big deal“.
Z akadémie do centrálnej banky
Ďalší krok v rámci akademickej kariéry by bol post associate professor – pozícia profesora s definitívou. Vy ste však z Newyorskej univerzity odišli. Prečo?
V mojom prípade to bolo tak, že na posledné hodnotenie mojej vedeckej práce som už ani nešla. Bolo mi jasné, že ním neprejdem, a tak na univerzite nemôžem ďalej zostať. Tak som si začala hľadať prácu niekde inde. Keďže aj môj manžel je ekonóm a on tú definitívu na Newyorskej univerzite dostal, chcela som si nájsť prácu niekde v okolí New Yorku.
V podstate hneď sa mi podarilo zamestnať vo Fede. Aby som to spresnila, v rámci USA je regionálnych „federal reserve“ bánk celkovo dvanásť s centrálou vo Washingtone D. C. Pracujem vo výskumnom oddelení v regionálnom Fede v Richmonde v štáte Virgínia. Ale ako rodina stále žijeme v New Yorku.
Ako ďaleko je Richmond od New Yorku?
Z New Yorku je to asi hodinový let, autom je to približne šesť hodín. Našťastie mám „remote arrangement“, väčšinu času pracujem z domu a do Richmondu dochádzam raz za päť týždňov na jeden týždeň.
Akému výskumu sa venujete?
Fed ako taký má dva základné ciele, alebo takzvaný dual mandate – udržiavať nízku nezamestnanosť a cenovú stabilitu. Ja zostávam verná trhu práce a stále robím vedecký výskum, aký sa robí v akadémii.
Prvá časť je už spomínaný základný výskum a druhá časť mojej práce je takzvaná policy work. To znamená, že pripravujeme materiály pre prezidenta regionálneho Fedu predtým, ako sa konajú takzvané FOMC (federal open market committee) meetings, ktorých sa zúčastňuje.
Tie sú osemkrát do roka a rozhoduje sa na nich o úrokových sadzbách. Naša úloha je pripraviť materiály, kde prezidenta nášho Fedu informujeme o stave ekonomiky, makroekonomickej situácii, situácii na trhu práce a finančných trhoch, ale aj o vývoji v regióne, napríklad či firmy plánujú ľudí skôr najímať alebo prepúšťať, či plánujú investovať a podobne.
Život v bubline
Teraz niečo osobnejšie. Keď sa povie ekonomická teória, niekto si možno pomyslí, že to musí byť nuda – stále len sledovať nejaké ukazovatele. Nikdy sa vám nestalo, že by vás práca prestala baviť?
Určite nie. Na mojej práci je zaujímavé to, že to naozaj nikdy nie je monotónne. Hneď ako dokončíme jeden projekt, začíname s ďalším a nikdy to neskĺzne do rutiny, ktorá by vás mohla ubíjať.
Dennodenne čítam aj noviny a ak sa niečo deje, zamýšľam sa nad tým, čo na to hovorí ekonomická teória. Tak môže vzniknúť nový nápad alebo podnet na ďalší projekt, ktorému sa môžem venovať. Takže určite nie, nestalo sa mi, že by ma práca prestala baviť.
Pociťujete v bežnom živote rozdelenie americkej spoločnosti v súvislosti s Donaldom Trumpom?
Musím povedať, že keďže žijeme v New Yorku, pohybujeme sa v určitej antitrumpovskej bubline, kde Trump mal aj má málo podporovateľov. Jeho rozhodnutia však pociťujeme v každodennom živote. Súčasná administratíva zasahuje do oblastí, do ktorých iné administratívy nezasahovali, vrátane riadenia špičkových súkromných univerzít, kde pracuje môj manžel, aj do rôznych pridružených odvetví štátnej správy, v ktorej pracujem ja.
Vy ste zo Slovenska, váš manžel z Čiech, ale už dlho žijete a pracujete v USA. Ste už nastavení tak, že Amerika je vaším domovom?
Máme dve dcéry, ktoré majú šesť a osem rokov. Vždy v lete chodievame pravidelne do Čiech aj na Slovensko, takže kontakt so starými rodičmi a našimi koreňmi tam je stále.
Je však pravda, že naše dcéry od narodenia vyrastajú v americkej kultúre a sú to Američanky. Pre ne je Amerika domov. Zmenu v tomto smere momentálne neplánujeme, aj kvôli práci, keďže obaja s manželom máme dobré zamestnanie, ktoré sa v našich krajinách ťažko hľadá.
