Spoločnosť LitFin sa zaoberá financovaním súdnych sporov a umožňuje tak otvoriť a doviesť do konca prípady, na ktoré by inak poškodení nemali dosť času alebo peňazí. Na opačnej strane často stoja globálni hráči ako Google či Visa.
Príkladov, v ktorých hromadne zastupujú klientov, má spoluzakladateľ a managing partner pražského LitFinu Maroš Kravec oveľa viac.
Vaša firma vznikla v roku 2018 s ambicióznymi plánmi. O rok na to tvorili váš interný tím štyria ľudia a piati externisti. Čo sa odvtedy zmenilo?
Za ten čas sme sa významne rozrástli. Len v Prahe máme zhruba deväťdesiat pracovníkov. Máme pobočky aj v zahraničí, najmä v Holandsku a Nemecku. Tento rok sme otvorili pobočky vo Francúzsku a v Beneluxe, rozhliadame sa aj po ďalších regiónoch.
Ako ste na tom biznisovo?
Čo sa týka objemu peňazí, do súdnych káuz sme preinvestovali dovedna zhruba 40 miliónov eur. Objem žalôb, ktoré vedieme, je zhruba 2,5 miliardy eur. Aktívnych máme dvadsaťpäť prípadov.
Vysoká úspešnosť súdnych sporov
Ako úspešne sa vám na súdoch darí?
Aktuálne máme zhruba desať ukončených káuz. Niektoré z prípadov sa ešte ďalej rozvetvujú do samostatných súdnych sporov. Celková úspešnosť je približne deväťdesiat percent. Do dnešného dňa sa nám tak podarilo získať pre klientov vo forme vysúdených súm desiatky miliónov eur.
Pri spustení ste plánovali mať úspešnosť súdnych sporov zhruba sedemdesiat percent. Čo vám pomohlo toto číslo zvýšiť?
Pri plánoch sme vychádzali z bežnej štatistiky. V náš prospech hrá, že sa zameriavame na prípady, v ktorých už padlo rozhodnutie. Máme teda stanovisko nejakej autority, napríklad najvyššieho súdu alebo Európskej komisie, o ktoré sa môžeme oprieť.
Keď teda vymáhame daný nárok, protistrana už nemôže namietať, že sa skutok nestal. Môže len tvrdiť, že škoda nevznikla v takom objeme, v akom my tvrdíme, že vznikla. Z takto zloženého portfólia káuz vyplýva, že môžeme presnejšie strieľať do čierneho.
Dali by sa spomenúť niektoré z úspešne skončených prípadov?
Všetky úspešné prípady skončili mimosúdnou dohodou. Tie obsahujú vždy veľmi prísnu klauzulu o dôvernosti. Nemôžeme teda hovoriť, ako sme skončili, koľko peňazí sa nám podarilo vymôcť a za akých podmienok.
Nedá sa povedať ani to, aký prípad sa už skončil?
Môžem napríklad povedať, že so spoločnosťou Visa sa už nesúdime. (smiech)
V Česku bola ostro sledovaná kauza Sberbank, v ktorej zastupujete časť klientov. Zniesla sa na vás kritika verejnosti a médií, že zdržiavate vyplácanie všetkých veriteľov. Aká je vaša pozícia?
Zastupujeme nároky v hodnote mierne nad milión eur. Je to relatívne málo, pre nás je to teda minoritná pozícia. Problém bol v tom, že sme sa odvolali proti návrhu predbežného rozvrhu konkurznej správkyne.
Podľa nás totiž jednoznačne porušil zákon. Ten hovorí o poradí pri vyplácaní peňazí a pani správkyňa podľa nášho názoru toto pravidlo obišla. My sa z princípu snažíme prostredie formovať tak, aby zákony neboli len pro forma, ale aby boli rešpektované.
Skúste byť konkrétny.
Zákon hovorí, že najprv sa vypláca prvá skupina veriteľov. Ak ostanú peniaze, tak druhá skupina a až potom tá tretia (samosprávy a veľké firmy). Správkyňa sa však rozhodla dať všetkým bez rozdielu deväťdesiatpäť percent. Podľa nás by sa to tak nemalo robiť.
My sme v druhej skupine, ktorá by mala dostať sto percent pohľadávok. Médiá nás dostali do pozície, že my sme problém, pre ktorý peniaze nebolo možné vyplatiť.
Odvolací súd však vaše odvolanie zamietol. Čo to pre vás bude znamenať?
Podľa nášho názoru podľahol tlaku miest a obcí. Pre nás to nič zlé neznamená, dostaneme deväťdesiatpäť percent peňazí vyplatených do mesiaca a zvyšok neskôr. Snáď sme aspoň dostatočne upozornili na to, že ak je zlý zákon, treba ho meniť v parlamente a nie ignorovať.
Obhajovať malých proti veľkým
Pri vstupe na trh ste sa definovali ako „robinhoodovskí právnici“, ktorí budú zastupovať malých proti veľkým. Z vášho postoja sa však zdá, že to tak nie je. Ste tvrdí biznismeni…
Môžem uviesť kauzy, ktoré sú živé a v ktorých túto úlohu jednoznačne zastupujeme.
Napríklad?
Naše tradičné portfólio tvoria veci vyplývajúce z porušovania hospodárskej súťaže. Bojujeme proti veľkým kartelom, napríklad proti kartelu výrobcov nákladných vozidiel. Uplatňujeme tu nároky dopravcov v Holandsku a Nemecku, keď ich žalujeme o sumu 350 miliónov eur.
V zahraničí už v podobných prípadoch došlo k mimosúdnym dohodám. Očakávam preto, že v priebehu tohto alebo budúceho roka sa aj nám podarí nejaký objem pohľadávok mimosúdne vymôcť.
Proti kartelu stavebných spoločností zastupujeme municipality z Rakúska. Ďalej zastupujeme 2 500 farmárov z Nemecka proti veľkoobchodníkom s pesticídmi. Z ďalších je to celoeurópsky lososový kartel, keď chovatelia lososov uzavreli podľa dostupných informácií nelegálnu cenovú dohodu, ktorá fungovala niekoľko rokov. Zastupujeme siete supermarketov a ďalších odberateľov.
Menších proti veľkým sme zastupovali aj v spore s Mastercardom a Visou. Ideme proti spoločnosti Google. Máme proti nim šesť žalôb za zneužitie dominantného postavenia. Súdime sa s Applom. Ďalším je Microsoft. Som teda presvedčený, že pozíciu, pri ktorej zastupujeme menších poškodených proti veľkým hráčom s dominantným postavením, jednoznačne napĺňame.
Sledujete pritom však aj vlastný prospech.
Áno, z toho pohľadu označenie Robin Hood nie je úplne presné. Nechceme sa tváriť, že to robíme zadarmo. Je to biznis ako každý iný, profit je teda dôležitý. Práca nám však dáva príjemný pocit, že narovnávame deformácie, ktoré na trhu vznikli.
Aký podiel z priznaných nárokov pripadá na vašu odmenu?
Berieme si zhruba dvadsať až tridsať percent z vysúdenej sumy.
Ako by ste definovali úlohu, ktorú pri procesoch zastávate?
Máme dve hlavné roly. Sme investor, ktorý drží kasu, a zároveň projektový manažér, ktorý prepája všetkých zúčastnených.
Proti globálnych hráčom
Vy ste Slovák pracujúci v Prahe. Ako by ste definovali vašu firmu z pohľadu regiónu pôsobnosti?
Už sme celoeurópsky hráč. V kontinentálnej Európe sme tretí alebo štvrtí najväčší na tomto trhu.
Pri vstupe na trh ste tu chceli byť prví, aby ste si vytvorili náskok pred možnou regionálnou konkurenciou. Vznikla medzičasom nejaká?
V rámci strednej Európy tak nikoho nevnímame. Dáva nám to veľmi komfortnú pozíciu. Máme totiž veľmi veľa príležitostí a veľmi málo konkurentov. Môžeme teda rýchlo rásť do šírky.
Ako postupujete pri výbere prípadov? Prichádzajú za vami poškodení, alebo ich oslovujete sami?
Obidva spôsoby. Vo veľkej väčšine prípadov zastupujeme skupinu poškodených, ide teda o porušenie práva viacerých fyzických alebo právnických osôb. Tieto prípady sú zväčša medializované.
Aj nedávno český Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže uložil pokutu 125 miliónov korún spoločnosti Electrolux za vertikálny kartel v trvaní zhruba desať rokov. Distribútor zakázal maloochodníkom znižovať ceny predávaných výrobkov.
Firma sa už ku konaniu priznala a voči pokute sa neodvolala. Ide o najväčšiu takúto pokutu v histórii českého úradu. Nás teraz kontaktujú právnici, aby sme pomohli vymôcť nároky poškodeným. Sú nimi domácnosti, ktoré si kupovali chladničky, práčky či iné spotrebiče tejto skupiny.
Sú podobné rozhodnutia úradov voči veľkým globálnym hráčom časté?
Čoraz častejšie. Napríklad som presvedčený, že bude narastať podiel sporov s firmami z technologického biznisu. Pôjde o päť najväčších hráčov sveta Google, Apple, Amazon, Microsoft a Meta. Už dnes ich monitoruje Európska komisia.
Hľadači ukradnutého umenia
Kedy začínate prípady z vašej iniciatívy?
Právny trh sa rýchlo mení. Uplatňovanie práv sa digitalizuje, čo nám umožňuje vytvárať veľa vertikál. Príkladom môže byť celoeurópsky projekt, ktorý sme nedávno spustili, zameraný na odškodnenie za ujmu na zdraví pri dopravných nehodách. Keď do vás niekto narazí, budete si môcť bez vlastných finančných prostriedkov uplatňovať škodu na zdraví u vinníka. Tieto veci sú bežné v USA, no v Európe zatiaľ nie.
Pred pár rokmi na Slovensku súdy priznávali neúmerne vysoké odškodnenia, pretože v legislatíve chýbal ich striktne stanovený limit. Poisťovne sa na to dosť sťažovali. Nehrozí niečo podobné aj v tomto prípade?
V rámci kontinentálnej Európy sú náhrady zdravotnej ujmy pri nehodách relatívne nízke. Niekto vám pri autohavárii zlomí nohu a vy dostanete dvetisíc eur. Je to dostatočné? Podľa mňa nie. V každej krajine je to však trochu inak, preto si myslím, že v budúcnosti dôjde k väčšej harmonizácii ceny ľudského života a tým aj jednotlivých škôd naprieč Európou.
Zastupujete aj individuálnych poškodených?
Veľmi zriedka. Ojedinelým príkladom môže byť prípad jedného izraelského zberateľa umenia. Ten mal zbierku asi osemsto obrazov, ktoré mu ukradli. Je to veľmi nákladný spor, no za zhruba tri mesiace, odkedy na tom pracujeme s viacerými advokátskymi kanceláriami vo Francúzsku a v Nemecku, sa nám podarilo súdnou cestou zaistiť obrazy v hodnote 200 miliónov eur. Ide napríklad o avantgardistov ako Marc Chagall. No je to neštandardný prípad. Nemáme medzi klientmi veľa jednotlivcov.
Ako sa vám podarilo dostať sa k tým obrazom?
Vypátrali sme ich cez našu intelligence jednotku. Obrazy sme potom zaistili cez exekučné príkazy. Časť napríklad v laboratóriu, kde sa kontroluje pravosť obrazov.
Pomalé súdy sú prekážkou spravodlivosti
Ako sa vám darí bojovať s dĺžkou súdnych konaní? Na Slovensku trvajú mnohé spory dlhé roky. Je to podobné aj v zahraničí?
Mojím obľúbeným tvrdením je „Justice delayed is justice denied“ (Neskorá spravodlivosť je odopretá spravodlivosť). Táto anglická fráza platí na sto percent. Čakať príliš dlho na rozsudok je veľmi zlé. Na Slovensku aj v Česku trvajú súdy oveľa dlhšie ako v zahraničí, no ani tam nie je garancia, že máte rozsudok do dvoch rokov.
Najmä pri komplikovaných veľkých miliardových sporoch. Profesionalita súdov je však na oveľa vyššej úrovni. Sú špecializované, máte teda istotu, že na opačnej strane sedí sudca, ktorý sa v danej oblasti práva vyzná.
Problém teda nie je len s rýchlosťou, ale aj s kvalitou rozsudkov?
Áno. U nás sa stretávame so sudcami, ktorí doslova nerozumejú zákonom. Niekedy majú nad sedemdesiat rokov, čím ich nechcem uraziť kvôli veku, no zákon sa v priebehu času mnohokrát novelizoval. Sudcovia to však často ignorujú, dokonca niekedy aj úmyselne.
Výsledkom je, že mnohokrát neviete predikovať výsledok procesu. Na obhajobu slovenských a českých súdov však treba povedať, že sa to postupne zlepšuje.
Je táto situácia plošný problém alebo to platí len o nejakej oblasti či regióne?
Je to plošný problém. Dokonca by som to označil za celospoločenský problém. Mať funkčné súdy je ten najdôležitejší predpoklad k tomu, aby sme mali právny štát.
Investícia do súdnych sporov
Prednedávnom ste vstúpili do sveta finančných investícií. Otvorili ste fond, z ktorého vyzbierané peniaze použijete na financovanie súdnych konaní. Opíšte, ako bude fungovať.
Ide o jeden z prvých fondov tohto typu v Európe. Vytvorili sme ho so spoločnosťou Wood & Company. Do fondu vkladáme investičné certifikáty sporov, o ktorých predpokladáme, že budú ukončené do troch rokov. Cieľovú hodnotu sme si stanovili na desať miliónov eur.
V čom by mohla byť táto investičná trieda atraktívna?
Výhodou investície do súdnych sporov je to, že fond má len veľmi nízku koreláciu s finančnými trhmi. Nie je závislý od trhu nehnuteľností ani od dolára či zlata. Je to anticyklický produkt, pretože v časoch krízy vidíme zvýšený dopyt po službách, aké poskytujeme. Ľudia a firmy sa viac súdia, no majú na to menej vlastných peňazí.
Výnos na úrok likvidity
Predpokladaný výnos je podľa prospektu fondu dvanásť až pätnásť percent. Je reálne ho dosiahnuť?
Analytici banky Goldman Sachs vypočítali, že priemerný výnos v našom biznise dosahuje tridsaťtri percent. Už pri tomto čísle to dáva zmysel. Naše výsledky sú pritom oveľa lepšie. Máme veľmi dobrý výber sporov, ktoré sú dobre škálovateľné a s vysokou úspešnosťou.
Výnos bude vyplácaný až po splatnosti certifikátov alebo priebežne?
Investičný horizont fondu je päť a viac rokov. Výnosy budú vyplácané až potom. Dôvodom je to, že súdne spory nie sú veľmi likvidným aktívom. Trvajú nejaký čas, no nevieme presne predikovať aký. Máme síce vysokú pravdepodobnosť úspechu, no nevieme, či to bude o rok, tri alebo o päť rokov.
Čo tento fond znamená pre vás?
Je to míľnik v rozvoji našej spoločnosti. Nechceme byť totiž len tými, ktorí zarábajú pre ostatných, ale chceme mať vlastný fond. Potrebujeme k tomu mať dobrý „track record“ a aby sa investori naučili využívať túto triedu aktív. Likviditu ako takú si vieme zabezpečiť aj na americkom trhu cez našich partnerov, no toto je niečo iné.