Prečítajte si rozhovor s rodeným Talianom Alessandrom Pasqualem, ktorý slávnu karlovarskú firmu Mattoni 1873 kúpil v roku 1991. Od minulého roka sa z pozície CEO stiahol. Paradoxne však pracuje viac.
Jeho starý otec mal na dome, ktorý mu zároveň slúžil ako kancelária, ručne napísané, že najväčšou hodnotou firmy nie sú stroje, tržby ani zisky, ale ľudia.
Rozprávky o tom, že firma je ako jedna veľká rodina, znejú skôr ako z korporátneho „whiteboardu“, no Alessandro Pasquale sa snaží o to, aby to tak skutočne bolo.
Majiteľ Mattoni 1873 má za sebou rok, ktorý hodnotí ako bezprecedentne dobrý. „Prvýkrát za dlhú dobu vyšlo úplne všetko,“ usmieva sa rodený Talian, ktorého otec slávnu karlovarskú firmu kúpil v roku 1991.
Sám Alessandro ju potom od roku 2008 viedol a ako CEO z nej urobil regionálneho lídra v nealkoholických nápojoch, rozpínajúceho sa cez jedenásť krajín strednej a východnej Európy s tržbami blížiacimi sa k jednej miliarde eur.
Hoci na vytýčenú métu pre minulý rok tesne nedosiahol, značnú časť zisku investoval do odmien nad rámec štandardných bonusov.
Alessandro Pasquale, majiteľ spoločnosti Mattoni 1873. Foto: Forbes Česko
Po tom, čo Pasquale vlani v apríli odovzdal vedenie firmy Mattoni 1873 do rúk doterajšieho šéfa marketingu Ondřeja Postránskeho, venuje sa primárne strategickým záležitostiam.
Pozíciu CEO ste opustili už takmer pred rokom. Ako sa máte?
Pracujem viac. (smiech)
Aký je teda zmysel stiahnutia sa z najvyššej exekutívnej úlohy, keď pracujete viac?
Pracujem síce viac, ale správnym smerom. Ondřej odvádza skvelú prácu na dennodennej báze a ja sa môžem plne venovať strategickým veciam. Tento rok sa toho deje veľa, napríklad už len celá záležitosť s recykláciou plastových obalov mi zaberá skutočne veľa času. Je to však v poriadku, aj tak som nechcel ísť na dovolenku. (smiech)
Zmenila sa vám pracovná rutina?
Dramaticky, nevenujem sa až tak riadeniu a tiež oveľa menej cestujem. Práve sme ako značka dokončili roadshow, pri ktorej jazdíme po krajinách, ukazujeme naše tváre, hovoríme o výsledkoch a plánoch. Aj to som už nerobil ja, ale Ondřej.
Ako tých dvanásť mesiacov vyzeralo z hľadiska biznisu?
Máme za sebou veľmi dobrý rok. Našťastie sa počas roka všetko podarilo. Objemy sa podarili, marža bola dobrá, ľudia sú v pohode. Musím povedať, že na rok, počas ktorého by nedošlo k nejakému problému v žiadnej oblasti, si nepamätám. Hovoril som si, že by som nemal byť priveľmi spokojný, pretože sa určite niečo stane… A nestalo. (smiech)
Ako to, že sa všetko podarilo?
Na to sa človek väčšinou pýta, keď sa práve deje niečo zlé – ako to? Čo sa to stalo so svetom? Čudujeme sa tomu, keď je všetko v poriadku! (smiech) Úprimne, netuším, no som v každom prípade šťastný.
A z hľadiska čísel?
Tržby nám vzrástli takmer o dvadsať percent a významne nám tiež vzrástla ziskovosť v porovnaní s minulým rokom. Keď urobíte priemer posledných troch rokov, tak to zodpovedá historickej trajektórii. Keď sa pozriete na uplynulý rok ako taký, tak je to ten vôbec najlepší.
Viem, že je príliš skoro, ale ako zatiaľ vidíte rok 2024?
So far so good. Objemy predajov sú fajn naprieč krajinami, ziskovosť je tiež v poriadku, nevidíme nutnosť zvyšovať ceny. Je tam, samozrejme, prekážka v podobe DPH, z čoho som bol naštvaný. Naozaj veľmi, veľmi naštvaný. Nemyslím si, že zvýšiť DPH na nealkoholické nápoje o skoro desať percent bolo logické, nieto ešte fér. Našťastie, v Česku nevidím dopady na spotrebu.
Držali ste tento rok suchý február?
Život nie je vždy ľahký, takže nie. (smiech)
Pýtam sa preto, že ma zaujímalo, či v predajoch vidíte počas tohto obdobia v nejakom produktovom rade významné nárasty…
Vidíte, to je zaujímavá myšlienka, musím sa opýtať svojich ľudí. To je tá zmena z pozície CEO – už neviem všetko! (smiech)
Čím teraz v Mattoni žijete?
Veľa investujeme do technológií, pretože tak, ako všade vidíme rast, musíme rozširovať kapacity. Dávame do toho teraz sto miliónov eur. Plánujeme zároveň tento rok vykúpiť minoritný podiel v našom srbskom biznise, ktorý máme doposiaľ spoločne s PepsiCo. Tam chceme vlastniť sto percent, máme na to opciu.
Čo nejaké ďalšie akvizície?
Nič konkrétne zatiaľ nevidíme, ale oči máme stále otvorené. Teraz skôr konsolidujeme v miestach, kde už sme, čo tiež dáva priestor na rast.
Keď však k nejakým akvizíciám dôjde, budú s najväčšou pravdepodobnosťou na Západe?
Na Východ už veľmi nemáme kam ísť. (smiech) Ale vážne, naprieč západnou Európou je trh s nealkoholickými nápojmi značne roztrieštený, takže potenciál tam je veľký.
Bolo to pre vás v niečom výrazne ťažšie? Pre množstvo českých firiem sa totiž expanzia napríklad do Nemecka ukázala ako veľmi zložitá…
Ja si myslím, že v kontexte rýchloobrátkového tovaru je Česko jeden z vôbec najzložitejších trhov. Máme tu ohromné množstvo maloobchodníkov, ktorí medzi sebou súťažia. Je tu extrémne vysoká konkurencia. Naozaj som presvedčený, že Česko je v tomto univerzitou Európy. Keď uspejete tu, uspejete kdekoľvek.
Na druhej strane musím povedať, že malé krajiny v regióne sme obsadili skoro všetky. Zostávajú teda tie veľké. Veľké krajiny znamenajú veľké akvizičné peniaze, ktoré treba vynaložiť. Pokiaľ chcete byť líder trhu v Srbsku, už tam to stojí dosť peňazí. Pokiaľ chcete byť lídrom v Nemecku, môže to byť pokojne päťkrát toľko.
Chcel som sa dostať k tomu, či je pre vás výprava na Západ zásadná alebo je to aktuálne skôr sekundárny cieľ?
Je to otázka života a smrti firmy? Vôbec nie. Konsolidácia sa však rozhodne v Európe odohrá, tak toho chceme byť súčasťou.
A čo expanzia produktových radov? Vstúpite do alkoholu?
Nie.
Prečo v priebehu rokov tak kategoricky odmietate vstup do alko biznisu?
Človek by sa mal držať toho, čo mu ide. Mať svoje zameranie. Toho sa držím ja. Nechcem znieť namyslene, ale v nealkoholickom biznise sme lídri v regióne. Sme niekto.
V tendri na Becherovku ste ale boli, však?
Boli, ale jednoducho preto, že to sú Karlove Vary. (smiech) Musel som to skúsiť, bola to moja povinnosť. Stále si myslím, že by som bol pre zachovanie jej odkazu najlepší, ale čo už, vyhrali Poliaci.
K vašej pôvodnej otázke… Keď kúpime napríklad nejaký pivovar, kým budeme? Mikrohráčom v alkohole? Nevidím dôvod, prečo trieštiť pozornosť. Vidím to obrátene. Výrobcovia pív vo veľkom vstupujú do nealkoholických verzií, pretože pivný trh klesá, tak musia hľadať príležitosti na rast inde. Ja mám stále príležitosti na rast.
Foto: mattoni1873.sk
Koľko máte dnes zamestnancov?
Okolo 3 400.
Darí sa tam ešte nejakým spôsobom udržať pocit rodinnej firmy, ktorou ste?
Zo spätnej väzby mám informácie, že áno, ale, samozrejme, nemôžem si byť istý, že to je pravda. Vážne sa však snažíme. Dúfam, že je to vidieť. Spýtajte sa mojich ľudí, keď tu nebudem. (smiech)
Ako sa to napríklad prejavuje?
V rodine si napríklad každý pomáha. Keď boli ťažké časy, musím priznať, že sme sa s pár ľuďmi museli rozlúčiť. Keď sú ale časy dobré, je na mieste sa s plodmi úspechu rozdeliť. Kam tým mierim – nad rámec nemalých bonusov, ktoré za rok 2023 budeme vyplácať, pretože firma prekonala svoje ciele, sme sa rozhodli rozdať navyše zhruba 4 milióny eur medzi všetkých našich ľudí.
V priemere tak dostane každý zamestnanec polovicu svojej mesačnej mzdy ešte nad rámec bonusov. Má to, samozrejme, aj biznisovú stránku, pretože keď investujete do príjmov svojich ľudí, de facto investujete do ekonomiky.
V akom momente ste sa takto rozhodli?
Keď som tie výsledky prvýkrát uvidel. Už vtedy som vedel, že sa o časť musíme podeliť. Môj starý otec mal na svojom dome veľkými písmenami napísané niečo v tom zmysle, že najväčšou hodnotou firmy nie sú stroje, predaje ani zisky, ale ľudia.
Ak chcete presné znenie, spýtam sa otca, ten si to pamätá naspamäť, ale niečo také tam mal. V každom prípade, toto starý otec vštepoval môjmu otcovi a môj otec to vštepoval mne. Ak totiž neinvestujete do svojich ľudí, ste idiot a nie reálny podnikateľ.
Hovorili ste, že ste sa pred rokmi museli s niektorými ľuďmi rozlúčiť. V kontexte toho, čo hovoríte o rodinnej firme, prežívate aj také rozhodnutia?
Nikto vám nepovie, že mu to je jedno, aj šéfovia konzultačných firiem budú tvrdiť, že plačú. (smiech) Buď mi teda budete veriť, alebo nie, ale pre mňa osobne je vôbec najťažšou vecou zo všetkých sa s niekým rozlúčiť. Aj keby to bol ten najhorší zamestnanec, aj keby urobil niečo zlé…
Môžem mať veľký rozpor s nejakým klientom, môžem riešiť zložité rokovania, ale povedať niekomu, že je koniec, to je pre mňa vážne zložité a mám z toho značný stres. Môj cieľ je robiť to čo najmenej – podnikateľ by totiž nemal ľudí vyhadzovať, mal by svoj biznis zväčšovať.
Aj keď technológia niektoré pozície nahrádza?
Keď technológia niektoré pozície nahradí, máte vymyslieť iné. Rásť niekde inde. V opačnom prípade, čo presne robíte? Zodpovednosťou firmy nie je len vytvárať zisk pre akcionárov, ale aj určitý spoločenský aspekt. Som tu, aby som dával ľuďom prácu a zaisťoval, aby sa ich rodiny mali dobre.
Keď môj otec začínal s Mattoni, firma mala 350 ľudí a vyrábala pätnásť miliónov fliaš. O desať rokov neskôr mal stále 350 ľudí, ale vyrábal 350 miliónov fliaš. Investoval do technológií, ale mal stále rovnaké množstvo ľudí. S nikým sa nerozlúčil, zväčšil biznis. Tak to má byť.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je šéfredaktor Zdravko Krstanov.
