GymBeam na Slovensku píše svoj dvanásty rok. A z jeho CEO Dalibora Cicmana sa stal šéf-stratég, ktorý udáva tempo európskeho e-commerce.
Keď v roku 2014 zakladal v Košiciach e-shop so športovou výživou, málokto predpovedal, že o desaťročie bude Dalibor Cicman riadiť európskeho giganta, presídľovať firmu do Rakúska, kupovať fabriky a figurovať v rebríčku Forbes Najbohatších Slovákov. Tento rok sa stal aj jedným z nominovaných na ocenenie Najrešpektovanejší CEO, ktoré udeľuje poradenská spoločnosť PwC. To sa mu nepodarilo vďaka hodnote majetku, ale schopnosti prerásť pozíciu zakladateľa.
Transformácia z majiteľa firmy na jej výkonného riaditeľa býva pre mnohých podnikateľov kameňom úrazu. Pre Cicmana prišiel tento zlom v momente, keď do hry vstúpili externí partneri.
„Bolo to pri vyjednávaní podmienok akcionárskej dohody v rámci prvého investičného kola,“ spomína. Vtedy si uvedomil, že v organizácii nosí „dva klobúky“.
Je aj majoritným akcionárom, ktorý chráni svoj majetok, ale aj manažérom najatým ostatnými akcionármi. Jeho úlohou ako CEO sa stala maximalizácia hodnoty spoločnosti v dlhodobom horizonte. Tento postoj mu umožnil robiť rozhodnutia, ktoré nie sú emocionálne, ale čisto strategické.
Jednou z najťažších lekcií pre lídra rýchlo rastúcej firmy je akceptácia faktu, že nemôže vedieť všetko. Keď mala spoločnosť GymBeam do 200 zamestnancov, Cicman poznal každého po mene. Dnes, keď firma ohlasuje masívnu expanziu a jej hodnota sa po vstupe nových investorov (investícia 110 miliónov eur) šplhá do výšin, je mikromanažment nemožný.
„Najťažšou výzvou je akceptovať, že nemôžem byť do detailu zorientovaný v procesoch na všetkých oddeleniach,“ priznáva. Ako CEO sa musel sústrediť na oblasti s najväčším dosahom na ekonomické výsledky. Zvyšok deleguje.
No existujú veci, ktoré z rúk nepustí: strategické smerovanie, alokácia kapitálu a výber top manažmentu. „Môžem delegovať úlohy, ale nie zodpovednosť za to, akým smerom sa firma uberá a aké hodnoty vyznávame,“ dodáva.
Logika expanzie
Cicmanovo strategické uvažovanie sa prejavilo v posledných mesiacoch, keď oznámil kroky k celoeurópskej dominancii. Kúpa poprednej nemeckej výrobnej fabriky nie je len o rozšírení kapacít, ale o kontrole nad dodávateľským reťazcom. Dokazuje, že v e-commerce už nestačí len dobre predávať, ale musíte mať pod kontrolou aj výrobu.
Paralelne prichádza presun sídla do Viedne. Pre Cicmana to nie je útek zo Slovenska, ale logické manažérske rozhodnutie. Viedeň ako medzinárodný hub poskytuje prístup ku globálnym talentom, ktoré sú pre firmu s ambíciou stať sa jednotkou v regióne DACH (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko) nevyhnutné.
Odvaha robiť nepopulárne, ale logické „veľké ťahy“, je to, čo mu prinieslo uznanie kolegov z biznisu.
Pri škálovaní sa naučil byť obozretný pri nábore ľudí. Zaujímavým aspektom jeho líderskej filozofie je skepticizmus voči manažérom z korporácií s nízkou dynamikou. „Často prichádzajú so snahou presadzovať postupy, ktoré u nás neladia,“ vysvetľuje.
Pre CEO je kultúrna zhoda dôležitejšia než odborný certifikát. Podľa jeho slov je človek so slabým kultúrnym súladom pre firmu nebezpečnejší než niekto, komu chýba časť odborných znalostí, ktoré sa dajú dobehnúť. V rýchlo rastúcom prostredí vás trenie spôsobené nesprávnou povahou človeka v tíme môže stáť mesiace rastu.
Kríza ako skúška charakteru
Rešpekt si CEO nezískava v dobrých časoch, ale v tých zlých. Cicmana najviac preverila kríza spred šiestich rokov, keď firma bojovala s nedostatkom disponibilného cash flow, hoci bola v zisku.
„Bolo to obdobie extrémneho stresu, musel som stále upokojovať stovky dodávateľov,“ spomína.
V takých chvíľach sa líder mení na garanta stability. Cicman stavil na úprimnosť a vieru v základy. Naučil sa, že CEO musí byť psychicky odolný nielen pre svoje dobro, ale aj pre dobro celému ekosystému.
V ére, keď sa biznis mení zo dňa na deň, Cicman dokazuje, že najdôležitejšou zručnosťou CEO nie je predvídať budúcnosť, ale budovať pružnú a hodnotovo ukotvenú organizáciu, ktorá budúcnosť sama tvorí.
