Takmer dve tretiny zamestnancov chce pracovať aj z domu alebo len z domu aj po skončení pandémie. Rozdelenie dní na pracovisku a doma by malo byť pritom pol na pol. Ako je to s výkonnosťou? Mali by manažéri trvať na návrate do kancelárií? A aká je situácia na našom trhu a v jednotlivých regiónoch?
Uvedené dáta vyplývajú z prieskumu spoločnosti Profesia a neziskového združenia personalistov Open HR Forum. Prieskum sa uskutočnil v auguste na vzorke viac ako 3-tisíc respondentov.
Medzi dvoma mlynskými kameňmi
Ako nastaviť pracovný režim v postpandemickom období je pre firmy veľmi dôležitá otázka. Manažmenty sú totiž medzi dvoma mlynskými kameňmi.
Práca na diaľku je náročnejšia na manažérske riadenie aj kontrolu, viacerí riaditelia skloňujú obavy zo zníženia výkonnosti a efektivity práce vo firme.
Na druhej strane, nekompromisný tlak ľudí k návratu na pracovisko sa môže vedeniu firmy vypomstiť stratou talentovaných pracovníkov. Ten si spoločnosti v rastúcom nedostatku kvalifikovaných uchádzačov na trhu práce nemôžu dovoliť.
„Aktuálne trendy hovoria, že 42 % workforce sveta plánuje ukončiť alebo zmeniť pracovný pomer so súčasným zamestnávateľom do konca tohto roka a je to spôsobené najmä tým, že ľudia majú celkom jasné očakávania od práce a ak im ich zamestnávateľ nesplní, tak tým, že sme v hybridnom móde a je obrovská konkurencia na trhu práce, budú si hľadať prácu inde,“ upozorňuje Ľuba Fábryová z Open HR Fóra, ktorá pôsobí v americkej kreditnej agentúre TransUnion.
Najnovšie dáta však tiež ukazujú, že Slováci si chcú prácu rozdeliť oveľa rovnomernejšie medzi pracovisko a domov. Ilustračné foto: Freepik
Nielen personalisti preto pozorne sledujú trendy vo vývoji nálad pracovníkov.
Chceme viac robiť z domu
„Kľúčová správa je, že len osem percent ľudí chce pracovať výlučne z domu, takže sa nenaplnili katastrofálne scenáre, ktorých sa obávali niektorí manažéri,“ hovorí o aktuálnom prieskume zo Slovenska riaditeľka spoločnosti Profesia Ivana Molnárová.
Najnovšie dáta však tiež ukazujú, že Slováci si chcú prácu rozdeliť oveľa rovnomernejšie medzi pracovisko a domov ako tomu bolo pred pandémiou. A platí to najmä pre mladšie generácie na trhu práce.
Kombináciu práce z domu a na pracovisku preferujú najmä ľudia vo veku 18 – 29 rokov a vo veku 30 – 39 rokov. Najväčšia podpora práce len na pracovisku prišla, naopak, zo strany starších ročníkov.
„Je to pochopiteľné, pretože mladšia generácia vyrastala odmalička pri počítači a s mobilom v ruke a práca na diaľku je pre nich prirodzenejšia. Pre vek 45 rokov a viac je zase kľúčový osobný kontakt a pocit – ráno vstanem a idem do práce,“ dodáva Molnárová.
V regiónoch to vidia inak
Odlišný pohľad na prácu z domu je vidieť aj v jednotlivých regiónoch Slovenska. Kým v Bratislave si želá pracovať výlučne na pracovisku len 15 percent zamestnancov, vo všetkých ostatných krajoch má tento režim podporu zhruba polovice pracovníkov. Rozdelenie podľa Molnárovej verne kopíruje štruktúru pracovných pozícií v rámci Slovenska, keďže v regiónoch mimo hlavného mesta sa pracuje najmä vo výrobe a v službách, kde práca z domu nie je možná.
Firmy sa novému trendu pomaly prispôsobujú. „Pred pandémiou sme mali len 0,2 percenta pozícií, v ktorých firmy ponúkali prácu z domu, postupne to výrazne rastie,“ hovorí riaditeľka Profesie Ivana Molnárová.
Od júla do augusta tohto roka evidoval najväčší pracovný portál na Slovensku už 2,4-percentný podiel pracovných ponúk, ktoré si nevyžadujú príchod na pracovisko. Ide najmä o pracovné pozície v oblasti IT, prekladateľstva, médií a marketingu.
Doma sme výkonnejší, ale v strese
Okrem väčšieho podielu práce z domu očakávajú zamestnanci aj podporu zo strany firmy. Vo firmách z odvetvia IT a telekomunikácií je najčastejšie spomínaným benefitom poskytnutie zdrojov na zariadenia domáceho pracoviska. Na druhom mieste je zmena štruktúry benefitov, ktorá zohľadní zamestnancov na home office.
Pracovníci v oblasti služieb by zase chceli väčšiu podporu pri udržiavaní rovnováhy medzi osobným životom a prácou. A tiež rozšírenie benefitov v oblasti starostlivosti o zdravie. Vidieť to aj na zmene optiky – v priemere až 42 percent zamestnancov sa začalo viac zaujímať o svoje duševné zdravie.
Aktuálny prieskum napokon priniesol aj pozitívnu správu o výkonnosti ľudí pracujúcich z domu. „Výkonnosť sa podľa samohodnotenia zamestnancov zvýšila u štvrtiny z nich, naopak 19 percent respondentov uviedlo zníženie výkonnosti,“ hovorí Ľuba Fabryová z Open HR Fóra.
Zvýšenie výkonnosti uvádzajú viac ženy ako muži. A výkonnejšie sa cítia tí, ktorí pracovali počas pandémie z domu v porovnaní s tými, ktorí pracovali na pracovisku.
Odborníci však upozorňujú, že tento subjektívny pohľad na výkonnosť môže byť zradný. Pre väčšiu spoľahlivosť odporúčajú preskúmať aj pohľad firiem a ich manažérov.
