Presne toto si predstavujem pod pojmom žiť si na vysokej nohe. Na obzore sa týčia hory, ktoré bez problémov presahujú dva kilometre. A ak by ste mali to šťastie narodiť sa ako jeden z obyvateľov tohto miesta, pozeráte doslova na všetkých svojich poddaných.
Výhľad zo zámku vo Vaduze v sebe skrýva mnoho z toho, čo definuje Lichtenštajnsko. Krajina je stále kniežatstvom, a tak je tu šľachtické noblesné sídlo pekne na kopci akosi samozrejmé, pasuje sem. Krajina je taká drobná, že ju z impozantného domova vládnucej rodiny celú ľahko očami zmapujete.
Milovníci jedla si prídu na svoje
„Fantastické miesto, úžasná terasa a skvostný výhľad.“ Michelinskí komisári mávajú sklony k ospevovaniu, avšak tu sa rozbehli vo veľkom. Takto najprestížnejší gastrosprievodca v súčasnosti charakterizuje jedinú lichtenštajnskú jednohviezdu Torkel.
Jej menu? Napríklad tekvicová polievka, pakambala v horčicovej kruste a marakujový dezert, to všetko za 89 frankov, súčasným kurzom niečo vyše 90 eur. Pripočítajte si víno aj prepitné – a dostanete predstavu.
Dobre sa na túto parádu pripravte
Nie, Lichtenštajnsko nie je lacný špás. Ide o malý štát pre veľkú peňaženku: na európskej mape sú síce ešte menšie krajiny ako Vatikán, Monako a San Maríno, ale ani lichtenštajnských 160 štvorcových kilometrov nie je práve veľa. Lenže finančne vo Vaduze a okolí hrajú úplne inú ligu, prakticky vlastnú súťaž.
Po prvé, úrady tu registrujú viac spoločností ako obyvateľov (tých je necelých 40-tisíc). Po druhé, podľa údajov Svetovej banky je aktuálne Lichtenštajnsko v HDP na hlavu druhé na planéte hneď za Monakom a suma 169-tisíc dolárov na obyvateľa vyniká aj vzhľadom k susednému superbohatému Švajčiarsku (93,5 tisíc na hlavu).
Preto sa nemožno čudovať, že „pri hlavnej ceste“ stojí vila Onasis Group, že v malinkom centre majú predajne všetky značky exkluzívnych hodiniek a že koniec koncov aj tetovací salón vo Vaduze nesie meno Royal Ink.
Štátik je pevne zovretý medzi Rakúskom a Švajčiarskom, pričom hlavne v porovnaní s tým prvým predstavuje cesta sem dobrý šok. Jednak skokovým rastom cenovej hladiny – a tiež tým, že auto so slovenskou značkou môže byť rýchlo stiahnuté ku krajnici. Kniežatstvo je totiž súčasťou únie so Švajčiarskom a to má vlastné pravidlá v mnohých oblastiach, Schengen nevynímajúc.
Foto: Unsplash
Zároveň všetky tieto zážitky môžu poslúžiť ako spestrenie cesty práve do niektorého z odľahlejších švajčiarskych kantónov. Zástavka tu vám poslúži nielen na dobré pretiahnutie svalov po dlhej ceste, ale odmenou bude aj výhľad popísaný v úvode textu, zvlášť ak vystihnete pekný slnečný deň.
Prespávať tu, to už musíte byť naozajstný fajnšmeker, prípadne túžiť po kurióznych cestovateľských vlajočkách na mape (mimochodom, za poplatok tu stále ponúkajú aj lichtenštajnské pečiatky do pasu).
Má čo ponúknuť turistom aj lyžiarom
Alebo ak ste vášnivý turista, krajina ponúka Liechtenstein-Weg, na drobunké územie výživnú 75 kilometrov dlhú trasa s výstupom až do dvoch tisíc metrov nad morom. Čo nie je výnimka ani maximum, vrchol Grauspitz má pri sebe dokonca číslovku 2599 a dvojtisícoviek je v krajine celkovo 32.
Veľhory sa však dobre pozorujú aj od domácich tagliatelle a pohára vína z vaduzkého centra, len sa treba pripraviť na platbu vo frankoch a cenovky švajčiarskych štandardov, teda minimálne tridsať frankov za jedlo (tiež približne tridsať eur v prepočte).
Tí aktívnejší sa môžu vrcholkom priblížiť na lyžiarskych svahoch. Malbun napríklad ponúka dvadsaťtri kilometrov zjazdoviek a kladú tu veľký dôraz na servis pre rodiny s deťmi.
Lichtenštajnsko-švajčiarska mentalita
„Najvyššou úlohou štátu je podpora blahobytu všetkého ľudu,“ stojí pred lichtenštajnským jednokomorovým parlamentom, ktorý je to od oných domácich tagliatelle vzdialený asi tri minúty lenivej chôdze a podľa národného webu sa nachádza „čo by kameňom dohodil od budovy vlády“.
Poslancov krajine stačí dvadsaťpäť a sídlo majú mimoriadne pekné, do vkusnej podoby ho v roku 2008 premenil nemecký architekt Hansjörg Göritz. Parlament patrí k ďalším dobrým dôvodom, prečo sa tu oplatí zastaviť.
A to, že v 90. rokoch miestni v referende odmietli stavbu novej parlamentnej budovy kvôli príliš vysokým nákladom, je zase dobrým odrazom lichtenštajnsko-švajčiarskeho prístupu k pozemským záležitostiam. Že má niekto veľa peňazí, ešte predsa neznamená, že ich musí bezhlavo minúť.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Miroslav Němý.
