Slovenský futbalista Stanislav Lobotka prestúpil do talianskeho veľkoklubu SSC Neapol. Podľa agentúrnych správ by mal jeho doterajší zamestnávateľ španielska Celta Vigo za neho zinkasovať 20 miliónov eur a ďalšie štyri milióny prípadne môže dostať vo forme bonusov.
Ide o tretí najdrahší prestup slovenského futbalistu. Viac kluby zaplatili iba za Milana Škriniara (25 miliónov eur) a Vratislava Greška (21,5 milióna).
Dvadsaťpäťročný stredopoliar mal s Neapolom podpísať zmluvu na štyri a pol roka s príjmom 1,8 milióna eur ročne. Do Viga prišiel v roku 2017 za štyri milióny eur z dánskeho FC Nordsjaelland.
Stanislav Lobotka. Foto: Ondřej Pýcha
Stanislav Lobotka bol v lete 2018 aj na obálke magazínu Forbes, z vtedajšieho rozhovoru sme vybrali pár jeho odpovedí.
Čo hovorí čerstvý prírastok do klubu, v ktorom donedávna pôsobil kapitán slovenskej reprezentácie Marek Hamšík, o peniazoch, hodnote hráčov či o tom, čo ho posunulo v kariére vpred?
O svojej trhovej hodnote v desiatkach miliónov eur.
Myslím, že to je šialená hodnota. Keď si zoberiete, čo všetko za to môžete mať… Aj by som bol radšej, keby to bola nižšia suma a tie peniaze sa využili nejako inak. Ale ja trendy vo futbale neurčujem, a keď sa nájde niekto, kto zaplatí takú šialenú sumu, tak to tak bude.
O prvej výplate.
Moja prvá výplata bola, keď som začal v Trenčíne a mal som prvú profesionálnu zmluvu. To som mal asi 15 rokov a bolo to nejakých 333 eur.
O tom, čo si kúpili za prvé peniaze.
Tuším som sa išiel najesť a kúpiť si tričko a tenisky. Keď mi prišli tie peniaze, cítil som sa ako najbohatší človek v Trenčíne, s 333 eurami. Bol som sa potešiť, ale na druhej strane som si niečo kúpil a o týždeň som pozeral, kam sa peniaze podeli.
O prvej veľkej výplate.
Čo je to veľká výplata? Moja bola veľká už vtedy, keď som bol v Trenčíne. Bol som tam dva-tri roky a vyhrali sme titul. Vtedy som podpísal profesionálnu zmluvu a pre mňa to boli veľké peniaze. Asi dve tisícky.
O tom, čo futbalistu posúva vo veľkom klube.
Mňa vždy posúvalo, že som mal dobrých trénerov. Môžete byť aj v super klube, ale vždy je veľmi zložité, ak nehrávate, tréner vás nestavia do zápasov. Vtedy je ťažké sa motivovať, makať na sebe. Ak cítite dôveru trénera, ľahšie sa vám hrá aj „jazdí“ na tréningoch. Osobne som však zatiaľ vždy mal radosť z futbalu, nikdy som ho nebral ako prácu. Ani to nemám tak, že sa skončí tréning a idem domov. Vždy zostanem, zájdem do posilňovne alebo si pocvičím streľbu. Tak by sa to malo robiť, trénovať aj navyše.
