Ešte pred rokom väčšina investorov nad akciami európskych firiem ohŕňala nos. V posledných mesiacoch sa však stali ich miláčikom. Prečo a stojí to vôbec za to? Nad tým sa v komentári zamýšľa portfóliový manažér J&T Investičnej spoločnosti Michal Semotan.
Pred rokom som od investorov neustále počúval tieto otázky a sťažnosti. Prečo investovať v Európe, keď máme prehnanú reguláciu, vysoké ceny energií, vyššie dane ako v USA, pracovníci majú pri prepustení nárok na vysoké odstupné a na trhu nie sú technologické firmy?
Treba povedať, že na tom je niečo pravdy, ale teraz to neprekáža? Prúdia sem peniaze, ktoré „utekajú“ z amerického trhu. Prečo? Obavy z nečitateľnosti krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa? Alebo poškodenie kredibility americkej ekonomiky a dolára?
Stačí len trochu nového prílevu a akcie v Európe rastú. Nechcem tento postup kritizovať, ale vždy sa na to pozerajme rozumne. Aj pred rokom bolo v Európe mnoho firiem, do ktorých sme investovali, boli rozumne ocenené, mali dobrý produkt a chcel som ich mať v portfóliu.
To platí aj teraz – možno sa situácia trochu zlepšila tým, že Nemecko schváleným zbrojným balíkom môže naštartovať svoju ekonomiku a dosahy tohto expanzívneho balíka sa postupne pozitívne prejavia v ekonomike celého kontinentu – najskôr vo forme tržieb a ziskov firiem, ďalej v podobe nových investícií, ale aj vyšších daní pre štát z vyplatených ziskov a taktiež vyšších príjmov zamestnancov.
Takže áno, dlhodobý výhľad je o niečo lepší. Navyše mnoho firiem bolo naozaj veľmi nízko, práve pre obavy z colnej vojny medzi Spojenými štátmi a Európou – tu sa v súčasnosti zdá, že sa rysuje rozumná dohoda.
Náš export má problém
Ale pozor, taktiež sa nám zmenila situácia s menou – ak pred rokom to vyzeralo, že budeme mať silnejší dolár ako euro, teraz sa situácia úplne obrátila a pre európskych exportérov nie je úroveň 1,17 dolára za euro nič pozitívne, skôr poriadny problém.
Ak vynecháme fakt, že niektorí neboli zaistení, aj napriek zaisteniu naše produkty v Spojených štátoch zdražejú, a teda budú menej predajné, pričom tento pohyb bol naozaj veľký. Takže tu máme skôr argument, či nie je lepšie predať niektoré akcie v Európe a vrátiť sa späť do USA.
Konkrétny výber
Riešenie? Poďme na to rozumne a kombinujme v portfóliu. Nič nie je nikdy čierne ani biele, vždy ide o nejakú rovnováhu, takže zmiešajme biele a čierne, aby vznikla pekná sivá.
A na čo sa v Európe zameriavame? Uprednostňujeme burzy v Aténach, na severe Európy a v Nemecku. Doplnili sme výnimočný titul v Amsterdame (Theon) a veľkú banku vo Švajčiarsku (UBS). Určite by sme nemali zabúdať na britský trh, ktorý po „rozvode“ s Európskou úniou zaostával a ktorý ponúka aj atraktívne ocenené emisie.
Chápem, že by som mal pridať niektoré konkrétne mená, takže aby som nebol len všeobecný, nejaké tu uvediem: Bank of Cyprus, Nordex, Porsche, TKA, BP, Centrica či Outokumpu. Ďalšie si určite nájdete.
Áno, v Európe máme z čoho vyberať, celkovo sa zdá lacnejšia ako americký trh, ale má tiež svoje negatíva a nebezpečenstvá. Preto je dobré portfólio rozumne kombinovať, to platilo tak pred rokom, ako aj teraz, nerobme teraz z Európy investorský raj. Tým jednoducho nie je.
