Francúzsky prezident Emmanuel Macron napísal americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že nerozumie jeho postupu získať pre Spojené štáty Grónsko, poloautonómnu časť Dánskeho kráľovstva, a navrhol mu schôdzku v Paríži. Trump zverejnil Macronovu textovú správu na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Podľa francúzskych zdrojov agentúry Reuters je text autentický. Trump medzitým pohrozil Francúzsku zavedením 200-percentného cla na francúzske víno a šampanské. Urobil tak preto, lebo Macron sa podľa médií nechce pripojiť k jeho Rade mieru, ktorú chce Trump zriadiť a viesť.
2 min
2 min
Bitcoin pokračuje v raste, jeho cena sa dostala nad 80-tisíc dolárov
2 min
2 min
Ani 15. september nebude dňom pracovného pokoja, zamestnancom patrí príplatok
2 min
2 min
Lego výrazne zvýšilo zisk. Za prvý polrok zarobilo 1,15 miliardy eur
2 min
2 min
Nemecké strojárske firmy varovali pred nedostatkom plynu počas zimných mesiacov
2 min
2 min
Trump chce od roku 2027 zaviesť 50-percentné clá na kanadskú oceľ aj autá
2 min
2 min
Čínsky ropný koncern Sinopec zvýšil polročný zisk, pomohli mu vyššie ceny ropy
3 min
3 min
Zamestnávatelia vítajú plán vlády zrušiť transakčnú daň. Je to však len zrušenie deštrukcie, vravia
3 min
3 min
Nórsko chce ťažiť plyn a ropu v Arktíde aj napriek moratóriu požadovanom Bruselom
2 min
2 min
Spoločnosť Shein si od vstupu na burzu sľubuje ohodnotenie na 27 miliárd dolárov
1 min
1 min
Energie na burzách zdraželi, plyn opäť prekonal dvojročné maximum
2 min
2 min
EÚ zvažuje mimoriadnu daň z rekordných ziskov ropných spoločností. Ministri žiadajú spoločný postup
2 min
2 min
Volkswagen je uprostred obrovskej krízy, tvrdí jeho šéf. Koncern chystá najväčšiu transformáciu v histórii
4 min
4 min
Slováci investujú viac než Česi. S vekom rastie aj suma, ktorú si odkladajú
3 min
3 min
Wall Street v závere týždňa ožila, no hlavné americké indexy zaznamenali straty
2 min
2 min
Poľská centrálna banka zvýšila zlaté rezervy, tempo rastu výrazne spomalila
Macron podľa zverejnenej textovej správy napísal, že Francúzsko stojí za USA v prípade Sýrie a že úspech je možné dosiahnuť aj v otázke Iránu. „Nechápem, čo robíš s Grónskom, poznamenal Macron. Trumpovi navrhol, že vo štvrtok v Paríži môže usporiadať stretnutie skupiny G7, ktorej Francúzsko teraz predsedá. Skupinu tvoria popri Francúzsku aj Spojené štáty, Nemecko, Kanada, Japonsko, Taliansko a Británia, rokovaní sa tradične zúčastňujú aj predstavitelia EÚ.
Schôdzka G7 by nadväzovala na výročné zasadnutie Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose, kde Trump povedie americkú delegáciu. Macron navrhol, že by mohol do Paríža pozvať Dánov, Sýrčanov a tiež Ukrajincov a na okraj aj Rusov. Trumpovi tiež ponúkol spoločnú večeru v Paríži pred jeho odletom do USA. Trump neuviedol, či so stretnutím vo francúzskej metropole súhlasí.
Zdroj blízky Macronovi oznámil Reuters, že správa, ktorú Trump zdieľal, je skutočne od francúzskeho prezidenta. „Ukazuje to, že francúzsky prezident obhajuje rovnakú líniu verejne aj v súkromí,“ povedal agentúre spomínaný zdroj.
Trump na svojej sieti zverejnil tiež dva upravené snímky, ktoré ukazujú Grónsko aj Kanadu ako americké územie. Na jednom z nich Trump vztyčuje v Grónsku americkú vlajku.
Donald J. Trump Truth Social
Americký prezident rovnako na Truth Social umiestnil textovú správu od generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Marka Rutteho, ktorý Trumpa chváli za Sýriu, palestínske Pásmo Gazy a Ukrajinu. Šéf NATO ďalej píše, že by chcel nájsť cestu, ako vyriešiť spor o Grónsko.
Trump medzitým na Floride novinárom povedal, že uvalí vysoké clá na francúzske víno. Odpovedal tak na žiadosť o komentár toho, že sa Macron nechce pripojiť k Rade mieru. „Povedal to? No, nikto ho nechce, preto skoro v úrade skončí,“ vyhlásil Trump. „Dám 200-percentné clo na jeho vína a šampanské a on sa pripojí, ale nemusí sa pridať,“ dodal.
Francúzsko podľa zdroja Reuters blízkeho francúzskej prezidentskej kancelárii colné hrozby k zmene zahraničnej politiky Paríža považuje za neprijateľné a neúčinné.
Rada mieru, do ktorej Trump pozval okrem iného ruského prezidenta Vladimira Putina, bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka či maďarského premiéra Viktora Orbána, je v návrhu svojej charty opísaná ako medzinárodná organizácia, ktorej cieľom je podpora stability, obnova spoľahlivej a zákonnej správy a dosiahnutie trvalého mieru v oblastiach postihnutých či ohrozených konfliktmi. Najprv by sa zaoberala konfliktom v Pásme Gazy, potom by sa mala rozšíriť na riešenie ďalších konfliktov, uviedol server Reuters. Podľa AP by sa Rada mieru mohla potenciálne stať rivalom Bezpečnostnej rady OSN, ktorá vznikla po druhej svetovej vojne.
