Jozef Beständig je sedemnásobným majstrom Slovenska v krasokorčuľovaní športových dvojíc. So sestrou Oľgou úspešne reprezentovali Slovensko na olympijských hrách, viacnásobne na majstrovstvách sveta a majstrovstvách Európy. Dnes sa živí financiami. Má rozbehnutú úspešnú kariéru ako finančný sprostredkovateľ.
Ako sa dnes pozeráte na svoje rozhodnutie skončiť s krasokorčuľovaním a presedlať na financie. Nemrzí vás, čo všetko ste ešte v športe mohli dosiahnuť?
Je pravda, že moje prvé pocity po Majstrovstvách sveta v roku 2005 boli melancholické. Spytoval som si svedomie, či sme nemohli potiahnuť ešte jednu sezónu. Nemali sme ďaleko od získania miestenky na Olympiádu v Turíne.
Na druhej strane musím povedať, že sme sa pripravovali takmer výhradne za vlastné prostriedky. Žili a trénovali sme v zahraničí. Potrebovali sme si zabezpečiť financie na vlastnú existenciu.
Krasokorčuľovanie je finančne náročný šport
Za rozhodnutím odísť od športu teda boli financie?
Áno, museli sme si požičať peniaze od rodiny a od známych. S takmer tridsiatkou na krku, som si už nedovolil ísť za rodičmi, aby nám opäť finančne pomohli.
Pochádzame z bežnej rodiny, ktorá nemala peniaze nazvyš a takmer všetky úspory išli do športu. Boli to enormné prostriedky. Športovo sme to síce mali dobre rozbehnuté, ale z finančného pohľadu to už takto nemohlo pokračovať.
Spolužiaci zo školy si pritom už zakladali rodiny, kupovali si vlastné bývanie. My sme riešili, ako naložiť s dlhmi. U mňa v tom stave vyhralo racio a vyčerpanosť. Uvedomili sme si, že bez dodatočných financií to musíme zabaliť.
Olga Beständigova and Jozef Beständig. Foto: TASR/AP
Štát neprispieval na šport dostatočne?
V tej dobe nebola štruktúra financovania športu nastavená tak ako dnes. Neexistoval zákon o športe. Dostávali sme len podporu od slovenského krasokorčuliarskeho zväzu, čo bolo málo.
Keď sme si pozreli plán nákladov a toho, čo máme pokryť z vlastných peňazí, vychádzalo mi, že bez toho, aby som opäť robil niekde vo fast foode 6-krát týždenne pri viacfázovom dennom tréningovom procese, to finančne nedáme.
Financie ako druhá kariéra
Boli pre vás financie vtedy neznámou oblasťou, alebo ste vedeli, do čoho idete?
Už do USA, kde sme so sestrou dva roky fungovali, som si bral knihy o účtovníctve a odoberal som časopis „Stocks, futures and options“. Aj moja diplomovka na Ekonomickej univerzite v Bratislave bola na tému „Metódy ohodnocovania finančných derivátov“.
Bola to oblasť, ktorá bola pre mňa na jednej strane neznámou, no zároveň výzvou. Vo financiách som sa vzdelával priebežne.
Na zimných štadiónoch som strávil už štvrťstoročie a vedel som, že je tam chladno a vlhko. Stáť tam teda ako tréner po zvyšok života nebolo mojím snom.
Kam viedli vaše prvé kroky po skončení športovej kariéry?
Keď som sa vrátil späť na Slovensko, jednou z prvých vecí, ktorú som spravil, bolo uverejnenie životopisu na Profesii.
Z ôsmich či deviatich ponúk, ktoré som dostal, sa takmer všetky týkali finančného sprostredkovania. Napriek tomu, že ponuky boli do veľkej miery marketingovo nadnesené, pri jednej z týchto spoločnosti som zostal až do dnes, čo je už viac ako 12 rokov.
Šport pomohol v rozbehu vo financiách
Sú nejaké danosti a schopnosti, ktoré musí mať rovnako aj špičkový športovec, aj finančný profesionál? Je tu nejaký prienik?
Určite áno. Predtým, než sme začali so sestrou ako športová dvojica, som bol sólista. Mal som celkom slušne rozbehnutú kariéru. No potom prišla puberta a ja som fyzicky už nestíhal za korčuliarmi, ktorých som predtým porážal.
Nebol to vôbec príjemný pocit. Musel som sa vysporiadať so situáciou, že ma niekto predbehol a niekto bol lepší. Napriek tomu som nezahodil korčule do kúta a nezanevrel na šport.
Tak ako v športe, aj v biznise sa musíte vedieť vyrovnať s porážkou. Neexistuje majster sveta, ktorý by nezažil prehru. Táto skúsenosť mi pomohla zotrvať vo finančnom sprostredkovaní v mojich začiatkoch. Nevzdal som to.
Prienik medzi športom a profesionálnou kariérou finančného profesionála je teda v tom, že človek musí byť schopný ustáť aj tie horšie obdobia.
Sú aj nejaké iné vlastnosti, ktoré vám pri zmene kariéry pomohli?
Je potrebná sebadisciplína a trpezlivosť. Hovoril som si, že aj lekári, stomatológovia, účtovníci či daňoví poradcovia začínajú bez klientov a ich príjmy sú nízke. Človek by teda nemal chcieť veľa, hneď a naraz.
Musel som si urobiť plán, ako ísť ďalej a ako reagovať na prekážky. Skúsenosti zo športu mi v tom určite pomohli. Aj v biznise je to do veľkej miery o výdrži.
Keď sme pri porovnávaní, do akej miery je podľa vás za výkonom profesionála talent a do akej je to námaha?
Pomer je tak 10 ku deväťdesiatim. Len malá časť úspechu je o talente, zvyšok je drina. Tak to vždy bolo aj bude.
Ondrej Nepela sa rodí možno raz za sto rokov a aj on, napriek jeho talentu, robil to, čo mu trénerka povedala – makal na sebe. Talent mu síce dopomohol, no musel drieť, aby obsadzoval najvyššie priečky v Európe aj vo svete.
Ťažké začiatky
Predsudky o finančných sprostredkovateľoch hovoria, že každý musí obvolať svojich bývalých spolužiakov so základnej školy, aby im predal životnú poistku. Do akej miery je tento názor pravdivý?
Je pravda, že keď ste začiatočník, ste odsúdený na hľadanie kontaktov. Nikto o vás nevie. Iné to však je, ak už máte za sebou niekoľko stoviek klientov.
Je to podobné ako v každom inom odbore. Aj začínajúci advokát musí dať o sebe vedieť, kým sa rozbehne. Čím viac spokojných zákazníkov potom máte, tým viac odporúčaní dostanete.
Časom sa dostanete do situácie, keď musíte nových záujemcov odmietať pre vyťaženosť. U mňa je to už možno dekáda, čo mi noví klienti pribúdajú sami. Ak to robíte dobre, dopyt si vás jednoducho nájde.
Na ktorú oblasť financií sa ako sprostredkovateľ špecializujete?
Je to celé spektrum finančných služieb, z nich však najviac na hypotéky a investície. Ja za tým racionálny dôvod. Hypotéky ponúkajú relatívne spoľahlivý zárobok a odporúčania na ne chodia takmer samé. Investície zas dokážu generovať dlhodobý pasívny príjem.
Ak sú klienti spokojní a vidia prírastky na svojich investičných účtoch, je to z pohľadu sprostredkovateľa ako snehová guľa, ktorá poskytuje pomaly rastúci cash-flow. Zároveň je to oblasť, v ktorej sa treba neustále vzdelávať, preto ma to baví a napĺňa.
Jozef Beständig radí: Ako investovať?
So sprostredkovaním ste začínali v roku 2005. Pamätáte si teda obdobie pred finančnou krízou aj po nej. Do akej miery vám vtedajšia situácia pripomína súčasné obdobie?
Bolo to obdobie krátko po vstupe do EÚ. Zahraničné subjekty dostali možnosť kupovať nehnuteľnosti na Slovensku, čo spôsobilo prudký nárast cien.
Dnes je situácia odlišná. Bratislava priťahuje nových ľudí, ktorí majú záujem o bývanie. Okrem toho tu je obrovský deficit výstavby bytov z minulosti. Dopyt po bývaní preto výrazne rastie a ponuka ho nedokáže uspokojiť.
Ľudia navyše majú dosť peňazí, aby si mohli kupovať novostavby aj za 4-tisíc eur za meter štvorcový. Je to teda možno na prvý pohľad podobná situácia, no v mnohom je odlišná.
Čo dnes odporúčate ľuďom ako atraktívnu investíciu?
Záleží to od individuálnej situácie záujemcu, od jeho finančných možností a životného cyklu. Obľúbenou voľbou sa čoraz viac stávajú ETF fondy. Sú nenáročné na správu a na poplatky. Sú ľahko obchodovateľné na burze a kopírujú vývoj na akciovom trhu. Môžem povedať, že až 90 percent klientov si preto vyberá práve tento nástoj.
Zdroj: archív Jozefa Beständiga
Aké zásady by mali investori dodržiavať?
Nemali by sa zaoberať špekuláciami, naopak, mali by sa držať svojej stratégie a investovať pravidelne. To im umožní zarobiť ročne sedem či osem percent.
Je to jednoduchý a nenáročný recept. Dlhodobý výnos sedem, osem percent je pritom z dlhodobého hľadiska veľmi triezvy a udržateľný pohľad.
Aj mnohé podielové fondy však smerujú k tomuto cieľu. Prečo sa obľube tešia práve ETF?
Áno, aj niektoré aktívne riadené fondy dokážu tento výnos zabezpečiť. Sú však s nimi spojené oveľa vyššie poplatky. Najmä vyšší správcovský poplatok a predplatené vstupné poplatky dokážu investorovi riadne odhryznúť z výnosov.
Dlhodobé ciele
Aké poplatky sa bežne viažu s ETF fondmi?
Sprostredkovatelia majú možnosť stanovovať ich individuálne. Výška platieb sa tak líši od prípadu k prípadu. Trh sa podľa mojich informácií pohybuje na úrovni okolo jedného percenta. Platí však, že ak chcete mať s klientom dlhodobý vzťah, nemôžete mu nastaviť vysoké poplatky.
Mojou stratégiou je preto radšej menej, ale dlhodobo a pravidelne. Toho by sa mali držať pri investíciách aj klienti a nižšie poplatky im v tom pomáhajú. Naopak, vysoké odmeny pre sprostredkovateľa majú často opačný efekt a zbytočne investorov odradia.
Naznačujete tak, že cielite vo vzťahu s klientami na dlhodobý horizont a chcete sa vo finančnom sprostredkovaní usadiť dlhodobo?
Áno. Je to zároveň aj odpoveď na otázku, na ako dlho si chcem ako finančný sprostredkovateľ zabezpečiť svoju kariéru. Dá sa zarobiť aj veľmi rýchlo, no mojou prioritou je, aby klienti platili menej ako v bankách či investičných spoločnostiach. A aby môj vzťah s nimi trval dlhodobo.
Chcem sa svojej práci venovať do dôchodku, čo môže byť – podľa toho, ako mi bude slúžiť zdravie – aj v 70 rokoch. Chcem, aby som si nemusel od klientov pýtať odporúčanie, ale aby za mnou prichádzali sami. Aby som si pracovný týždeň mohol skrátiť na tri dni. Je to vytrvalá a cieľavedomá práca, ktorá však prinesie ovocie.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
