Pôvodné plány nedodržal Warren Buffett, ktorý priznal, že peniaze radšej rozdelí medzi nadácie svojich troch detí.
Viac ako 250 z najbohatších ľudí sveta sa od roku 2010 zaviazalo, že s majetkom, ktorý za svoj život nahromadili, nezomrú a rozdajú jeho veľkú časť na dobročinné účely. Lenže rad miliardárov svoj sľub nesplnil a mnoho ďalších dnes aj pre aktivity podnikateľa Petra Thiela o význame charitatívneho projektu The Giving Pledge pochybuje.
Spočiatku to pritom vyzeralo nádejne – keď sa pred 16 rokmi spojili spoluzakladateľ Microsoftu Bill Gates, jeho vtedajšia manželka Melinda French Gates a známy investor Warren Buffett, a založili kampaň, ktorá vyzývala ostatných bohatých, aby sa tiež podelili.
Špecificky tí, ktorí sa k sľubu pridali, majú počas života či v závete rozdať polovicu všetkého. To ihneď zaujalo 40 ultrabohatých, ktorí by tak pri splnení sľubu prispeli na charitu 600 miliardami dolárov.
Svoje slovo vtedy dali napríklad Larry Ellison, Mark Zuckerberg, Dustin Moskovitz alebo George Lucas. O dva roky neskôr sa k nim pripojil aj Elon Musk, ktorý sa vtedy prvýkrát objavil v rebríčku najbohatších ľudí sveta.
Ten dlhodobo tvrdil, že majetok nehromadí, aby si užíval luxus, ale polovicu z neho hodlá dať na riešenie problémov na našej planéte a druhú polovicu na budovanie mesta na Marse.
Lenže v súčasnosti sa jeho priority posunuli a rolu v tom mohol zohrať aj americký miliardár a spoluzakladateľ spoločnosti Palantir Technologies Peter Thiel. Ten sa totiž v poslednom čase všemožne snaží kampaň The Giving Pledge dehonestovať a svetových boháčov od veľkorysých sľubov darovania majetku odradiť.
„Čo mám urobiť – dať to svojim deťom?“ mal napríklad povedať Musk, na čo mu vraj Peter Thiel odpovedal: „Vieš, oveľa horšie by bolo dať to Billovi Gatesovi.“
Podľa Thiela by naopak Musk mal vydávať peniaze na boj s „legionármi Antikrista“, ako podnikateľ označuje napríklad švédsku ekologickú aktivistku Grétu Thunbergovú alebo kritika umelej inteligencie Eliezera Yudkowského.
A Thielovi sa darí v jeho boji proti filantropickej kampani dostávať aj k ďalším miliardárom, ktorých sa snaží presvedčiť o bezvýznamnosti iniciatívy. Muž, ktorý o Antikristovi prednášal tento mesiac aj v Ríme, tak mal podľa článku v denníku The New York Times odrádzať od filantropie už najmenej tucet signatárov.
Samotný Thiel vyhlásil, že väčšina z podpísaných, s ktorými hovoril, ľutuje svoje rozhodnutie. Muska potom presviedčal na zváženie záväzku varovaním, že by jeho peniaze išli na „ľavicové neziskové organizácie, ktoré vyberie Bill Gates“.
To má však jeden háčik – nie je to pravda. The Giving Pledge totiž nie je nadáciou, ale iba sľubom o darovaní peňazí, a tak má každý z podpísaných právo sa sám rozhodnúť, kam jeho peniaze pôjdu.
To využil napríklad spoluzakladateľ spoločnosti Oracle Larry Ellison, ktorý sľúbil, že rozdá 95 percent svojho bohatstva. Dnes však hlási, že namiesto pôvodných plánov, dať peniaze iba na charitu, ich časť pošle svojej ziskovej organizácii Ellison Institute of Technology.
Pre Thiela je však akékoľvek zapojenie miliardárov do Gatesovho a Buffettovho projektu neprijateľné. Ten je podľa neho „falošným klubom boomerov s väzbami na Epsteina“ a väčšina z tých, ktorí sľub dali, sa podľa Thielových slov má cítiť „vydieraná“.
Okrem neho sa do kritiky iniciatívy pustilo aj médium The Free Press, založené spriaznenkyňou amerického prezidenta Donalda Trumpa Bari Weissovou.
Server The Free Press nedávno vydal článok o tom, že „sľub bol vždy prejavom uprednostňovania okázalosti a imidžu pred podstatou“ a je podľa neho dobré, že miliardári neinvestujú do charity, pretože môžu svetu viac pomôcť budovaním svojich podnikov.
Je faktom, že kauza amerického sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina, s ktorým sa Bill Gates osobne stretával, mohla primäť niektorých signatárov, aby od projektu odstúpili. Miliardári však od svojho sľubu upúšťali už predtým.
V roku 2024 sa zo zoznamu napríklad potichu vytratil spoluzakladateľ spoločnosti Coinbase Brian Armstrong, ktorý ešte pri zaslaní listu so sľubom poznamenal, že „akonáhle človek dosiahne určitú úroveň bohatstva, ďalšie výdavky na seba mu už neprinášajú takmer žiadny úžitok“.
Prečo od sľubu odstúpil, nikdy nepovedal, aj on sa však pozná s Thielom a má podobné politické názory. Keď navyše od The Giving Pledge odstúpil, Thiel mu údajne poslal blahoželanie.
V posledných rokoch kampaň prišla tiež o Sama Bankmana-Frieda a Arifa Naqviho, ktorí pre trestné konania schudobneli, či Thomasa Dennyho Sanforda, ktorý zo zoznamu zmizol po tom, čo sa ukázalo, že sa na jeho e-mailovom účte nachádzali fotografie nahých detí.
Počty prihlásených z vyšších desiatok rodín klesli ročne na 25 za posledné tri roky. Ani to, že sa niekto prihlási, však neznamená, že sľub splní.
Z prvých 40 podpísaných dodnes svoj záväzok splnila iba rodina Arnoldovcov. V roku 2018 zase zomrel spoluzakladateľ Microsoftu Paul Allen, ktorý daroval iba zhruba 18 percent svojho majetku.
Na druhú stranu sú aj takí bohatí, ktorí dávajú oveľa viac, než sa zaviazali. Bývalá manželka Jeffa Bezosa MacKenzie Scottová darovala od roku 2019 viac ako 26 z 38 miliárd dolárov, ktoré získala po rozvode so zakladateľom Amazonu.
Svoje pôvodné plány nedodržal ani jeden zo zakladateľov kampane Warren Buffett, ktorý vlani priznal, že peniaze radšej rozdelí medzi nadácie svojich troch detí. Cez tie by tak mal každý rok darovať na 500 miliónov dolárov.
Podľa Buffetta má aj napriek tomu iniciatíva stále zmysel. „Pevne verím v The Giving Pledge a považujem ju za veľký úspech,“ oznámil tento rok The New York Times muž, ktorý zo svojho obrieho imania doteraz rozdal viac ako 60 miliárd dolárov.
