Na jej detských reláciách vyrástla celá generácia. Dnes úspešne pôsobí v realitnom biznise. „Aj záujemcovia o predaj nehnuteľností, podobne ako respondenti v štúdiu, potrebujú zbaviť trémy, treba ich vedieť povzbudiť a počúvať,“ hovorí moderátorka a úspešná realitná maklérka Patrícia Jarjabková.
Čo vás na začiatku vašej kariéry priviedlo k detskej zábavnej relácii Od Kuka do Kuka?
Pracovala som so slovom, recitovala, súťažila a aj vyhrala Hviezdoslavov Kubín. A tak som sa ako recitátorka dostala k moderovaniu v televízii. V 80. rokoch nebolo veľa moderátorov. Prišla teda ponuka na programy redakcie pre deti a mládež TKM, Pioniersku lastovičku aj Matelka.
Vďaka tomu som už na vysokej škole spolupracovala s televíziou a naberala skúsenosti. Po skončení vysokej školy som nastúpila do detskej redakcie ako redaktorka a zároveň som moderovala program Poďte s nami a neskôr Od Kuka do Kuka.
„Mama vravievala, že sa príliš otváram ľuďom, a potom som z toho zranená. Myslím si, že nie je chybou ukázať svoju slabosť. Napriek tomu, že sme nastavení na výkony a dokonalosť, môže to veľmi pomôcť iným. Každá inakosť môže byť pre nás obohacujúca,“ hovorí Patrícia Jarjabková.
Rešpekt a spolupráca pri tvorbe detských legiend
Aké dispozície, danosti a vlastnosti táto práca vyžadovala?
Prinášala som témy na relácie, písala scenáre, redakčne pripravovala relácie pre deti, komunikovala s autormi. Nikdy nezabudnem, ako som pri prvej realizácii môjho scenára zrazu v štúdiu pochopila, že je tu ohromný štáb spolutvorcov, zvukári, kameramani, režisér, strihač, kostyméri, maskér a ako veľmi záleží na tom, aby sa všetci vzájomne rešpektovali a spolupracovali pre najlepší výsledok.
Našou cieľovkou bol najmä detský divák, a teda zrozumiteľnosť informácií, hravosť, tvorivosť, vtipné a najmä zaujímavé témy, ktoré prebúdzali fantáziu a mali dôležité posolstvá. Spolupracovali sme s výbornými autormi, mladými aj renomovanými.
Ako si dnes spomínate na toto obdobie?
Veľmi rada. Na začiatku, keď som nastúpila do redakcie, viedli nás starší kolegovia, dramaturgovia alebo redaktori. Každú reláciu sme pred odvysielaním schvaľovali, hodnotili, museli sme si vedieť obhájiť svoju prácu. Vždy som z toho mala nervy a obavy, ako na „schvaľovačke“ obhájim reláciu.
V televízii som bola viac ako 20 rokov a boli to aj turbulentné časy, taká dobrá škola života. Dodnes sa s niektorými kolegami stretávam a teraz, keď si pripomíname 65. výročie televízie, tak akosi ešte viac funguje sentiment.
Zdroj: Patrícia Jarjabková
Podpora znevýhodnených a prvé kroky k realitám
Kam viedli vaše ďalšie kroky?
Desať krásnych rokov som každú nedeľu hrala v Divadle a.ha na Školskej ulici pre deti skvelé rozprávkové hry, ktoré napísal Miloš Janoušek. Účinkovala som so vzácnymi kolegami ako pán Korenči, Peter Kočiš, Ondrík Kovaľ, Peter Šimun, Majko Labuda, Lukáš Latinák, Lucia Šipošová, Katka Feldeková, Zuzka Haasová, Peter Bzdúch, Braňo Bystriansky a mnohí ďalší.
Tiež som veľa spolupracovala s tretím sektorom, moderovala, písala scenáre, podporovala som projekty pre ľudí s mentálnym postihnutím, pre ľudí s muskulárnou dystrofiou, so sklerózou multiplex. Bola som pri vzniku a otvorení prvej kaviarne, kde pracujú ľudia so znevýhodnením – odporúčam skvelú Kaviareň Radnička.
Natočila som CD Paťa pátra s Ivanom Čermákom, Evou Borušovičovou a Barborou Kardošovou, napísala som spolu s Dankou Koršovou knihu Môj kamarát Kuko, spolupracovala som na veľkom projekte pre UNESCO Na známosť sa dáva o histórii Bratislavy a jej najväčších dominantách, natočila celovečerný film s Vladom Adásko: Hana aj jej sestry.
Veľkou výzvou pre mňa bola ponuka od poslanca NR SR Petra Bódyho na prácu asistentky v parlamente v rokoch 2003 až 2006. Krátko som pracovala ako PR v Divadle Ludus a napokon LEON produkcions. Od Maria Homolku som dostala ponuku podieľať sa na programe pre televíziu JOJ – Nové bývanie. Skvelá príležitosť na návrat k televíznej práci.
Pustila som sa do dramaturgie, produkcie a komunikácie s účinkujúcimi aj režisérmi. Také štyri v jednom. Šesť rokov som pracovala na realitnej téme, spolupracovala s maklérmi, hľadala nehnuteľnosti a oboznamovala sa s týmto biznisom.
Z televízie do realitnej kancelárie
Uvažovali ste už počas tohto obdobia, že raz budete v biznise sama pôsobiť?
Vôbec nie.
Čo vás dostalo k práci realitnej maklérky?
Keď televízia prevzala program Nové bývanie od produkčnej spoločnosti a začala ho pripravovať sama, ocitla som sa pred veľkou dilemou. Vrátiť sa do televízie? A do ktorej? Do verejnoprávnej, odkiaľ ma prepustili ako nadbytočnú? Do komerčnej?
Alebo sa pustiť do práce v realitnom biznise? Už roky ho poznám, pracujem v ňom, síce ako dramaturg pri príprave relácie, ale intenzívne. Počas prípravy relácie som celé roky spolupracovala s Martinom Čapom, a tak som sa rozhodla, že pôjdem touto cestou.
Kreatíva verzus reality
Aké boli vaše začiatky v realitnej kancelárii?
Keď som prišla za Martinom s otázkou, či by som mohla robiť maklérku, povedal, že „nie“. Zdôvodnil to tým, že mám príliš veľké sociálne cítenie a neviem sa zamerať na biznis.
Spočiatku sa to skutočne aj potvrdzovalo. Nevedela som si oceniť hodnotu vlastnej práce a stanoviť si províziu za obchod. Až tu som sa naučila brať peniaze vážne.
Pri kreatívnej práci to nebolo potrebné?
Veľa som robila pre tretí sektor, odmena nebola tá najdôležitejšia otázka. Naopak, v tomto biznise to tak je. Cena za nehnuteľnosť, cena za prácu, cena za váš čas.
Pomohli aj skúsenosti z televízie
Dokázali ste využiť niektoré skúsenosti z televízie v biznise?
Určite áno. Ako moderátorka som sa neustále stretávala s novými ľuďmi a pred nakrúcaním som ich musela naladiť, často zbaviť trémy a obáv. Tu je to podobné. Záujemcovia o predaj, ale aj na obhliadke, tiež potrebujú zbaviť obáv, treba ich povzbudiť, vedieť počúvať. To je veľmi dôležité aj pri práci makléra.
Rada vymýšľam text pri inzerátoch a niekedy si hovorím, že celý proces predaja od začiatku je ako scenár až po happy end.
Musela som sa naučiť veľa technických vecí, čo si často vyžadovalo mať guráž. Naša kancelária má veľmi vizionárskeho šéfa. Martin Čapo je v našom realitnom biznise vždy minimálne dva kroky vpred, a tak sa stále učíme nové a nové veci.
Aktuálne v Novom bývaní opäť stojím pred kamerou, akoby sa ten kruh uzatvoril. Najprv som reláciu pripravovala ako dramaturg, potom som prešla priamo do realitného prostredia a pracovala, aj pracujem, ako maklérka. A teraz som sa vrátila aj pred kameru, do relácie, ktorú som na začiatku budovala.
Celkom iný svet a budovanie dôvery
V čom sú tieto dve profesie odlišné?
Pre mňa sú to dva celkom iné svety. Predtým som si klientov vyberala ja. Tu si klient vyberá mňa. Musím ho presvedčiť, aby mi dôveroval, dal mi do rúk svoje veľké, niekedy aj celoživotné financie. Aby vedel, že celý proces predaja alebo kúpy bude maximálne úspešný, dostane profesionálny, ale aj ľudský a niekedy aj psychologický servis.
Je to dlhá cesta, netrvá týždeň ani mesiac, najčastejšie tak 10 – 12 týždňov, ale niekedy aj dlhšie ako rok. A až keď sa úspešne ukončí, prichádza provízia.
Ani takúto dlhodobú neistotu, až do konca procesu, som predtým nepoznala. V televízii sme pripravovali programy v predstihu, Vianoce sme mali natočené viac ako mesiac dopredu.
Teraz sa k rozbehnutému obchodu vraciam vlastne akoby dozadu. Pracujem na ňom, hľadám a posúvam ho k úspešnému finále. Naučila som sa byť omnoho trpezlivejšia.
Zdroj: Patrícia Jarjabková
Ako hodnotíte profesiu realitného makléra? Panujú voči nej ešte stále predsudky?
Práca makléra bola pred rokmi vnímaná dosť negatívne. Ľudia si mysleli, že makléri, „však to je také nič“ – jednoduchá robota, ukážu byt a potom si pýtajú veľké peniaze.
Myslím si, že tu pomohla aj relácia Nové bývanie. Naším zámerom v počiatkoch bolo prezentovať nehnuteľnosti, ale aj kvalitného makléra.
Dnes, keď hodnotím ponuky v relácii, tak vidím, ako sa makléri vypracovali. Veľmi dôležité je, že sme dnes väčšina kancelárií licencovaní, máme za sebou profesijné organizácie.
Dôvera je základ
Ako reagujú na vašu predchádzajúcu kariéru realitní klienti? S akou odozvou sa stretávate?
Klienti, ktorí k nám prichádzajú kúpiť či predať nehnuteľnosť, často v prvom kroku musia vyriešiť svoje vnútorné neistoty a obavy zo správneho nastavenia ceny za ich byt alebo dom. Mojou výhodou je, že ma väčšinou poznajú z televízie, a preto mi dôverujú.
Prvú etapu vzájomného zoznamovania a oťukávania sa máme teda väčšinou veľmi rýchlo za sebou. Mnohí ma dokonca vyhľadávajú práve preto, že už ma poznajú z obrazovky. Dôverujú mi a vedia, že obchod prebehne korektne.
Ktoré rozhodnutie považujete vo svojej profesionálnej kariére za najdôležitejšie?
Bol to nástup do televízie. Strávila som tam 20 neopakovateľných rokov a získala cenné skúsenosti. Vďaka ľuďom, ktorých som stretla, vrátane môjho bývalého manžela, som sa naučila, že netreba nikdy ohnúť chrbát. Človek by mal žiť tak, aby sa každý deň mohol pozrieť do zrkadla. Toho sa držím dodnes.
Zimomriavky a búranie stereotypov
Okrem zmeny profesie ste dokázali zbúrať aj niekoľko stereotypov o matke a manželke. Otvorene ste dokázali hovoriť o problémoch, ktoré niektorí ľudia ešte stále držia v tajnosti. S akými reakciami sa stretávate?
Vďake svojej dcére som začala verejne otvárať veci zo sveta ľudí s mentálnym znevýhodnením. Stretala som sa s veľmi silnými reakciami.
Po skončení jedného vysielania v rozhlase mi napríklad zavolala pani a povedala: „Keď sa vy, taká celebrita, nehanbíte za to, že máte postihnuté dieťa, tak ani ja sa nebudem hanbiť. Ani naši najbližší susedia totiž doteraz nevedia, že máme postihnutého syna, ten má pritom už osem rokov.“
Tento telefonát bol a je pre mňa veľmi silná vec, z ktorej mám aj dnes zimomriavky. Uvedomila som si, že môžem dať ľuďom silu.
Potom som mala guráž hovoriť aj o alkoholizme v manželstve, o psychickom týraní. Dodnes ma zastavujú ženy, ktoré mi za to ďakujú a hovoria, že im to dodalo odvahu.
Mama vravievala, že sa príliš otváram ľuďom, a potom som z toho zranená. Myslím si, že nie je chybou ukázať svoju slabosť. Napriek tomu, že sme nastavení na výkony a dokonalosť, môže to veľmi pomôcť iným. Každá inakosť môže byť pre nás obohacujúca. Niekedy žijeme tak zošnurovaní, že sa mnohých vecí na vlastnú škodu bojíme.
Ťažká voľba
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí stoja pred vážnou voľbou či už v súkromí, alebo v profesii? Čo vám pomohlo správne sa rozhodnúť a prekonať pochybnosti?
Mám rada zmeny a výzvy. Mám už 63 rokov, posúvam sa ďalej a učím sa. Moje odporúčanie by bolo: nebáť sa. Vždy, keď som robila vážne rozhodnutie, napríklad pri rozvode, pri zmene práce, prišiel aj samozvanec strach. No zistila som, že aj malý krôčik môže spustiť proces zmeny, ktorý nás posúva vpred, posúva ďalej. Podľa mňa neexistuje zlý krok. Len neostať stáť.
