Po Nežnej revolúcii sa stala prvou československou veľvyslankyňou v Rakúsku. Neskôr pôsobila aj ako veľvyslankyňa v Poľsku. Občiansku osvetu šírila aj prostredníctvom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorú založila po vzniku Slovenskej republiky a sedem rokov viedla.
