Kým 88 percent mužov pracovný dress code takmer nerieši, ženy strávia uvažovaním o tom, čo na seba, až päť mesiacov života. Má vzhľad vplyv na náš pracovný výkon? A čo nosia slovenské ženy v biznise?
Za ostatných sto rokov prešla pracovná móda veľkými zmenami. Snahu o čo najväčšiu eleganciu v 50. rokoch vystriedala jemná ležérnosť. V 70. rokoch vymenili ženy dlhé sukne za nohavicové kostýmy a v 90. rokoch prišiel trend „business casual“.
Aj keď je dnes už dress code skôr výsadou nadnárodných korporátov, neplatí, že na oblečení nezáleží. Podľa prieskumu americkej HR spoločnosti Totaljobs na vzorke dvetisíc zamestnancov z roku 2017 trvá ženám denne štrnásť minút, kým sa rozhodnú, čo si oblečú do práce. Ročne teda až dva a pol dňa.
Viac ako 30 percent žien má podľa prieskumu z obliekania stres aj vtedy, keď ide s kolegami na neformálne stretnutie alebo teambuilding.
„Mňa tlak núti viac k ‚dress down‘ ako ‚dress up‘. Myslím si, že najmä preto, že veľa žien v biznise túži po tom, aby sa na ne nepozeralo len ako na ženy, ale ako kolegyne,“ hovorí pre Forbes Réka Világiová, ktorá postupne preberá biznis po svojom otcovi Oskárovi.
Foto: archív Réky Világi„Myslím si však, že to nie je správny spôsob riešenia problému. Ženy sú výnimočné, no čím viac potláčajú svoju ženskosť, tým lepšie sa orientujú v mužskom svete.“
Pohodlie zvyšuje produktivitu
„Pekné a primerané oblečenie je znakom kultúry, nie nadarmo sa hovorí, že šaty robia človeka. Ak viem, že nemám v daný deň stretnutie, tak je to skôr športová elegancia. Keď mám stretnutie alebo poradu, snažím sa obliecť primerane. Je to aj signál, že si či už obchodného partnera alebo kolegov vážim,“ hovorí pre Forbes Darina Pavlů, predsedníčka dozornej rady v rodinnej firme PPA Controll.
Ale čo znamená obliecť sa primerane? „To veľmi závisí od toho, v akom prostredí dáma pracuje. Ja sa skôr pohybujem v konzervatívnejšom, hlavne mužskom prostredí. Zastávam názor, že v jednoduchosti je krása. Pekné sako, ktoré vystihuje siluetu, vie vždy pozdvihnúť outfit, rovnako ako jednoduché elegantné šaty. Dôležitá je aj farebná zladenosť až do posledného detailu. Rada dopĺňam oblečenie jemnými umeleckými šperkami alebo brošňou,“ vysvetľuje.
Šaty do práce spravidla nosí aj Réka Világiová. Nie však čierne, sivé a tmavomodré, ako to tradične určuje biznisový dress code. „Chodím zásadne v pestrofarebnom oblečení. S ohľadom na moju pozíciu celý deň riešim a počúvam problémy, preto sa snažím, aby aspoň moje šaty zlepšili okoliu náladu.“
Záleží na oblečení?
To, že na oblečení v práci záleží, dokazujú aj výskumy. Podľa britskej štúdie od Talint International je 61 percent pracovníkov produktívnejších, ak sa vo svojom oblečení cítia pohodlne. Zamestnanci sú sebavedomejší a uvoľnenejší. Až 80 percent opýtaných odpovedá, že nie je vhodné, aby im zamestnávateľ diktoval, čo si majú obliecť.
Iná štúdia kalifornských vedcov publikovaná v časopise Sage Journal navyše uvádza, že keď sa v pracovnom oblečení cítime uvoľnene, zlepšuje sa aj naša schopnosť abstraktne myslieť.
Na stretnutie aj do výroby
Uvoľnenejší dress code vítajú aj slovenské ženy v biznise. „Mám to šťastie, že som v práci nikdy nevnímala tlak na formu alebo štýl oblečenia. Mám veľmi rada športovú módu, a preto som v porovnaní s kolegami z manažmentu často oblečená v nižšom dress code štandarde,“ hovorí Eva Mikulášiová, country manager FCC Group, ktorá sa zaoberá odpadovým hospodárstvom.
„Nikdy som však nemala pocit menejcennosti ani potrebu ísť sa domov prezliecť. Ak si arogantný a hlúpy človek oblečie prémiovú značku, stále bude hlúpy a arogantný, len v krajšom obale, bez ohľadu na pracovnú pozíciu. Darmo je misa krásna, keď je prázdna – to platí na všetky pohlavia rovnako.“
Podľa respondentov z prieskumu od Totaljobs je nevhodné, aby ľudia do práce nosili šortky, mikiny, šiltovky, žabky či tričká s nápismi. Slovenské ženy však najviac trápia topánky.
„Niekedy mi celkový outfit pokazia bezpečnostné topánky, ktoré si dávam, keď idem do výroby,“ priznáva Kristína Langová, spoluvlastníčka rodinnej firmy Medeco Cast, ktorá do práce celoročne chodí v šatách. Podobnú skúsenosť má aj Eva Mikulášiová.
Foto: archív Kristíny Lang„Vybrať si správny typ oblečenia je pre mňa výzvou najmä v dňoch, keď som ráno na kontrolnom dni v centre spracovania odpadov, kde som v pracovnom oblečení a obuté mám gumáky, a poobede mám napríklad stretnutie s dodávateľmi alebo s predstaviteľmi samosprávy,“ vysvetľuje.
A ktoré značky nosia slovenské ženy v biznise najradšej?
„Viaceré šaty mám od slovenských značiek, ako napríklad Lovecolors, Lull či Takitak. Čim ďalej, tým viac mi záleží na materiáloch. Chcem, aby moje oblečenie bolo ušité z príjemnej a kvalitnej látky,“ hovorí Kristína Langová.
Aj v biznis móde tak ženy čoraz viac zohľadňujú lokálny rozmer. „Od slovenskej návrhárky mám jednoduchý čierny asymetricky strihaný kabát, ktorý som si kúpila v obchodíku Slávica na Laurinskej v centre Bratislavy. Ten predáva iba veci od slovenských návrhárov a dizajnérov. Mám odtiaľ aj zopár šperkov, ktoré rada nosím. Naposledy som si pred Vianocami kúpila veľmi zaujímavý kúsok, elegantnú vestičku od Michaely Luptákovej,“ dopĺňa Darina Pavlů.
To, odkiaľ naše oblečenie pochádza, je pre nás čoraz dôležitejšie aj podľa prieskumov. Vo výsledkoch toho, ktorý robilo hnutie Fashion revolution v roku 2020 na vzorke päťtisíc Európanov, sa uvádza, že až 80 percent opýtaných uprednostňuje oblečenie z certifikovaných materiálov, 75 percent zasa radšej nakupuje u značiek s jasne zadefinovanou sociálnou a environmentálnou politikou.
Tento trend nasledujú aj niektoré ženy v slovenskom biznise. „Počas pandémie som si dala záväzok nenakupovať oblečenie. Zo slovenských značiek mám v šatníku nohavice značky Ms. Orchestra a práve to je prvý kus oblečenia, ktorý som si kúpila po takmer dvoch rokoch,“ hovorí Eva Mikulášiová.
„Nosím ich veľmi rada, pretože sú extrémne pohodlné, príjemné a ľahko kombinovateľné s blúzkou a lodičkami alebo s tričkom a teniskami. Pri kúpe ma zaujala aj filozofia značky.“
