Tomáš Vanek, Principal Software Engineer spoločnosti GoHealth Slovakia, hovorí,
že mladí programátori sa do práce ponárajú veľmi hlboko a vetu „nedá sa“ nepoznajú.
Máte tridsaťročné skúsenosti v oblasti tvorby softvéru. Na čo ste najviac hrdý?
Na program, ktorý som robil s mojím otcom pre vinohradníkov GALATI vitis. Program podľa počasia predpovedá infekčný tlak chorôb a radí, ako postrekovať. Spustili sme ho pred tridsiatimi rokmi a funguje dodnes. V porovnaní s minulosťou umožnil vinohradníkom znížiť počet postrekov, čo prináša významné úspory a napomáha k zachovaniu krehkého ekosystému v ich vinohrade. Je to môj príspevok k ochrane prírody. A, samozrejme, k tomu, aby sme pili menej škodlivých látok, ktoré sa môžu objaviť vo víne a v hrozne. Môj otec bol odborníkom na pestovanie viniča a ja som mu plne dôveroval v jeho expertíze a on, naopak, mne v tej technickej časti.
Je niečo, čo vám nevyšlo úplne podľa predstáv?
Pracoval som v jednom startupe na produkte, ktorý bol veľmi užitočný, pekný, kvalitne spracovaný, ale produktový manažér ho chcel dať do produkcie až keď bude úplne perfektný a dokonalý. Dopadlo to tak, že sme daný produkt nestihli odovzdať koncovému užívateľovi, a tak sme stratili možnosť ukázať, že je naozaj užitočný a kvalitný. Odniesol som si z toho pár ponaučení. Netreba trvať na dokonalosti, produkty možno odovzdávať aj po častiach a občas by sme mali prekročiť hranice svojej zodpovednosti, keď je to na celkový osoh.
Za akú pracovnú skúsenosť ste najvďačnejší?
Mal som možnosť stáť pri zrode pravdepodobne najväčšej slovenskej konferencie pre IT komunitu OpenSlava. Naplnila sa mi vízia uspokojiť hlad programátorov po možnosti stretnúť sa, porozprávať s odborníkmi z celého sveta, vidieť a zažiť ich osobne. Mal som príležitosť rozprávať sa s úžasnými architektmi a chcel som niečo podobné priniesť kolegom. Preto sme odstránili aj finančnú bariéru, vstup bol zadarmo a zúčastňovali sa jej aj študenti troch technických fakúlt – Fakulty elektrotechniky a informatiky STU, Fakulty informatiky a informačných technológií STU a Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK –, ktorých sme takto vzájomne prepojili. Je rozdiel naštudovať si potrebné novinky na internete, ale niečo iné je vidieť a zažiť ich naživo v ľudskej rovine.
„Ľudia môžu prežívať veľmi ťažké situácie a ja som vďačný za to, že mám to privilégium ich sprevádzať určitou etapou ich života,“ hovorí Tomáš Vanek. Zdroj foto: GoHealth
Spomínate mladých ľudí. Aká je podľa vás mladá generácia developerov?
Myslím si, že ľudstvo sa nezmenilo. Vtedy aj teraz sú medzi nami ľudia, ktorí dokážu dlho a sústredene pracovať. Aktuálne pracujem v americkej firme GoHealth, a preto keď oni začínajú pracovný deň, my už sa blížime k záveru. Vidím však, že naši mladí developeri sú schopní pracovať niekedy aj do večera a preniknúť veľmi hlboko do problematiky a nakoniec nájsť riešenia. Vnímam, že sú odvážni, idú do nových výziev, nových technológií, nestoja na mieste, kde je to pre nich pohodlné. Charakterizuje ich zodpovednosť, spoľahlivosť a odvaha. Páči sa mi, že nehľadajú, prečo sa niečo nedá urobiť, ale ako to spraviť. Lebo sám som sa za tridsať rokov nestretol s ničím, čo by sa nedalo urobiť.
Na čom pracujete pre spoločnosť GoHealth?
V Amerike funguje zdravotné a sociálne poistenie iným spôsobom ako u nás. Na trhu sú desiatky firiem, ktoré ponúkajú rôzne typy poistenia. Dôležité je nájsť pre každého klienta také poistenie, ktoré mu bude najlepšie vyhovovať a následne klientom poskytovať ďalšiu starostlivosť a pomáhať im zorientovať sa v ich aktuálnych balíkoch služieb. Klienti sú väčšinou starší ľudia a lepšie sa im komunikuje cez telefón než online. Spoločnosť GoHealth má okrem iných služieb aj obrovské call centrum, ktoré túto komunikáciu zabezpečuje. Jednou z úloh nášho tímu je riešiť softvér na tieto telefonické služby, na zabezpečenie spojenia koncového klienta s naším agentom, ktoré prebieha cez cloudovú telefónnu ústredňu.
Ako sa vám pracuje s časovým posunom?
Máme šesť až sedemhodinový časový posun, takže keď sa oni zobúdzajú, my pracujeme.Od deviatej hodiny ich času máme časové okno, kedy sa vieme navzájom spojiť a najefektívnejšie komunikovať. Mám na starosti vývojárov, programátorov, tí sa nedostávajú do ťažkých komunikačných záležitostí, robia si svoju prácu a komunikujú s jedným, dvomi ľuďmi, čo v pohode odkomunikujú v danom časovom okne. Pokiaľ ide o samotný architektonický dizajn, je to náročnejšie, pretože väčšina kolegov je práve v americkom časovom pásme.
V spoločnosti GoHealth ste rok. Prečo ste sa rozhodli spolupracovať práve s nimi?
Na oboch stranách dozrelo rozhodnutie spolupracovať v tom správnom čase. Mňa oslovilo zadanie, ktoré mi dali pri interview – bolo otvorené a technicky zaujímavé, zamerané na hľadanie riešenia. Mohol som uplatniť kreativitu, meniť veci a urobiť niečo „out of the box“. Nebolo to klasické interview o skúsenostiach, ale o hľadaní veľmi ťažkého riešenia, čo som dovtedy nezažil. Potvrdilo sa mi to aj po nástupe, že je dôležité veľmi dlho rozmýšľať o dizajne, o tom, ako niečo urobím. Potom to urobiť je už relatívne rýchle. Vždy sa to dá aj inak, treba skúšať, hľadať alternatívy, rôzne riešenia ešte predtým, než sa pustím do samotnej implementácie. Je to klasická kultúra, z ktorej sme vychádzali na prelome tisícročia – najskôr sme rozmýšľali a až potom programovali.
Zdroj foto: GoHealth
Čo je pre vás najväčšou výzvou?
Som na pozícii Principal Software Engineer, ktorá zahŕňa tri dimenzie. Jedna je urobiť architektonický návrh a dizajn. V druhej ide o realizáciu až po samotnú produkciu, to znamená sledovať a riadiť vývoj, testovanie, až kým sa daná funkcionalita nedostane do produkcie. Znamená to prejsť spolu s programátorom riešenie až po každý riadok kódu. Tretia dimenzia je rozvoj ľudí, kde najväčšou výzvou je nájsť ten správny balans. Mojím cieľom je využiť čas tak, aby som nezanedbal ani jeden z týchto troch rozmerov.
A ktorú z týchto častí robíte najradšej?
Telom aj dušou je mi najbližšia prvá dimenzia, technický návrh riešenia mám najradšej. Ale aj ďalšie dimenzie sú veľmi dôležité. Najviac sa mi páči rozvoj ľudí. Vidím chlapca, ktorý do polnoci programuje, vidím, ako sa nevenuje súkromnému životu a je ponorený do svojej práce. Taký istý som bol ja pred 20-30 rokmi. Je pre mňa nesmierne dôležité pochopiť ľudí a porozprávať sa s nimi o tom, čo prežívajú, podeliť sa o svoje skúsenosti. Uvedomiť si to, že majú svoje ťažké chvíle a že možno prežívajú náročné životné situácie. Ja som vďačný za to, že mám to privilégium ich sprevádzať určitou etapou ich života.
