V automobilovom závode Kia Slovakia pri Žiline pracujú od začiatku, nastúpili ešte v roku 2005. Od jesene 2022 sa stali členmi topmanažmentu. Roman Kraľovanský, viceprezident pre výrobnú divíziu, a Branislav Imre, viceprezident pre administratívu, rozprávajú v rozhovore pre Forbes aj o rozdieloch v zmýšľaní či kultúre Kórejčanov a Slovákov.
Do závodu obaja prišli, keď už bol položený základný kameň, výrobné haly však ešte nestáli. „Kórejský manažment sa rozhodol, že slovenskí zamestnanci majú projekt sprevádzať od úplného začiatku,“ spomína Branislav Imre. „Teda od výstavby hál cez inštaláciu technológií až po nábeh výroby.“
Pre sever Slovenska, ale aj celú krajinu, bola v tom čase výstavba veľkej priemyselnej továrne úplnou novinkou. Z pohľadu kórejskej automobilky zasa išlo o ťažiskový projekt, vlajkový závod v rozbehnutom procese globálnej expanzie.
V Tepličke nad Váhom mal vyrásť prvý závod Kie v Európe, vtedy mal koncern mimo Kórey iba jedinú továreň, v Číne.
„V tom čase bola Kia u nás pomerne neznáma značka,“ hovorí Roman Kraľovanský. „A Slovensko malo voči zahraničným investorom aj troška predsudky. Braňo sa do Žiliny presťahoval, ja som však rodák z regiónu, tak som vedel, že medzi ľuďmi v okolitých dedinách, ale aj v Žiline, sa hovorili reči ako – vy idete pracovať do tej Kie, zabrala sa pre ňu orná pôda… Čo za rachotiny tu tí Kórejci idú robiť? Kto im to bude kupovať?“
Skočiť do vody a plávať
Pre mnohých slovenských zamestnancov bola práca v novom závode krokom do neznáma. Platilo to aj pre Branislava Imreho, ktorý začínal v motorárni. „Žiadny návod, manuál, ako to bude fungovať, neexistoval,“ spomína. „Často sa používal spôsob ‚skočiť do vody a plávať‘. Občas si s kórejským kolegom bolo treba sadnúť, aby závod na vašom úseku začal fungovať.“
Prví slovenskí zamestnanci sa museli rýchlo oboznámiť s kórejskou kultúrou (ale aj naopak). „Nastavovali sme si komunikáciu v angličtine o technických pojmoch,“ pokračuje Imre. „Ani všetci Kórejčania vtedy nevedeli stopercentne po anglicky a mnohé z technológií boli nové, pre nás nepoznané.“
To ideme preložiť svadbu?
Roman Kraľovanský, viceprezident Kia Slovakia. FOTO: MAREK VELČEK
Roman Kraľovanský, viceprezident Kia Slovakia. Foto: Marek Velček
Dnešní viceprezidenti sa stretli už na jeseň 2005, keď ich vedenie vybralo medzi osem reprezentantov z celého závodu na trojmesačnú stáž v Kórei. „Prešli sme dlhším kurzom, od vývojového centra po výrobné prevádzky,“ hovorí Kraľovanský. „Nikto z nás predtým nebol ani len v Ázii, a už vôbec nie v Kórei. A zrazu sme mali odísť na tri mesiace. Braňo mal v tom čase mladú rodinu, ja plánovanú svadbu. Doma to spôsobilo šok – to nemyslíš vážne, ideme teraz preložiť svadbu? Braňo mal už dcéru.“
„Štvorročnú,“ dopĺňa Imre. „Svadbu som preložil,“ pokračuje Kraľovanský, ale, dodáva so smiechom, „doteraz sme spolu.“
Stáž bola pre oboch Slovákov mimoriadny zážitok. „Kultúrne nám boli Kórejčania pomerne vzdialení, hoci sa snažili rozdiely prekonať, ale senioritný spôsob práce im to mnohokrát nedovoľoval,“ hovorí Kraľovanský.
„Dnes je to už iné, v tom čase však boli aj oblasti, v ktorých sa kompromis nájsť nedal. Jedna strana musela úplne ustúpiť, druhá zasa ustúpila v niečom inom. Mnoho sme v Kórei pochopili. Je to krajina, ktorá je nám v niečom aj dosť podobná, ale v niektorých oblastiach zažila odlišný vývoj.“
Nechápali, prečo nevieme postaviť diaľnicu
Dejiny Kórey na Slovensku nie sú veľmi známe. V skratke sa dá povedať asi toľko, že od stredoveku až do roku 1945 sa striedali obdobia, keď mala krajina samostatnú vládu, s časmi, keď bola pod kontrolou Japonska. Dnešnú hospodársku prosperitu a modernú krajinu začala Južná Kórea budovať až po skočení Kórejskej vojny v roku 1953 a rozdelení krajiny na sever a juh.
„V 50. a v 60. rokoch 20. storočia sme u nás mali priemysel na oveľa vyššej úrovni,“ hovorí Kraľovanský. „V roku 2005 sme museli vysvetľovať, ako je možné, že ešte stále nie je dostavaná diaľnica z Považskej Bystrice do Žiliny. Tomu nerozumeli.“
Kórea pre Slováka v niečom je a v inom zasa nie je vzdialenou krajinou. „Striedaním ročných období a zemepisnou šírkou je Slovensku podobná, majú aj trochu podobné hory a nížiny ako my,“ hovorí Kraľovanský. Rozloha Južnej Kórey je len dvakrát väčšia ako Slovenska, obyvateľstva má však desaťkrát viac a neporovnateľne väčšia je jeho koncentrácia v mestách.
„Napokon sme našli dosť veľa spoločných tém, možností, ako naše krajiny porovnať a zistiť, čo máme spoločné,“ hovorí Kraľovanský.
Prečo nepracujete 12 hodín?
Čo kórejskú a slovenskú kultúru určite oddeľovalo, bol spomínaný prístup k práci. „Boli sme svedkami, ako postavili dve paralelné diaľnice a prepojili dve mestá,“ pokračuje Kraľovanský. „A dostávali sme otázky – prečo nepracujete viac? Prečo nepracujete dvanásť hodín? A v sobotu? A počas sviatkov? V ponímaní práce bol veľký kontrast.“
Nešlo o nejakú náhodu – aj v prvom rozhovore Forbesu s generálnym riaditeľom závodu In-Kyu Bae z decembra 2010 hrala téma pracovného nasadenia veľkú úlohu. „Bez väčšej flexibility dobehnete Nemcov alebo Francúzov len veľmi ťažko. Ak oni robia osem hodín denne, vy musíte robiť desať- jedenásť hodín,“ znelo len jedno vyjadrenie vtedajšieho šéfa žilinského závodu.
Branislav Imre, viceprezident Kia Slovakia. FOTO: MAREK VELČEK
Branislav Imre, viceprezident Kia Slovakia. Foto: Marek Velček
Doma je mesto šedé, nevýrazné…
Aj vďaka stáži v Kórei, spomína Imre, pochopili Slováci, ako sú tamojší ľudia nastavení, uvedomili si, prečo vyjadrujú niektoré požiadavky a aké očakávania majú. „Vidieť na vlastné oči krajinu, ktorá sa po vojne dostala na úroveň desiateho najvyššieho hrubého domáceho produktu na obyvateľa, by som skutočne doprial každému Slovákovi,“ hovorí Imre.
„Zbavuje vás to predsudkov, keď vidíte, ako sa dá vybudovať moderná a prosperujúca krajina. Po návrate domov som mal chvíľu depresiu – mesto šedé, nevýrazné, nič sa tu nedialo. Soul má aglomeráciu so zhruba 25 miliónmi ľudí, mesto nikdy nespí.“
S odstupom času, uzatvára Kraľovanský, už je možné povedať, že aj nová generácia Kórejčanov je iná ako predošlé. „V tom čase bežne pracovali desať-dvanásť hodín denne a aj v sobotu. Mladá kórejská generácia je diametrálne odlišná. Stále však ešte majú lídrov, ktorí veria, že ak tvrdo pracujete a viete, čo robiť, tak sa výsledok dostaví.“
Rozhovor s Branislavom Imrem a Romanom Kraľovanským nájdete vo februárovom vydaní magazínu Forbes.
