Študoval matematiku, pracoval ako ekonomický diplomat, no napokon zakotvil pri startupoch. Peter Kolesár stojí na čele poradenskej spoločnosti Civitta, ktorá hľadá jednorožce a podporuje nové inovatívne spoločnosti na trhoch od Kodane po Jerevan. Slovenským startupom pomáhajú preraziť a stať sa globálne úspešnými firmami.
Ako sa študent matematického gymnázia dostane k inováciám, medzinárodným vzťahom a politike?
Už počas gymnázia som sa zaujímal o spoločenské dianie, politiku a ekonomiku. Od dvanástich rokov som pravidelne čítal noviny, ako 16-ročný som dostal štipendium na ročné štúdium v USA.
Po strednej škole som išiel študovať humanitné vedy – politológiu, európske štúdiá, medzinárodné vzťahy.
O inovácie som sa dlho veľmi nezaujímal, ale na vysokej škole ma zaujala téma priamych zahraničných investícií a venoval som jej svoju diplomovku.
Startupový zázrak
Čo presne ste v nej skúmali?
Prečo Slovensko získalo veľké automobilky a na základe akých kritérií sa veľkí investori rozhodli investovať na Slovensku a v strednej Európe. Po škole som pôsobil v konzultačnej sfére a v roku 2011 sa stala výnimočná udalosť. Rezort diplomacie otvoril výberové konania na pozície ekonomických diplomatov aj ľuďom mimo ministerstva.
Keďže som pokukoval po diplomacii, prihlásil som sa a vybrali ma. Moje prvé pôsobisko bol Izrael, kde som nastúpil ako ekonomický diplomat. To bol zlomový moment. Izrael mal za sebou úspešný prerod z krajiny zmietanej bezpečnostnými konfliktmi na startupový zázrak, tak sa jadrom mojej práce a záujmu stali startupy.
Slovenským startuperom pomôže, keď sa viac zamerajú na problém, ako na jeho riešenie, hovorí Peter Kolesár. Foto: archív P. Kolesára.
Startupový zázrak je skutočne priliehavé. Skvele ten vývoj popísal bestseller Startup Nation…
Áno, kto ju čítal, ten sa pre túto krajinu nadchne. Ovplyvnila aj mňa. Téma startupov už potom so mnou ostala. Po dvoch rokov ma prevelili do Spojených štátov, Washingtonu a môj záber sa rozšíril o obchod, zahraničné investície a prácu so slovenskými biznismenmi v USA. Tu všetky témy zapadli do seba.
Dostať startupy do mainstreamu
Ako ste sa dostali do súkromnej sféry?
Po štyroch rokoch v štátnej správe som uvažoval, ako ďalej. Dostal som ponuku ísť do Neulogy (dnešná Civitta, pozn. red.), kde som vedel skombinovať všetky svoje záujmy aj zručnosti v jednej firme a na jednej pozícii. Povedal som áno.
Ktoré projekty vám v Neulogy najviac prirástli k srdcu?
Najviac vrások, ale aj najviac úsmevov a radosti, mi priniesli Startup Awards (ocenenie pre najúspešnejšie mladé firmy zo strednej Európy, pozn. red.). Miška Kršková s Jarom Ľuptákom a Ivanom Štefunkom súťaž založili v roku 2011 ako pomoc ekosystému a promo firmy, pretože priamy biznisový prínos nemala.
V prvých rokoch do nej musela firma investovať veľa vlastných prostriedkov, ale bolo skvelé sledovať, ako sa vďaka nej dostáva pojem „startup“ do mainstreamu, ako sa začína hovoriť o podnikaní medzi mladými ľuďmi. Startup Awards ukázali to najlepšie na našej startupovej scéne a motivovali ľudí, aby zakladali firmy.
Súťaž vykreslila Slovensko ako krajinu, v ktorej sa dejú zaujímavé veci a má potenciál (dnes ju pod značkou FTRNW organizuje Hubhub, pozn. red.). Systematicky sme sa potom ako Civitta začali venovať startupom v akceleračných programoch Challenger a HealthCare Lab.
Podujatie Startup Awards dostalo Slovensko na startupovú mapu sveta. Foto: archív Petra Kolesára
Začínali tak Sensoneo aj Slido
Kto by sa vám dnes z podporených firiem najviac poďakoval?
Startup Awards tvoria vždy len malý čriepok v príbehu firmy, ktorá následne prerazila alebo uspela. Nikdy by som si netrúfol povedať, že startup uspel práve vďaka tejto súťaži. Rád však o nej hovorí Martin Basila, ktorý odprezentoval postupne dve firmy, napríklad Sensoneo a jej smart senzory, ktoré monitorujú odpad a jeho zber v reálnom čase.
V roku 2016 vyhral Pavol Čekan s firmou MultiplexDX a myslím, že mu súťaž pomohla v prerode z vedca aj na podnikateľa. Peter Komorník tu ukázal vtedy ešte Instando, z ktorého sa neskôr stalo Slido a zvyšok je história.
Nebolo to len o firmách, ktoré zvíťazili, ale aj o firmách, ktoré prešli celým procesom – bootcampom, mentorovaním a prezentáciou na veľkom pódiu. Viditeľnosť, ktorú tým získali, mala veľký potenciál naštartovať ich ďalší rast.
Ako sa dobre „predať“
Čo najviac chýba začínajúcim podnikateľom na Slovensku?
O „founderoch“ v strednej Európe sa hovorí, že majú výborné technické vzdelanie, vedia pripraviť riešenie, ale nevedia ho predať. Stretávame sa s tým pravidelne, ale je to len časť pravdy. Ďalšia výzva je, že naši zakladatelia firiem majú riešenie, ale problém, ktorý riešia, nie je dostatočne vážny.
Myslíte tým, že málokoho trápi natoľko, aby investoval do riešenia?
Áno. Zakladateľ Wazeu Uri Levine rád nosí tričko s nápisom „Fall in love with the problem, not the solution“ („Zaľúb sa do problému, nie do riešenia“, pozn. red.) a hovoril o tom aj ako rečník na Startup Awards. Je to odkaz práve pre stredoeurópskych startuperov.
Často sa zaľúbia do svojho riešenia a snažia sa ho rozvíjať, investujú do neho peniaze, čas a energiu bez toho, aby to stálo za to. Preto sa s nimi snažíme na tom pracovať v akceleračných programoch. Rýchlo overiť problém a riešenie, ktoré našli. Čím skôr komunikovať s potenciálnymi zákazníkmi, či sú ochotní za to riešenie zaplatiť.
Estónsky vzor
Máte prehľad o tom, ako je na tom slovenská startupová scéna v porovnaní s krajinami východnej a strednej Európy?
Civitta aktuálne pôsobí v 18 krajinách od Kodane po Jerevan, takže máme prehľad. Naše startupové aktivity sú najaktívnejšie v Pobaltí, ďalej na Ukrajine, Slovensku a na Balkáne. Najčastejšie používam porovnanie s Estónskom, pretože je motivačné.
Prečo?
Táto krajina už má sedem jednorožcov, teda firiem s valuáciou viac ako miliarda dolárov, pritom tam žije len 1,3 milióna ľudí. Je za tým niekoľko faktorov, napríklad pocit ohrozenia, ktorý tvorí tlak na digitalizáciu a kybernetickú bezpečnosť, podobne ako v Izraeli.
Pocit ohrozenia zo spoločnej hranice s Ruskom?
Áno. Druhý dôvod je veľmi kvalitné vzdelávanie, ktoré produkuje nielen technicky zdatných ľudí, ale aj ľudí, ktorí sa neboja pretaviť nápady do projektov. Tretí dôvod je rýchly úspech firmy Skype a ich zakladateľov, ktorí peniaze z exitu investovali do rozvoja ekosystému a podpory ďalších zakladateľov.
A spomeniem tiež osvietenú verejnú správu, ktorá sa snaží stmeliť komunitu inovátorov, počúva, čo potrebujú, a snaží sa škálovať iniciatívy, ktoré fungujú po celej krajine. Funguje to a Slovensko sa môže z toho poučiť. Posunulo by nás to zásadne vpred.
Pripraviť mladých na budúcnosť
V čom je v Estónsku lepšie vzdelávanie?
Krajina prešla viacerými reformami vzdelávania a teraz dosahuje skvelé výsledky na všetkých stupňoch školstva. Univerzity sú veľmi vysoko v medzinárodných rankingoch. Univerzita v Tartu, čo je mesto porovnateľné s Prešovom, má vlastný venture kapitálový fond a investuje do startupov.
Majú špičkový základný aj aplikovaný výskum. Vzdelávací systém je zameraný na podporu podnikavosti. Namiesto nalievania vedomostí, ktoré chcú firmy na súčasných pracovných pozíciách pripravujú študentov na budúcnosť. Učia ich zručnosti ako kreatívne a kritické myslenie, práca v skupine, iniciatívnosť…
Snažia sa, aby študenti chceli a vedeli vziať osud do vlastných rúk a dokázali pretaviť nápady do projektov. Pri práci so študentmi vidíme, že toto je naša Achillova päta.
Slovensko potrebuje prepojiť veľkých výrobcov s inovátormi v startupoch, myslí si startupový poradca. Foto: archív Petra Kolesára
Prednášate a vediete študentov na vysokej škole?
Chodím prednášať o inováciách a startupoch na Fakultu sociálnych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne, čo je moja alma mater. Ako firma robíme tréningy pre doktorandov, vedúcich vedeckých pracovníkov a riaditeľov ústavov na Slovenskej akadémii vied.
Napríklad na Žilinskej univerzite vyučujeme kvantitatívne a kvalitatívne metódy, design thinking, projektový manažment, čo sú práve nové zručnosti, ktoré študenti využijú, kdekoľvek sa zamestnajú.
Ako hacknúť vzdelávanie na Slovensku
Sú práve toto iniciatívy, ktoré považujete za potrebné podporiť a škálovať zo strany štátu?
Presne tak. Už nemôžeme čakať na veľkú systémovú reformu. Je potrebná, ale vzdelávanie je tak pokazené, že ho musíme súbežne meniť aj zdola alebo zboku. Ak existujú iniciatívy študentov či neziskoviek, ktoré sa snažia pomôcť študentom nadobudnúť potrebné zručnosti, tak by sme ich s podporou štátu mali identifikovať a škálovať na ďalšie školy.
Poďme hackovať vzdelávanie zboku a nečakajme na veľké reformy, lebo už dnes sme pozadu. Pomôžu aj malé zlepšováky. Keď sme sídlili v Mlynskej doline, kde je veľa fakúlt, v celom areáli nebola jediná lavička, kde by sa mohli študenti spontánne stretávať. Práve takto vzniká multidisciplinárny dialóg, z ktorého vznikajú užitočné nápady a spojenia.
Spomeňme ešte diplomovku, ktorá vás priblížila k startupom. Veľké investície už na Slovensko neprichádzajú. Vráti sa ešte Slovensko do čias, keď bolo ekonomickým tigrom?
Štúdie ukazujú, že veľké priame zahraničné investície nevedú k rastu miery podnikania a podnikavosti v krajine. Majú spillover efekt, keď sa nedarí Nemecku, spomaľuje aj Slovensko. Aktuálne je dôležité, aby sa v krajine prepájali tie veľké investície so startupovou a výskumno-inovačnou bázou.
Ak nezačneme tú priepasť premosťovať a prepájať výrobcov so startupmi a inovatívnymi firmami, máme obrovský problém. Automobilky stavajú výskumné centrá tam, kde je potenciál, napríklad v Izraeli a v Estónsku, ktoré produkujú veľa technologických startupov v oblasti mobility, kde majú kvalitné vzdelávanie a kde majú kvalitnú vedu a výskum.
Nie tam, kde majú veľké výrobné haly. Slovensko by sa malo sústrediť na podporu startupov v oblasti mobility, podporiť partnerstvá veľkých firiem, malých firiem a univerzít.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
