Sedíme v Nemocnici Bory, je marec 2023, krátko pred jej otvorením. Po chodbách voňajúcich novotou sa pohybujú zdravotníci, ale zvedavo sa obzerajú aj pacienti, nemocnica je už v skúšobnej prevádzke.
Na ostrý štart dohliada naň Ľuboš Lopatka, skúsený manažér, ktorý už prešiel viacerými riaditeľskými pozíciami v Pente, ktorá Bory postavila, ale aj v štátnej sfére.
Cieľom je spokojný pacient aj zamestnanci
Keď sem ráno prichádzate do práce, nad čím premýšľate?
Premýšľam nad tým, že našou spoločnou úlohou je „vdýchnuť mŕtvej budove život“. Obsadenie pracovných pozícií je len začiatok, dôležité je nastavenie firemnej kultúry v súlade s našimi hodnotami. Primárnym cieľom nemocnice je bezpečnosť pacientov a kvalita zdravotnej starostlivosti.
Tieto dva ciele stoja nad všetkým ostatným, na čo je, mimochodom, zameraná aj väčšina z nemalého množstva inovácií, ktorými nemocnica disponuje.
Aké sú v Pente očakávania v súvislosti s touto nemocnicou?
Dá sa to vyjadriť jednoduchou vetou: chceme, aby bola Nemocnica Bory, koncová nemocnica siete Svet zdravia, vyhľadávanou nemocnicou s dobrým renomé. Ak sa vyjadrím sofistikovanejšie, tak chceme, aby bola nemocnicou, na ktorú sa budú pacienti obracať s dôverou, a tiež aby občania – pacienti nenadobudli pocit, že v nemocnici zavadzajú, prípadne personál obťažujú svojou prítomnosťou.
Chceme byť nemocnicou pre všetkých, ktorá kladie extrémne vysoký dôraz na bezpečnosť pacienta a dáva si záležať na vysokej kvalite zdravotnej starostlivosti. Záleží nám na tom, aby sa naši zamestnanci – kolegovia cítili v nemocnici dobre a boli spokojní a motivovaní, lebo to je nutný predpoklad pre to, aby sme mali spokojného pacienta.
Tiež zdôrazňujem, že náš pracovný osud a úspech nemocnice sú len v našich rukách. Nemáme a nechceme sa na nikoho vyhovárať či sa za niekoho schovávať.
Hľadač výziev
Do Penty ste sa vrátili minulý rok, keď ste prijali miesto riaditeľa tejto nemocnice. Prečo ste urobili tento krok?
Popravde, do Nemocnice Bory ma nezlákalo zdravotníctvo ako také, ale samotný projekt nemocnice novej generácie. Mám rád zaujímavé a ťažké úlohy a projekt Borov je unikátny, navyše slúžiaci verejnému záujmu. Nevyužiť príležitosť byť súčasťou takéhoto projektu by som si časom určite vyčítal.
Má veľké ambície a súčasne môže pomerne zásadným spôsobom zmeniť slovenské zdravotníctvo, v dobrom slova zmysle. Od roku 2010 som prijímal len také ponuky na zamestnania, kde to nebolo len „o zarábaní peňazí“, ale aj o vyššom princípe či význame.
Či už to bola Sociálna poisťovňa, ktorá je z pohľadu občana unikátna, zásadná a je vo verejnom záujme, alebo Svet zdravia, kde sme vlastne začali budovať sieť, ktorá má v súčasnosti sedemnásť nemocníc a teraz k nim pribudnú Bory. Budujeme tu niečo, čo nás s istotou prežije.
Foto: archív Nemocnice Bory
Tiež verím, že Nemocnica Bory nastaví zrkadlo slovenskému zdravotníctvu, keďže som presvedčený, že Slovensko nemusí mať niektoré nemocnice v takom dezolátnom stave, v akom skutočne sú, keďže nie sme taká chudobná krajina.
Je tu však obrovský neporiadok a chaos a je to aj výsledok rôznych mýtov, ktoré medzičasom zľudoveli. Žiaľ, vykladači týchto neprávd majú pomerne veľký dosah na vedomie bežných ľudí.
O hrozienkach v koláči
Myslíte tým kritiku – aj z radov politikov, ktorí zvyknú Pente vyčítať, že si v zdravotníctve len „vyberá hrozienka z koláča“?
Pevne verím, že rozbehom nemocnice porazíme dva posledné prežívajúce mýty, ktoré slúžia na ospravedlňovanie stratovosti štátnych nemocníc. Tým prvým je práve klamlivé tvrdenie, že privátny sektor je v zisku, lebo len „vyzobáva“ hrozienka zo zdravotníckeho koláča a štátu zostávajú tí najťažší a najdrahší pacienti.
Tým druhým klamlivým tvrdením je názor, že univerzitná či fakultná nemocnica musia byť stratové, lebo zabezpečujú výuku študentov. Verím, že sa nám čoskoro podarí ukázať, aká je skutočná pravda.
Vo Svete zdravia, nemocničnej odnoži Penty, ste už pôsobili aj v minulosti. Prečo ste potom prijali ponuku ísť do štátneho teplárenského MH Manažmentu?
Presne z tých istých dôvodov, o ktorých hovorím. Na MH Manažmente ma zaujala šestica štátnych teplární, ktoré boli dlhé roky očividne spravované veľmi zle, aj keď dodávajú teplo približne miliónu obyvateľov Slovenska. Sú vlastnené štátom a ich existencia je bezpochyby vo verejnom záujme.
Zo šestice teplárenských entít sme urobili jednu akciovú spoločnosť s názvom MH Teplárenský holding (MHTH) so šiestimi výrobnými závodmi. Samozrejme, začali sme ich riadiť holdingovým spôsobom, teda ako sieť. Do tímu som získal slušných a osvedčených ľudí. Niektorých som poznal už skôr zo Sveta zdravia, iných som nepoznal vôbec a prišli na základe výberového konania.
Po zastabilizovaní situácie sme z pozície MH Manažmentu vymenovali na post generálneho riaditeľa MHTH môjho nástupcu a ja som odišiel. Netajím sa tým, že sme týmto projektom aj formou riadenia chceli inšpirovať aj iné rezorty, respektíve štát, ale, žiaľ, zdá sa, že aspoň nateraz zostane MHTH osamotený.
Aj štátne zdravotníctvo je už dávno zrelé na tento typ riadenia nemocníc, kde je cieľom minimalizácia administratívy, zjednodušenie riadenia, využívanie synergií skupiny, úspory z rozsahu, ale aj strategické riadenie a dôsledná kontrola štyroch očí.
Foto: Ondřej Pýcha
„Mám rád zaujímavé a ťažké úlohy a projekt Borov je unikátny, navyše slúžiaci verejnému záujmu.“ Foto: Ondřej Pýcha
Náročné vyjednávanie
Vráťme sa k Borom. Predregistrovalo sa k vám vyše stotisíc ľudí, z čoho približne 40-tisíc sú klienti Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Čo by teoreticky znamenalo pre toto množstvo ľudí, ak by sa vám nepodarilo dohodnúť sa s touto poisťovňou, čo sa nakoniec stalo len deň pred otvorením?
Boli sme pripravení sa akútnych prípadov zhostiť, keďže poistenci nemôžu za počínanie vedenia poisťovne. Pri plánovaných výkonoch by bola situácia iná. Tu by mal poistenec, ak by sa dožadoval plánovaného výkonu u nás, dve možnosti. Tou prvou je získanie predchádzajúceho súhlasu na jeho úhradu od VšZP, druhou je úhrada plánovaného výkonu v pokladni nemocnice z vlastných zdrojov s prípadným následným domáhaním sa dodatočnej úhrady u VšZP.
Vyjednávanie so VšZP by som neoznačil prívlastkom ťažké, skôr smutné. Primárnym cieľom každej zdravotnej poisťovne by malo byť slúžiť svojim poistencom. Akékoľvek „politické hry“ okolo tejto témy do štandardného sveta nepatria.
Mimochodom, nemocnica funguje skúšobne od 6. marca 2023 a za túto dobu sme vyšetrili už viac ako sto poistencov VšZP. Dialo sa tak pro bono, teda bez nároku na úhradu, ale takýto stav by sa dal tolerovať len do riadneho otvorenia nemocnice, teda do 30. marca.
Nemocnica Bory má aj niektoré unikátne prístroje, napríklad CyberKnife, ktoré nie sú nikde inde na Slovensku. Nezazmluvnenie zo strany VšZP by znamenalo posielať ich poistencov na liečenie aj naďalej do zahraničia, takýto krok by sa preto dal označiť len za určitú formu „trucu“.
Bol práve tento bod, vyjednávanie so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, to najťažšie za vaše fungovanie v aktuálnej funkcii riaditeľa?
Vyjednávanie so VšZP by som neoznačil prívlastkom ťažké, skôr smutné. Primárnym cieľom každej zdravotnej poisťovne by malo byť slúžiť svojim poistencom, inými slovami hľadať lepšiu dostupnosť a vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Akékoľvek „politické hry“ okolo tejto témy do štandardného sveta nepatria.
Za skutočne komplikovaný považujem už spomínaný rozbeh nemocnice po ľudskej stránke, alebo, ak chcete, zorchestrovanie chodu celej nemocnice. Aj preto pristupujem ku svojej práci s veľkou pokorou, keďže si uvedomujem, že pochybenie si nemôžeme dovoliť a sú veci, ktoré sa nedajú urobiť na druhýkrát.
Napríklad zavedenie zdravej firemnej kultúry do komunikácie, či už tej internej alebo s pacientmi. Čelíme krásnej, ale ťažkej úlohe. V krátkej dobe k nám prichádza veľké množstvo ľudí, kolegov a každý z nich si so sebou prináša dobré aj zlé návyky z predchádzajúceho zamestnania či zamestnaní. Naším cieľom je vytvorenie fungujúceho systému.
Foto: archív Nemocnice Bory (8 fotografie)
Nie nábor, výber
Budete tu zamestnávať viac ako 1 500 ľudí. Aké náročné je nájsť dobrých lekárov a zdravotné sestry a nájsť ich ešte aj v dostatočnom množstve?
Vhodných ľudí sa nám darí zháňať v intenciách situácie, aká je na Slovensku. Nerobíme nábor, ale výber ľudí. Žiaľ, zdravotníctvo na Slovensku sa už v súčasnosti nachádza v stave konvergujúcom k anarchii. Donedávna zdravotníctvu škodili „len“ politici, teraz s nimi hrdo držia krok funkcionári LOZ (Lekárske odborové združenie), ale činia tak určite len s tým najlepším úmyslom…
Vo všeobecnosti platí, že mix nerozhodných politikov a nekompetentných a navyše odvážnych odborárov nedokážu zvládnuť ani zdravotné systémy bohatších štátov.
Kto je Ľuboš Lopatka
- Vyštudoval Strojnícku fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, po štúdiu pracoval v Pozemných stavbách v Trnave.
- V roku 1991 sa stal námestníkom ministra pre správu a privatizáciu majetku a neskôr riaditeľom Slovenskej kartografie.
- V deväťdesiatych rokoch pôsobil okrem iného v Kone Lifts v Bratislave, dcére fínskeho výrobcu výťahov, v roku 1998 sa stal generálnym riaditeľom celulózo-papierenskej spoločnosti Kappa a od roku 2007 pracoval ako regionálny riaditeľ pre strednú a východnú Európu MetsäTissue.
- Od roku 2010 bol dva roky počas vlády Ivety Radičovej generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne.
- V rokoch 2013 až 2017 pôsobil ako generálny riaditeľ siete nemocníc Svet zdravia patriacej Pente.
- Dva roky potom viedol súkromnú spoločnosť Výskumný ústav zváračský.
- V roku 2020 sa stal generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva štátnej teplárenskej spoločnosti MH Manažment.
- Vlani sa vrátil do skupiny Penta, aby viedol dokončenie a spustenie Nemocnice Bory.
Platí v prípade sestier to, že musíte viac pracovať s platom, aby ste ich pritiahli?
Je pravda, že sestry sú na mzdu citlivejšie ako lekári. Tiež je však pravda, že mnohí z lekárov, ale aj sestier, ktorí sú už dnes u nás zamestnaní, nedosahujú výšku svojich príjmov zo zahraničia, odkiaľ prišli. Nevrátili sa primárne kvôli peniazom, ale preto, lebo sa im ponúkla možnosť pracovať v prostredí, na ktoré boli zvyknutí, a dostali možnosť vybudovať niečo zmysluplné.
Kladieme veľký dôraz na rovnosť šancí a zmysel pre spravodlivosť. Občas kolegom opakujem, že ich výhodou je, že nie sú nikomu zaviazaní za to, že sú v nemocnici Bory, a mne už vôbec nie. Sú tu preto, lebo vedia, že ich doterajší život bol dostatočne zaujímavý na to, aby boli atraktívni na trhu práce.
Podľa mňa je to extrémne dôležitá vec, budovanie pocitu sebadôvery, hrdosti na samého seba. Nie je dobré, keď niekto zastáva funkciu, za ktorú má byť niekomu vďačný. U nás sa pracovné pozície nededia a ani nevybavujú.
Sestry si chcú vychovať
Nemuseli ste teda ponúknuť nadpriemerné platy v porovnaní s priemerom v rámci Bratislavy?
Paradoxne sme nezriedka doťahovali len to, čo už urobil štát. Bežní ľudia netušia, aké sú priemerné mzdy lekárov v štátnych nemocniciach. Osobne mi neprekáža rast platov zdravotníckych pracovníkov, veľmi ma však trápi demoralizácia v oblasti pracovných návykov. Inými slovami, žiaľ, čoraz menšiemu počtu ľudí sa už chce pracovať osem hodín denne päť dní v týždni. A to považujem za problém…
U nás sa pracovné pozície nededia a ani nevybavujú, hovorí šéf Nemocnice Bory. Foto: Ondřej Pýcha
Koľko ľudí ste stiahli zo zahraničia? Rátate aj s Ukrajincami a Ukrajinkami?
Nemáme ešte finálne čísla, ale odhadujem, že to môže byť tak stopäťdesiat ľudí vrátane ľudí z Ukrajiny. Snažíme sa vychovať si mladé sestry po škole, okrem iného aj preto, lebo ešte nie sú pokazené nefungujúcim systémom a dajú sa tak skôr naviesť na správnu cestu.
Niektoré oddelenia budete otvárať postupne v priebehu tohto roka. Platí pôvodný harmonogram?
Áno, pôvodný harmonogram stále platí. Od otvorenia nemocnice budú k dispozícii ambulancie anestéziológie a intenzívnej medicíny, ambulancia diabetológie a porúch látkovej premeny a výživy, gastroenterologické ambulancie či gynekologicko-pôrodnícke ambulancie.
Nadobúdam pocit, že sa zo slovenských nemocníc postupne vytráca človečina.
Medzi prvými, ktoré v Nemocnici Bory otvoríme, budú aj chirurgická ambulancia, ambulancia vnútorného lekárstva, ale aj oftalmologické, otorinolaryngologické ambulancie, ortopedická ambulancia, ambulancia radiačnej onkológie, ambulancia klinickej onkológie, ambulancia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie a tiež ambulancia klinickej farmakológie.
Okrem špecializovaných nemocničných ambulancií bude koncom marca otvorené aj rádiologické oddelenie a pracovisko radiačnej onkológie. Nasledovať bude jednodňová zdravotná starostlivosť. V máji pribudnú prvé hospitalizácie v lôžkovej časti nemocnice, začiatkom júna bude otvorená pôrodnica s neonatológiou. V septembri sa zavŕši otváranie nemocnice otvorením urgentného príjmu.
Z nemocníc sa vytráca človečina
V čom je zdravotníctvo odlišné od manažovania iných oblastí, v ktorých ste pôsobili?
Dôležitý je ľudský faktor, respektíve ľudskosť ako taká. Nadobúdam pocit, že sa zo slovenských nemocníc postupne vytráca človečina. Slušné správanie a dobrá komunikácia sú pritom kľúčové. Sme tu predsa preto, aby sme pacientom pomohli a vyšli im v ústrety v maximálne možnej miere.
Aj keď si, samozrejme, uvedomujem, že pri takom veľkom množstve ľudí sa môže stať všeličo. Aj pacienti sa správajú rôzne v závislosti od toho, v akom sú stave. Do nemocnice chodia nezriedka na urgent opití ľudia, pod vplyvom drog a tak ďalej. To sú fakty, ale musíme byť na tieto situácie pripravení a pacienti nesmú byť za to trestaní. Obzvlášť nie tí, ktorí za nič nemôžu.
Výsledok politizácie slovenského zdravotníctva je taký, že po mnohých rokoch sa stala téma Rázsochy nedôveryhodným príbehom, ale za to predsa nemôže naša nemocnica.
Už ste predtým spomenuli, že máte takú naivnú predstavu, že Nemocnica Bory inšpiruje aj štátne nemocnice…
Chcel by som, aby to tak bolo, ale, paradoxne, je naša nemocnica vnímaná ako hrozba. Pritom sa len zvýši štandard pre ľudí. Keď si napríklad pacient, ktorý potrebuje vymeniť kĺb, alebo tehotná žena vyberú rovnako kvalitnú alebo kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť pri významne vyššom štandarde, prečo to niekomu prekáža?
Výsledok politizácie slovenského zdravotníctva je taký, že po mnohých rokoch sa stala téma Rázsochy (plánovaná štátna nemocnica, pozn. red.) nedôveryhodným príbehom, ale za to predsa nemôže naša nemocnica. Navyše, keby sa aj hneď teraz stala výstavba Rázsoch realitou, tak potrvá minimálne šesť až sedem rokov, kým začnú skutočne fungovať.
Rázsochy už mohli dávno stáť…
Štát stále hovorí o ambícii vybudovať v Bratislave vlastnú nemocnicu. Myslíte si, že je to reálne?
Bol by som veľmi rád, keby sme mali v Bratislave novú štátnu univerzitnú nemocnicu, len treba odfiltrovať názory „snílkov“ z kategórie tisíc lôžok a podobné nezmysly. Úprimne si povedzme, že štát mal extrémne veľa času, dostatok prostriedkov a všetky nástroje k tomu, aby boli Rázsochy už dávno postavené a aj ďalšie nemocnice vo výrazne lepšom stave, ako je tomu teraz v realite.
Je logické položiť si otázku, koľko rokov by sme mali ešte čakať, aby sa dosiahlo to, čo nám politici sľubujú vždy na začiatku každého volebného obdobia.
Osobne si myslím, že vybratá poloha pre univerzitnú nemocnicu na Rázsochách je po geografickej stránke nerozumná. Ak sa niekomu stane nehoda povedzme na D1, čo je východná časť Bratislavy, tak dojazdová vzdialenosť do Rázsoch či Borov bude približne rovnaká. Samozrejme, pacient môže byť ešte zavezený do Ružinova.
Takže podľa mňa dáva pre Bratislavu väčší zmysel, aby Univerzitná nemocnica Bratislava nebola na západe mesta, ale na jeho východe. Podotýkam, že toto hľadisko nie je ani tak kľúčové z pohľadu Borov, ako z pohľadu urgentného pacienta vezúceho sa v sanitke rýchlej zdravotnej pomoci.
Je v hre scenár, že by Penta nemocnicu predala štátu?
Pokiaľ viem, o tejto téme sa aktuálne vôbec nediskutuje.
Cena za štátnu nemocnicu je nereálna
V roku 2016, keď ste aj vy boli pri predstavení projektu novej nemocnice, ktorá mala byť hotová v roku 2021, mala investícia do Borov činiť 100 miliónov eur, aktuálne je však na 250 miliónoch. Prečo tie posuny?
Áno, aj keď si už presné čísla nepamätám, zohralo tu rolu jednak to, že Nemocnica Bory bola nakoniec poňatá veľkorysejšie so širšou funkcionalitou a zároveň sa určite zvýšili stavebné náklady.
Zoberme to však z inej stránky. Náklady hrubej stavby nemocnice Bory dosiahli 110 miliónov eur. Ak to vydelíme 53-tisícovou výmerou nemocnice, vychádza, že jeden štvorcový meter hrubej stavby sa postavil za približne 2 075 eur. Podotýkam, že za túto cenu bola stavba zakontrahovaná pred zhruba štyrmi rokmi, dnes by sa to už dosiahnuť nedalo.
„Štát mal extrémne veľa času, dostatok prostriedkov a všetky nástroje k tomu, aby boli Rázsochy už dávno postavené a aj ďalšie nemocnice vo výrazne lepšom stave,“ myslí si Ľuboš Lopatka. Foto: Ondřej Pýcha
Mimochodom, pri Rázsochách sa uvažuje, že budú mať 153-tisíc štvorcových metrov úžitkovej plochy s rozpočtom 265 miliónov eur, čiže jeden meter má stáť okolo 1 732 eur. Dokonca by tam mali byť parkoviská na troch podzemných podlažiach, ktoré sú vždy drahšie ako nadzemné podlažia.
Takže verím, že sa nemusím vyjadrovať, či sú Rázsochy a ich hrubá stavba reálne v kontexte súčasných cien.
S akým rozpočtom bude fungovať váš nemocničný kolos?
To ukáže budúcnosť, ale predpokladom je, že by to malo byť v plnej prevádzke približne 130 miliónov eur.
Hodnotenie kvality
Keď prídete ako skúsený manažér do novej firmy, na čo sa ako prvé pozeráte a kde hľadáte priestor na zlepšenie?
Kľúčové je spoznať ľudí a rozprávať sa s nimi. Cieľom je vniesť do nemocnice poriadok a systém. Ak to začne platiť a ľuďom vytvoríte podmienky, rozumní sa spravidla chopia príležitosti a „dostanú krídla“. Ak takýto stav nastane, vždy mám z toho veľkú radosť a som na kolegov patrične hrdý.
Ako budete merať úspešnosť nemocnice?
Úspešnosť nemocnice budeme merať štandardne tak, ako už roky meriame v sieti Svet zdravia. Existujú mäkké a tvrdé ukazovatele. Jedným z tých mäkkých spôsobov je takzvané hodnotenie spokojnosti, keď dáte pacientovi dotazník spokojnosti a on ho vyplní.
Je to však laický pohľad, pretože pacient spravidla nevie posúdiť, či dostal dobrý liek alebo liečbu. Vie len posúdiť úroveň komunikácie, či mal dobrú stravu, či boli čisté toalety, periny.
Potom existujú tvrdé ukazovatele nazývané indikátory kvality. Zostavili sme ich ešte vo Svete zdravia na základe skúseností zo Slovenska a zo zahraničia, keďže štát na túto úlohu rezignoval.
Na Slovensku máme veľa zdravotníckych dát, ale nikto im neverí, pretože nie sú štruktúrované a nie sú zozbierané jednotnou metodikou. Nemocnicu Bory zamýšľame porovnávať s nemocnicami podobnej kategórie za našimi hranicami smerom na západ.
Bude to len pre vaše interné účely?
Zrejme áno, ale nielen. V každom prípade v nemocnici musí existovať jasná metodika a ľudia musia cítiť pocit slobody. Zvyknem hovoriť, že nie je zakázané hovoriť pravdu, ale je zakázané klamať. Tiež nie je zakázané robiť chyby, ale nesmú sa robiť opakovane či z nedbalosti.
Existujú však neospravedlniteľné pochybenia, takými sú napríklad alkohol na pracovisku či krádež.
Keď bude rozbehnutá prevádzka nemocnice naplno, nad čím sa budete zamýšľať pri príchode do práce?
Nad optimalizáciou a dolaďovaním nemocnice, to je nikdy sa nekončiaci proces.
Rozhovor s Ľubošom Lopatkom vyšiel v aprílovom vydaní magazínu Forbes.
