V zapadnutom vnútrobloku na pražskej Palmovke sa skrýva útulná dielňa. V radoch sú tam vyskladané stovky starých stoličiek – niektorým chýba čalúnenie, iné majú ošúchané opierky a ďalšie trápi popraskaný výplet. Pod šikovnými rukami Darie a Filipa Truhlářovcov sa však opäť menia na prepychové kúsky nábytku.
Manželský pár s príznačným priezviskom (truhlář v češtine znamená stolár) sa práci s drevom venuje päť rokov. Vykupujú staré stoličky, dávajú im druhý život a opravené ich predávajú vo svojom obchode Sedíme štýlovo. Ich dielňou prešlo už vyše päťtisíc stoličiek, prevažne od firmy Thonet, prípadne jej následníka – spoločnosti Ton.
Stoličky s dušou
A záujem o thonetky s dušou a príbehom je obrovský. „Môj otecko bol starožitník. Ako malý som s ním jazdil po burzách, aukciách a upratovacích akciách. A náš byt vyzeral ako malé múzeum. Tým, že som medzi starými vecami vyrastal, som si k nim vytvoril lásku,“ rozpráva Filip Truhlář.
Vyštudoval umeleckú školu – odbor ručné maľovanie porcelánu. Po škole sa nejaký čas pohyboval vo svete módy. Robil manažéra obchodu s oblečením a jeho zamestnávateľ bol Talian s vášňou pre dizajn.
„Vďaka nemu som sa začal zaujímať o architektúru a navrhovanie interiérov. V nasledujúcom zamestnaní som mal možnosť aj kompletne navrhnúť a realizovať predajňu a aj byt pre môjho zamestnávateľa, ktorý mi dal voľnú ruku,“ spomína.
„Mám rád zaujímavé veci, ktoré sú výstredné a vynikajú. A keď sme neskôr kupovali byt na Palmovke, hľadal som presne také kúsky nábytku,“ vysvetľuje.
Hľadači pokladov
Vtedy si uvedomil, že ho toto hľadanie pokladov baví natoľko, že by sa tým chcel živiť. Vo svojom okolí sa však nestretol s príliš veľkým pochopením. „Hovorila som Filipovi: Máš dve malé deti, potrebuješ normálne zamestnanie, nie kupovať a predávať stoličky. Pochádzam z mesta z Ďalekého východu, ktoré je staré necelých 200 rokov, kde vzťah ku starožitnostiam nemáme. Bola som preto veľmi skeptická,“ spomína Daria Truhlářová.
-
-
Za každou renováciou sú hodiny práce v dielni. Foto: Libor Fojtík
-
-
Čím staršie, tým lepšie. Foto: Libor Fojtík
-
-
Stoličky vykupujú na burzách, tipy im dávajú vypratávači starých domov aj majitelia. Foto: Libor Fojtík
Napokon ju manžel presvedčil a Daria čoskoro sama prepadla hľadačskej vášni. Prvá myšlienka bola zamerať sa na ikonické sedenie typické pre určité obdobie a štýly od secesie cez art deco až po funkcionalizmus. Lenže ako čoskoro zistili, v Česku také stoličky nebolo také ľahké nájsť.
No stoličiek thonet tam objavili veľa. A tak bolo jasné, akým smerom sa vydajú. „Pri Thonete sa to všetko začalo – sériová výroba nábytku, rivalita medzi firmami, neustály technický a konštrukčný posun. Thonetky nás jednoducho uchvátili najviac,“ hovorí Truhlář.
Stoličky zháňajú cez inzeráty a v aukciách. Ozývajú sa im tiež priekupníci a vypratávači domov s tým, že majú zaujímavé úlovky. A občas im obsah svojich pivníc ponúkajú aj samotní zákazníci.
Návštevy sa musia objednať
S niektorými kúskami sa manželia zatiaľ nechcú rozlúčiť. Foto: Libor Fojtík
Prvú dielňu si zriadili neďaleko svojho bydliska, postupne ju rozšírili a pred rokom pridali ďalšiu len o pár ulíc ďalej. „Nová dielňa nám ponúka lepšie miesto na prezentáciu stoličiek aj ich fotenie. Naviac je schovaná vo vnútrobloku, čo nám vyhovuje, pretože nás tam nikto nenájde. Prvá dielňa je síce v bočnej ulici, ale má výklady a každú chvíľu sa tam niekto prišiel pozrieť,“ opisuje Truhlář.
Trochu to pripomína slávnu cimrmanovskú hlášku: Otvoril si krčmu, ale chodili mu tam ľudia. Avšak, ako pár vysvetľuje, chcú mať na zákazníka čas, a nie sa s ním rozprávať, zatiaľ čo majú rozrobenú prácu na stoličke a schne im tam lepidlo.
Preto svojich zákazníkov do dielne a obchodu Sedíme štýlovo pozývajú až po telefonickom objednaní. „Keď k nám ľudia prídu, musia nám najskôr ukázať, čo sa im páči, a prezradiť, do akého interiéru chcú stoličky. Na základe toho im odporučíme konkrétne kúsky a väčšinou si nechajú poradiť. Stoličky sa ale dajú vyberať aj podľa postavy a tiež podľa toho, či hľadáte pohodlie, alebo či ste pre dizajn ochotní trpieť. My patríme k tej druhej kategórii,“ smeje sa Truhlář.
Najvzácnejší kus nie je na predaj
V sklade majú okolo 400 stoličiek. Zameriavajú sa hlavne na nábytok z ohýbaného dreva z obdobia do druhej svetovej vojny. Popri Thonete má ich obchod v ponuke aj stoličky od ďalších firiem, ktoré historicky vyrábali na českom území, ako je Fischel alebo Jacob & Josef Kohn.
„Ide nám predovšetkým o starobu a jedinečnosť. Najvzácnejší kus, ktorý máme, je ležadlo od Thonetu z prelomu 19. a 20. storočia. Jeho predajná cena by bola okolo stotisíc korún (štyritisíc eur), ale v tejto chvíli nie je na predaj. Máme veľa kúskov vo vlastnej zbierke, ktorých sa zatiaľ nechceme zbavovať,“ hovorí Truhlář.
Ceny stoličiek sa začínajú na 160 eurách a najdrahším predaným kusom bolo kreslo od španielskej firmy Ventura Feliu so zložito prepleteným nožným spojom.
Najväčšie zákazky mali pre reštaurácie. „Najradšej sa pýšime podnikom Sacra Restaurant v Prahe 5, ktorý nám dal voľnú ruku. Poskladali sme novodobé a starožitné stoličky, farebné lakované aj čalúnené a ten chaos spolu krásne ladí,“ opisuje Daria Truhlářová.
Eshop? Nikdy!
Interiér zariaďovali aj pre súkromné kluby a svoje stoličky vyvážali dokonca do Nórska. V poslednom období sa ale zameriavajú viac na jednotlivca. „Už nerobíme takú kvantitu, ale sústredíme sa viac na kvalitu – ponúkame lepšie a staršie modely. Ide nám najmä o kontakt so zákazníkom. Aj preto nemáme a nikdy nebudeme mať eshop,“ hovorí majiteľ.
Sociálne siete však firma využíva vo veľkom. Na Instagrame sleduje profil Sedíme štýlovo asi dvanásťtisíc ľudí. Zákazníci tak na obchod narazia zvyčajne cez internet alebo odporúčania známych. „Sociálne siete sú náš jediný marketingový kanál, ale koľkokrát sa aj bojíme nejaké príspevky propagovať, aby sa nám nehlásilo priveľa ľudí,“ opisuje Daria Truhlářová.
Perfekcionisti
Stoličky renovujú sami dvaja, občas im pomáhajú brigádnici, ale nechcú mať stálych zamestnancov ani firmu viac rozširovať.
„Vyhovuje nám, že si všetko postrážime sami. Sme perfekcionisti a len tak niekomu renovácie nezveríme. Stále ‚makáme‘ rovnako ako na začiatku, možno aj viac. Vieme, že s týmto prístupom ani nijako zvlášť nezbohatneme, ale môžeme si za svojou prácou stáť. Stoličky, ktoré prejdú našimi rukami, vydržia pokojne ďalších sto rokov,“ hovorí Truhlářová.
Že by sa im niekedy prísun starých kúskov zastavil, sa neboja. Ani toho, že by záujem o starožitný nábytok opadol. „Možno počas pandémie bolo veľa ľudí doma a mali chuť zlepšovať si bývanie, takže aj počas náročnej doby si k nám zákazníci cestu našli. A aj keď
sme na začiatku mali problémy, zvládli sme to nakoniec dobre,“ dopĺňa Filip.
A veľké plány majú aj do budúcnosti. Filip by rád vytvoril ubytovanie zariadené kompletne starožitným nábytkom Thonet z ohýbaného dreva. Jeho veľkým snom je tiež vybudovať reštauráciu alebo kaviareň vybavenú vlastnou zbierkou stoličiek, zloženú len zo vzácnych kúskov.
Jedným oknom by mohli zákazníci nakuknúť do kuchyne a druhým do dielne, kde sa renovujú stoličky. Z reštaurácie by si tak hostia mohli odniesť nielen zážitok, ale napríklad aj stoličku.
Článok redaktorky Jany Mertovej vyšiel na Forbes.cz.
